| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Mulieris Dignitatem IntraText CT - Text |
|
|
|
| 4. Panenstvo pre
Kráľovstvo 20. V učení Ježiša Krista materstvo sa druží k panenstvu, ale aj sa od neho líši. V tejto téme popredné miesto patrí Ježišovej výpovedi, vsunutej do reči o nerozlučiteľnosti manželstva. Keď totiž učeníci počuli jeho odpoveď farizejom, hneď poznamenali: "Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa" (Mt 19,10). Akýkoľvek význam vo vtedajšom zmýšľaní učeníkov malo ono "je lepšie", Pán Ježiš vychádza z ich nesprávnej mienky, aby ich poučil o prednosti celibátu. On totiž rozoznáva bezženstvo zapríčinené chybami prírody, aj keď si ich sám človek zapríčinil, od bezženstva "pre nebeské kráľovstvo". Hovorí totiž: "Sú aj takí, čo sa urobili neschopnými manželstva sami pre nebeské kráľovstvo" (porov. Mt 19,12). Ide tu teda o slobodnú voľbu celibátu, prijatého pre Kráľovstvo, pre eschatologické povolanie spojiť sa s Bohom. Potom doloží: "Kto to môže pochopiť, nech pochopí" (Mt 19,12). A tieto jeho slová opakujú, čo povedal v úvode rozpravy o celibáte (porov. 19,11). Preto bezženstvo pre nebeské kráľovstvo nie je len výsledkom slobodnej voľby, ale aj mimoriadnou milosťou od Boha, ktorý niekoho povoláva uskutočňovať celibát vo svojom živote. Aj keď toto veľké znamenie poukazuje na Božie kráľovstvo v budúcnosti, už aj v tomto pozemskom a dočasnom živote pomáha zasvätiť všetky sily ducha a tela eschatologickému kráľovstvu. Kristove slová sú odpoveďou na otázku učeníkov. Priamo sú adresované tým, čo sa na vec pýtali, a sú to mužovia. Jednako však Kristova odpoveď ako taká je nielen pre mužov, ale aj pre ženy. Odpoveď, vyplývajúca z celého súvisu rozpravy, ozrejmuje evanjeliový ideál panenstva, ideál, ktorý predstavuje výraznú "novosť" v porovnaní s tradíciou Starého zákona. Pravda, táto tradícia určitým spôsobom nadväzovala na očakávanie Izraela, najmä izraelskej ženy, na príchod Mesiáša, ktorý sa mal narodiť z "potomstva ženy". No vznešený úmysel žiť v celibáte a v panenstve pre užšie spojenie sa s Bohom nebol celkom cudzí niektorým vrstvám židovskej spoločnosti, najmä tesne pred narodením Ježiša Krista. Predsa však bezženstvo pre Božie kráľovstvo, teda panenstvo, je nepopierateľná novota, súvisiaca s vtelením Syna Božieho. Po Kristovom príchode očakávanie Božieho ľudu sa musí upriamiť na budúce, eschatologické kráľovstvo, ktoré prichádza a do ktorého on sám má voviesť nový Izrael. Ale na taký obrat a na takú výmenu hodnôt je potrebné nové vedomie viery. Kristus to zdôrazňuje dva razy: "Kto to môže pochopiť, nech pochopí." - To však chápu iba tí, "ktorým je to dané" (Mt 19,11). V Márii však - ako v prvej - sa prejavilo toto nové vedomie, keď sa pýtala anjela: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám" (Lk 1,34). Hoci Sväté písmo ju predstavuje ako "pannu zasnúbenú mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi" (Lk 1,27), ona predsa zotrváva vo svojom panenskom predsavzatí, takže materstvo, ktoré v nej uskutoční "moc Najvyššieho", bude dielom Ducha Svätého, ktorý na ňu zostúpi (porov. Lk 1,35). Že sa stala Božou matkou, to bolo úplne nepredvídanou odpoveďou na ľudské očakávania izraelských žien. Márii sa to udeľuje ako dar samého Boha. Tento dar sa stáva začiatkom a vzorom aj nového očakávania všetkých ľudí vzhľadom na Večnú zmluvu, vzhľadom na nový a večný Boží prísľub: je totiž znamením eschatologickej nádeje. Na základe evanjelia sa rozvinul a prehĺbil význam panenstva ako povolania aj pre ženu, v ktorom nachádza potvrdenie jej dôstojnosť v pripodobnení k Panne z Nazareta. Evanjelium predkladá vznešený ideál zasvätenia osoby, čiže výlučného zasvätenia človeka Bohu na základe evanjeliových rád, a to zvlášť rady čistoty, chudoby a poslušnosti. Ich najdokonalejším stelesnením je sám Ježiš Kristus. Kto túži ísť za ním radikálnym spôsobom, rozhodne sa pre život podľa týchto rád. Tieto rady sa odlišujú od prikázaní a ukazujú kresťanovi cestu evanjeliovej radikálnosti. Od začiatku kresťanstva nastupujú na túto cestu mužovia a ženy, pretože evanjeliový ideál bol adresovaný človekovi bez akéhokoľvek ohľadu na rozdielnosť pohlavia. V tomto širšom kontexte treba uvažovať o panenstve tiež ako o ceste ženy - o ceste, na ktorej ona iným spôsobom než v manželstve, uskutočňuje svoju ženskú osobnosť. Aby sme túto cestu správne pochopili, musíme sa znova vrátiť k základnej myšlienke kresťanskej antropológie. V dobrovoľne zvolenom panenstve žena potvrdzuje samu seba ako osobu, čiže ako bytosť, ktorú od počiatku Stvoriteľ chcel pre ňu samu, 41 súčasne však realizuje aj osobnú hodnotu svojej ženskosti, nakoľko sa stáva "nezištným darom" pre Boha, ktorý zjavil seba samého v Kristovi, darom pre Krista, Vykupiteľa človeka a Ženícha duší: "zásnubným" darom. Nemôžeme správne pochopiť panenstvo, čiže zasvätenie sa ženy v panenskom stave, bez odvolania sa na zásnubnú lásku, lebo v tejto láske sa ľudská osoba odovzdáva do daru niekomu inému. 42 Napokon takisto treba posudzovať aj zasvätenie sa muža v kňazskom celibáte alebo v rehoľnom stave. Vrodený sklon k zasnúbeniu, jestvujúci v žene, nachádza odpoveď v panenstve chápanom v uvedenom zmysle. Žena, od "počiatku" povolaná prijímať a dávať lásku, nájde v povolaní k panenstvu na prvom mieste Ježiša ako Vykupiteľa, ktorý "miloval svojich do krajnosti", až do úplného sebadaru, a na tento dar ona odpovie "úprimným darom" celého svojho života. Odovzdá sa božskému Ženíchovi, a toto jej sebaodovzdanie je zamerané k spojeniu celkom duchovnej povahy. Veď činnosťou Ducha Svätého sa stane "jedným duchom" s Kristom-Ženíchom (porov. 1Kor 6,17). Toto je evanjeliový ideál panenstva a v ňom sa zvláštnym spôsobom uskutočňuje aj dôstojnosť aj povolanie ženy. V takto chápanom panenstve nachádzame takzvaný "evanjeliový radikalizmus": opustiť všetko a ísť za Kristom (porov. Mt 19,27). A toto nemožno porovnávať s obyčajným stavom neženatého a nevydatej, lebo panenstvo sa neobmedzuje iba na samotné "nie", ale obsahuje v sebe hlboké "áno" zásnubnej povahy, čiže darovanie seba z lásky, úplne a nedeliteľne. |
41 Porov. Druhý vat. konc., past. konšt. o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, 24. 42 Porov. Príhovory v stredu 7. a 21. apríla 1982: Insegnamenti V, 1, 1982, 1126-1131 a 1175-1179. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |