Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Ioannes Paulus PP. II
Ex Corde Ecclesiae

IntraText CT - Text

  • I CHARAKTER A POSLANIE
    • A. Charakter katolíckej univerzity
      • 1. Podstata a ciel
Previous - Next

Click here to hide the links to concordance

I
CHARAKTER A POSLANIE

A. Charakter katolíckej univerzity

1. Podstata a cieľ
12. Každá katolícka univerzita je ako univerzita akademickým spoločenstvom, ktoré prísnou a kritickou metódou ochrany a podpory ľudskej dôstojnosti a súčasne kultúrneho dedičstva, výskumom, učením a rôznymi službami prináša úžitok miestnym, národným a medzinárodným spoločenstvám. 14 inštitucionálnu autonómiu, potrebnú na účinné plnenie svojich úloh; svojim členom zabezpečuje akademickú slobodu, pri zachovaní práv jednotlivca a spoločenstva, v záujme pravdy a všeobecného blaha. 15
13. Pretože ide o stanovenie cieľov katolíckej univerzity, prezentovať kresťanstvo vzhľadom na veľké problémy spoločnosti a kultúry v inštitucionalizovanej forme v univerzitnej oblasti, 16 musí mať táto univerzita ako katolícka univerzita tieto podstatné znaky:
1. kresťanská orientácia nielen jednotlivých členov, ale celého univerzitného spoločenstva;
2. trvalá reflexia vo svetle katolíckej viery o stále rastúcom poklade ľudského poznania, ku ktorému sa snaží prispieť svojím dielom vlastnými štúdiami;
3. vernosť kresťanskému posolstvu podľa výkladu Cirkvi;
4. inštitucionalizovaná povinnosť slúžiť Božiemu ľudu a ľudskej rodine na ich ceste k transcendentálnemu cieľu, ktorý dáva životu zmysel. 17
14. "Vo svetle týchto štyroch vlastností je zrejmé, že okrem učenia, výskumu a spoločných služieb všetkých univerzít, zahrnuje katolícka univerzita vo svojej práci na základe svojich vlastných povinností inštitúcie inšpiráciu a svetlo kresťanského posolstva. V katolíckej univerzite formujú a prenikajú katolícke ideály, postoje a zásady v súlade s mnohostrannou činnosťou univerzity v súlade s podstatou a autonómiou vlastnou tejto činnosti. Jednoducho povedané: pretože katolícka univerzita je súčasne univerzita, musí byť spoločenstvom docentov a študujúcich z rôznych oblastí ľudského poznania a zároveň akademickou inštitúciou, v ktorej je v živej forme prítomné katolíctvo." 18
15. Katolícka univerzita je teda miesto, kde vedci metódou vlastnou každej akademickej disciplíne skúmajú hĺbku pravdy vecí a prispievajú k pokladu ľudského poznania. Každá disciplína sa rozvíja usporiadane, systematicky a rôzne disciplíny vo vzájomnom rozhovore a vzájomne sa obohacujú.
Tieto výskumy nie len pomoc pri neprestajnom hľadaní pravdy, oveľa viac potrebným svedectvom dôvery, že Cirkev stavia na vnútornej hodnote vedy a výskumu.
Bádanie na katolíckej univerzite teda nevyhnutne zahrnuje: a) snahu o integráciu poznania; b) dialóg medzi vierou a rozumom; c) etickú zodpovednosť; d) teologickú perspektívu.
16. Integrácia poznania zostáva stálou úlohou zdokonaľovania. Okrem toho je táto úloha v dnešných časoch rastúceho množstva vedomostí, k čomu pribúda stále sa zväčšujúca roztrieštenosť vedomostí aj v jednotlivých akademických disciplínach, stále ťažšia. Ale univerzita, a predovšetkým katolícka univerzita, "musí byť ?živá jednota? organických snáh, ktoré sa venujú hľadaniu pravdy...
Preto treba podporovať vyššiu syntézu, pretože len tak sa zahasí smäd po pravde, ktorý žije hlboko v srdci človeka".19 Univerzitní docenti sa budú trvale usilovať určiť s prispením filozofie a teológie miesto a význam jednotlivých disciplín v rámci obrazu človeka a sveta, osvieteného evanjeliom a teda vierou v Krista, "Loga" a centra vesmíru a dejín ľudstva.
17. Katolícka univerzita, ktorá chce podporovať integráciu týchto vedomostí, sa musí osobitne venovať dialógu medzi vierou a rozumom, aby sa mohlo hlbšie preskúmať, ako sa viera a rozum spájajú v pravde. Aj keď si každá akademická disciplína uchováva vlastnú integritu a metódu skúmania, týmto dialógom sa predsa zistí, že "metodický výskum vo všetkých disciplínach, ak sa koná naozaj vedeckým spôsobom a v zhode s mravnými zásadami, sa nikdy nedostane do skutočného rozporu s vierou, keďže časné skutočnosti i danosti viery majú pôvod v tom istom Bohu".20 Toto živé vzájomné pôsobenie dvoch rôznych poriadkov vedie k poznaniu jednej pravdy, k väčšej láske k pravde samotnej a prispieva k širokému porozumeniu zmyslu ľudského života a cieľa Božieho sveta.
18. Pretože každé poznanie slúžiť jednotlivcovi, výskum na katolíckej univerzite je vždy spojený so starosťou o etickú a morálnu náplň, ktorá v sebe zahrnuje metódy a výsledky. Ak je táto starosť spojená aj so všetkými druhmi výskumu, osobitne naliehavá je v oblasti vedeckého a teologického výskumu: "Musíme byť presvedčení o prednosti etiky pred technikou, o prvenstve človeka pred vecou, o prevahe ducha nad matériou. Veci človeka sa pohnú dopredu len vtedy, ak sa veda spojí so svedomím. Vedec preukáže ľudstvu skutočnú službu, keď ?zachová zmysel pre transcendenciu človeka voči svetu a Bohu?." 21
19. Teológia mimoriadne významné miesto aj pri hľadaní syntézy vedomia a dialógu medzi vierou a rozumom. Prináša príspevok aj všetkým ostatným disciplínam, ktoré si kladú otázku o zmysle vecí. Nielen tým, že im pomáha skúmať, akým spôsobom ich výsledky ovplyvujú človeka a spoločnosť, ale aj tým, že dáva perspektívu a orientáciu, ktoré ich vlastné metódy neobsahujú. Na druhej strane dialóg s inými disciplínami a ich výsledkami obohacuje aj samotnú teológiu tým, že jej umožňuje lepšie chápať dnešné časy a teologické skúmanie približuje požiadavkám súčasnosti. Z hľadiska tohto významu teológie medzi akademickými disciplínami musí mať každá katolícka univerzita teologickú fakultu alebo prinajmenšom katedru teológie. 22
20. Pre úzky vzťah medzi výskumom a učením sa žiada, aby uvedené postuláty skúmania ovplyvňovali celý systém učenia. Jednotlivé disciplíny budú síce sprostredkované systematickým spôsobom a podľa ich vlastných metód, ale interdisciplína obohatená príspevkami filozofie a teológie pomôže študujúcim získať organický pohľad na skutočnosť a pestovať trvalú túžbu po rozvíjaní ducha. Pri sprostredkúvaní vedomia sa ukazuje, že ľudský rozum sa vo svojej reflexii otvára stále novým problémom, a vyčerpávajúca odpoveď na ne je daná zhora, prostredníctvom viery. Okrem toho morálnu náplň každej disciplíny treba hodnotiť ako podstatnú súčasť jej sprostredkovania, aby sa celý proces vzdelávania zameral na plné rozvinutie osobnosti. Katolícka teológia nakoniec ponúka v plnej oddanosti Svätému Písmu, tradícii a cirkevnému učiteľskému povolaniu jasnú znalosť princípov evanjelia, čím sa zdôrazňuje zmysel ľudského života a prepožičiava sa mu nová hodnota.
Vo výskume a výučbe by študenti mali v rôznych disciplínach nadobudnúť také vzdelanie, aby v každej oblasti vedy, v ktorej sa chcú venovať službe spoločnosti a Cirkvi, boli naozaj odborníkmi a súčasne schopní osvedčiť pred svetom svoju vieru.




14 Porov. Magna charta európskych univerzít, Bologna, Italy, 18. septembra 1988, "Základné princípy".


15 Druhý vat. koncil, pastor.. konšt. o cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, č. 59: AAS 58 (1966), s. 1080; deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis, č. 10: AAS 58 (1966), s. 737. Inštitucionálna autonómia znamená, že akademické vedenie je a zostáva v inštitúcii. "Akademická sloboda" je trvalý sľub všetkých, čo vykonávajú prednáškovú a výskumnú činnosť vo svojich osobitných vedeckých oblastiach, hľadať podľa vlastných metód týchto oblastí pravdu, nech ich skúmanie a presvedčenie vedie kamkoľvek, a výsledky tohto výskumu prednášať a uverejňovať, s rešpektovaním vyššie uvedených kritérií a ochrany práv jednotlivca a práv spoločenstva, v záujme pravdy a všeobecného blaha.


16 Pojem kultúra sa v tomto dokumente používa v dvoch významoch, v humanistickom a sociálno-historickom. ?Pod kultúrou? v širšom zmysle slova sa rozumie všetko to, čím človek cibrí a rozvíja svoje mnohoraké duševné a telesné vlohy čím sa usiluje poznávaním a prácou podrobiť si sám svet; čím robí ľudskejším spoločenský život tak v rodine, ako aj v celom občianskom spoločenstve zdokonaľovaním mravov a ustanovizní" a napokon, čím v priebehu vekov svojimi dielami prejavuje, vyjadruje a uchováva veľké duchovné zážitky a snahy, aby mohli slúžiť na úžitok mnohým, ba celému ľudskému pôsobeniu.
Z toho vyplýva, že ľudská kultúra nevyhnutne dejinný a spoločenský vzťah a slovo ?kultúra? nadobúda často sociologický a etnologický význam. V tomto zmysle sa hovorí aj o pluralite kultúr." (II. vat. koncil. past. konšt. o cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, č. 53: AAS 58 (1966), s. 1075).


17 L?Université Catholique dans la monde moderne. Základný dokument kongresu delegátov katolíckych univerzít, Rím, 20. - 29. novembra 1972, § 1.


18 Tamtiež.


19 Ján Pavol II., Príhovor na medzinárodnom kongrese o katolíckych univerzitách, 25. apríla 1989, č. 4: AAS 81 (1989), str. 1219. Porov. tiež Druhý vat. koncil, pastor. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 61: AAS 58 (1966), str. 1081-1082. Kardinál Newman poznamenáva, že univerzita "každému študijnému odboru, ktorý zahŕňa do svojho plánu, pridelí určité miesto a vymedzí mu náležité hranice; definuje mu práva, ustanoví vzájomné vzťahy a umožní vzájomný styk jedného a všetkých" (Op. cit., str. 457).


20 Druhý vat. koncil, pastor. konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et spes, č. 36: AAS 58 (1966), str. 1054. Skupine vedcov som zdôraznil, že zatiaľ čo rozum a viera zaiste reprezentujú dve odlišné stránky poznania, pričom je každá autonómna vzhľadom na svoje metódy, obe musia napokon konsekrovať pri objavovaní jednej úplnej reality, ktorá svoj pôvod v Bohu". (Ján Pavol II., Oslovenie na mítingu venovanom otázkam Galillea, 9. mája 1983, č. 3: AAS 75 (1983), str. 690.)


21 Ján Pavol II., Príhovor na UNESCO, 2. júna 1980, č. 22: AAS 72 (1980), str. 750. Posledná časť citátu používa slová určené Pápežskej akadémii vied, 10. novembra 1979: Insegnamenti di Giovanni Paolo II, zväzok II/2 (1979), str. 1109.


22 Porov. Druhý vat. kocil, deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis, č.10: AAS 58 (1966), str. 737.





Previous - Next

Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library

Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License