| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Mulieris Dignitatem IntraText CT - Text |
|
|
|
| 3. Vedomie
poslania 30. Dôstojnosť ženy sa úzko spája s láskou, ktorú prijíma vzhľadom na samu ženskosť, ako aj s láskou, ktorú ona opätuje. Takýmto spôsobom sa potvrdzuje pravda o osobe aj o láske. Ak ide o pravdu o osobe, musíme sa ešte raz odvolať na Druhý vatikánsky koncil: "Človek je jediným stvorením na zemi, ktoré Boh chcel preň samo, a nemôže plne nájsť seba samého inak, než prostredníctvom nezištného sebadarovania".59 Táto výpoveď sa vzťahuje na každého človeka, ako na osobu stvorenú na Boží obraz, na muža i na ženu. Tvrdenie obsiahnuté v tejto výpovedi má ontologickú povahu, súčasne však poukazuje na etický rozmer povolania osoby. Žena nemôže nájsť samu seba inak, iba ak bude obdarovávať láskou iných. Žena bola od "počiatku" - tak ako muž - stvorená Bohom a ním "postavená" práve do tohoto poriadku lásky. Hriech "počiatku" nezničil tento poriadok, nezrušil ho nenávratne. Svedčia o tom biblické slová protoevanjelia (porov. Gn 3,15). V týchto úvahách sme obrátili pozornosť na osobitné miesto "ženy" v tejto kľúčovej výpovedi Zjavenia. Treba ešte zdôrazniť, že tá istá žena, ktorá nadobúda povahu biblického "predobrazu" nachádza sa tiež v eschatologickej perspektíve sveta a človeka, ako je to naznačené v Apokalypse. 60 Je to "Žena odetá slnkom", s mesiacom pod nohami a s vencom dvanástich hviezd na hlave (porov. Zjv 12,1). Možno povedať: Žena na mieru vesmíru, na mieru celého diela stvorenia. Súčasne však v bolestiach rodí deti (porov. Zjv 12,2) ako Eva, "matka všetkých žijúcich" (porov. Gn 3,20). Trpí aj preto, že "pred ženou majúcou rodiť" (porov. Zjv 12,4) stojí "veľký drak, starý had" (Zjv 12,9), známy už z protoevanjelia: Zlý a "otec lží" (porov. Jn 8,44), ako aj hriechu. A tento "starý had" chce zhltnúť "jej dieťa". Ak čítame v tomto texte odraz evanjelia Ježišovho detstva (porov. Mt 2,13-16), tak môžeme vidieť, že do biblického predobrazu "Ženy" je od počiatku až do konca dejín vpísaný boj so zlom a so Zlým. Je to boj o človeka, o jeho pravdivé dobro, o jeho spásu. Či nám Biblia nechce povedať, že vlastne v "Žene" - v Eve-Márii - história zaznamenáva dramatický boj o každého človeka, o jeho rozhodujúce "áno" alebo "nie" ako odpoveď Bohu na jeho odveký úmysel s človekom? Ak dôstojnosť ženy svedčí o láske, ktorú ona prijíma, aby ju potom opätovala, tak, zdá sa, biblický predobraz "Ženy" ukazuje, aký je správny poriadok lásky, ktorá tvorí povolanie ženy. Ide tu o povolanie v podstatnom význame, možno povedať v univerzálnom, ktoré sa potom konkretizuje a vyjadruje prostredníctvom mnohorakých "povolaní" ženy v Cirkvi a vo svete. Morálna sila ženy, jej duchovná moc sa spája s vedomím, že Boh jej osobitným spôsobom zveruje človeka, ľudskú bytosť. Isteže, Boh zveruje každého človeka všetkým ľuďom i každému osobne. Predsa však toto zverenie sa vzťahuje zvláštnym spôsobom na ženu - práve pre jej ženskosť - a ono osobitným spôsobom rozhoduje tiež o jej povolaní. Vďaka tomuto vedomiu a tomuto zvereniu sa morálna sila ženy prejavuje vo veľmi mnohých ženských postavách zo Starého zákona, z časov Krista a z nasledujúcich epoch až po naše dni. Žena je silná vedomím tohoto zverenia, silná tým, že Boh "jej zveruje človeka" vždy a všade, dokonca i v podmienkach spoločenskej diskriminácie, v akých sa môže ona ocitnúť. Toto vedomie a to zásadné povolanie hovoria žene o dôstojnosti, akú dostáva od samého Boha a to ju robí "statočnou", posilňuje jej povolanie. Tiež takýmto spôsobom sa oná "statočná žena" (porov. Prís 31,10) stáva nezastupiteľnou oporou a žriedlom duchovnej sily pre iných, ktorí v nej pociťujú veľké duchovné energie. Týmto "dokonalým ženám" priveľa dlhujú ich rodiny a neraz celé národy. V našej dobe výdobytky vedy a techniky umožňujú dosiahnuť predtým neznámy stupeň materiálneho blahobytu, jedným na prospech, druhým na zhoršenie. Takýmto spôsobom tento jednostranný pokrok môže znamenať aj zánik citlivosti pre človeka, pre to, čo je podstatne ľudské. V tomto zmysle predovšetkým naše časy očakávajú objavenie sa toho "génia" ženy, ktorý zabezpečí citlivosť pre človeka v každej situácii: preto, že je človekom! A preto, že "najväčšia je láska" (1Kor 13,13). Preto teda dôkladné skúmanie biblického obrazu "Ženy" - od Knihy Genezis až po Apokalypsu - ukazuje, v čom spočíva dôstojnosť a povolanie ženy, ako aj to, čo je tu nemeniteľné a vždy aktuálne, lebo má "svoj definitívny základ v Kristovi, ktorý je ten istý včera, dnes i naveky".61 Ak je človek osobitným spôsobom Bohom zverený žene, či to tiež súčasne neznamená, že od nej Kristus očakáva vykonávanie "kráľovského kňazstva" (porov. 1Pt 2,9), ktoré je bohatstvom, aké dal ľuďom? Toto isté dedičstvo Kristus, najvyšší a jediný Kňaz novej a večnej zmluvy, ako Ženích Cirkvi stále odovzdáva prostredníctvom Ducha Svätého Otcovi, aby "Boh bol všetko vo všetkom" (1Kor 15,28). 62 Potom sa aj naplní tá pravda, že "najväčšia je láska" (1Kor 13,13). |
59 Porov. Druhý vat. konc., past. konšt. o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, 24. 60 Porov. Ad opera Sancti Ambrosii appendix, In Apoc. IV. 3-4: PL 17, 876; Ps. Augustinus, De symb. ad catech., srmo IV: PL 40, 661. 61 Druhý vat. konc., past. konšt. o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, 10. 62 Porov. Druhý vat. konc., dogm. konšt. o Cirkvi Lumen gentium, 36. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |