| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Mulieris Dignitatem IntraText CT - Text |
|
|
|
| 2. Evanjeliová
"novosť" 24. Text je adresovaný manželom ako konkrétnym ženám a mužom a pripomína im "ethos" zásnubnej lásky, ktorý vyplýva z božského ustanovenia manželstva od "počiatku". Pravej povahe tohto ustanovenia zodpovedá výzva: "Mužovia, milujte svoje ženy", milujte z dôvodu toho zvláštneho a jedinečného spojenia, skrze ktoré sa muž a žena v manželstve stávajú "jedným telom" (porov. Gn 2,24; Ef 5,31). V tejto láske je obsiahnuté podstatné tvrdenie o žene ako osobe, tvrdenie, vďaka ktorému sa môže žena ako osoba v plnosti rozvinúť a obohacovať. Vlastne takto postupuje Kristus ako Ženích Cirkvi, túžiac po tom, aby ona bola "slávna, bez škvrny a vrásky" (Ef 5,27). Možno povedať, že na tomto mieste je plne zachytené to, čo tvorí celý Kristov "štýl" vzťahu k manželke a analogicky by sa tak mal správať muž vo vzťahu k žene v každej situácii. Týmto spôsobom sa obidvaja, muž i žena, dávajú navzájom ako "nezištný sebadar". Autor Listu Efezanom nevidí nijaký rozpor medzi takto formulovanou výzvou a konštatovaním: "Ženy nech sú poddané svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy" (porov. Ef 5,22-23). Vie totiž, že tento poriadok, ktorý bol hlboko zakorenený vo vtedajšom zvyku a náboženskej tradícii, sa musí chápať a uskutočňovať novým spôsobom: ako "vzájomné poddanie v bázni Kristovej" (porov. Ef 5,21), a to tým viac, že muž sa nazýva "hlavou" ženy, tak ako Kristus je hlavou Cirkvi, a on "vydal za ňu seba samého" (Ef 5,25), a vydať za ňu seba samého značí dať aj vlastný život. Kým vo vzťahu Kristus-Cirkev toto "poddanie" sa týka iba Cirkvi, vo vzťahu muž-žena toto "poddanie" nie je jednostranné, ale vzájomné! Toto vlastne je vo vzťahu k "dávnemu" zrejme "nové": je to evanjeliová novosť. Nachádzame veľa miest, v ktorých spisy apoštolov vyjadrujú tú istú "novosť", hoci súčasne prichádza k slovu aj to, čo je "dávne", zakorenené v náboženskej tradícii Izraela, v spôsobe chápania a vysvetľovania posvätných textov, ako napr. v druhej Kapitole Knihy Genezis. 49 Listy apoštolov sú adresované ľuďom, ktorí žili v prostredí toho istého spôsobu myslenia a konania. Kristova "novosť" je faktom, tvorí jednoznačný obsah evanjeliového posolstva a je ovocím vykúpenia. Súčasne však to vedomie, že v manželstve jestvuje vzájomné "poddanie manželov v bázni Kristovej", a nie iba "poddanie" ženy mužovi, si musí postupne raziť cestu v srdciach, vo svedomiach, v konaní, v obyčajoch. Je to výzva, ktorá sa odvtedy vzťahuje na všetky nastávajúce pokolenia, výzva, ktorú musia ľudia uskutočňovať stále znova. Apoštol napísal nielen to, že: "V Kristu Ježišovi niet už muža ani ženy", ale napísal tiež: "Niet už otroka ani slobodného". A predsa, koľko pokolení bolo treba na to, aby sa táto zásada uskutočnila v dejinách ľudstva odstránením ustanovizne otroctva! A čo povedať o iných formách otrockej závislosti ľudí a národov, ktorá ešte nezmizla z javiska dejín? Zatiaľ výzva "ethosu" vykúpenia je jasná a definitívna. Všetky dôvody pre "poddanie" ženy mužovi v manželstve musia byť interpretované v zmysle vzájomného poddania sa oboch v bázni Kristovej. Miera opravdivej manželskej lásky nachádza svoje najhlbšie žriedlo v Kristovi, ktorý je Ženíchom Cirkvi, svojej Nevesty. |
49 Porov. Kol 3,18: 1Sol 3,1-6; Tit 2,4-5; Ef 5,22-24; 1Kor 11,3-16; 14,33-35; 1Tim 2,11-15. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |