| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Mulieris Dignitatem IntraText CT - Text |
|
|
|
| 2. Dôstojnosť ženy a poriadok lásky 29. Vyššie citovaný text z Listu Efezanom (5,21-33), v ktorom sa vzťah medzi Kristom a Cirkvou ukazuje ako spojenie Ženícha a Nevesty, pripomína súčasne ustanovenie manželstva podľa slov Knihy Genezis (porov. 2,24). Uvádza do súvisu pravdu o manželstve ako o prvotnej sviatosti so stvorením muža a ženy na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1,27; 5,1). Vďaka tomuto významnému prirovnaniu v Liste Efezanom nadobúda plnú výraznosť to, čo rozhoduje o dôstojnosti ženy, tak v očiach Boha, Stvoriteľa a Vykupiteľa, ako aj v očiach človeka: muža i ženy. Na základe odvekého Božieho plánu je to žena, v ktorej nachádza pôdu na prvé zakorenenie poriadok lásky v stvorenom svete osôb. Poriadok lásky patrí do vnútorného života samého Boha, do života trinitárneho. Vo vnútornom Božom živote je Duch Svätý osobnou hypostázou lásky. Prostredníctvom Ducha, nestvoreného Daru, láska sa stáva darom pre osoby stvorené. Táto láska, ktorá je z Boha, sa udeľuje stvoreniam: "Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali" (Rim 5,5). Povolanie ženy k životu vedľa muža ("jemu zodpovedajúca pomocníčka" Gn 2,18) v "jednote dvoch" poskytuje vo viditeľnom svete stvorení zvláštne podmienky pre to, aby "bola Božia láska rozliata v srdciach" bytostí stvorených na jeho obraz. Ak autor Listu Efezanom nazýva Krista Ženíchom a Cirkev Nevestou, tak táto analógia nepriamo potvrdzuje pravdu o žene ako neveste. Ženích je ten, ktorý miluje. Nevesta je milovaná: je tou, ktorá skusuje lásku, aby lásku opätovala. Záznam Knihy Genezis - čítaný vo svetle zásnubného symbolu z Listu Efezanom - nám dovoľuje preniknúť tú pravdu, ktorá ako sa zdá, zásadným spôsobom rieši otázku o dôstojnosti ženy a súčasne tiež otázku jej povolania: dôstojnosť ženy sa meria poriadkom lásky, ktorý je v podstate poriadkom spravodlivosti a lásky. 58 Iba osoba môže milovať a iba osoba môže byť milovaná. Toto tvrdenie je v prvom rade povahy ontologickej, ale z neho vyplýva tvrdenie povahy etickej. Láska je ontologickou a etickou požiadavkou osoby. Osoba musí byť milovaná, lebo iba láska zodpovedá tomu, pre čo je osobou. Týmto spôsobom sa vysvetľuje prikázanie lásky známe už v Starom zákone (porov. Dt 6,5; Lev 19,18), a Kristom postavené do samého stredu "ethosu" evanjelia (porov. Mt 22,36-40; Mk 12,28-34). Takto sa tiež vysvetľuje ten primát lásky, ktorý vyjadrujú Pavlove slová z Prvého listu Korinťanom: "No najväčšia z nich je láska" (13,13). Nie je možné dať plnú a adekvátnu odpoveď na otázku o dôstojnosti ženy a o jej povolaní bez odvolania sa na tento poriadok a na tento primát. Keď hovoríme, že žena je tá, ktorá prijíma lásku, aby mohla lásku opätovať, máme na mysli nielen a nie predovšetkým tú špeciálnu zásnubnú zmluvu manželstva. Máme na mysli všeobecnejšiu oblasť, založenú na skutočnosti ženského bytia v celom súvise medziosobných vzťahov, ktoré rôznymi spôsobmi stvárňujú spolujestvovanie a spoluprácu osôb, mužov i žien. V tomto širokom a rôzniacom sa kontexte žena je zvláštnou hodnotou ako ľudská osoba a zároveň ako konkrétna osoba vzhľadom na jej ženskosť. To sa vzťahuje na všetky ženy a na každú osobitne, bez ohľadu na kultúrne podmienky v akých žije, nezávisle od jej duchovných, psychických alebo telesných vlastností, ako sú napr. vek, vzdelanie, zdravie, práca, manželský alebo slobodný stav. Text z Listu Efezanom, o ktorom uvažujeme, dovoľuje uzatvárať súčasne na akýsi osobitný "profetizmus" ženy v jej ženskosti. Analógia Ženícha a Nevesty hovorí o láske, akou je každý človek milovaný Bohom v Kristovi - každý muž a každá žena. Avšak v kontexte tejto biblickej analógie a na základe vnútornej logiky textu vlastne žena je vyjaviteľkou tejto pravdy pre všetkých: Je nevestou. Tento profetický rys ženy v jej ženskosti nachádza svoje vrcholné zvýraznenie v Panne, Božej Matke. V nej je tiež najplnšie a najpriamejšie zdôraznené úzke spojenie poriadku lásky - ktorý vstupuje do sveta ľudských osôb prostredníctvom Ženy - s Duchom Svätým. Pri zvestovaní v Nazarete Mária počuje: "Duch Svätý zostúpi na teba" (Lk 1,35). |
58 Porov. sv. Augustín, De Trinitate, L. VIII, VII, 10-X, 14; CCL 50, 284-291. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |