2. Univerzitné spoločenstvo
21. Katolícka univerzita sleduje svoje ciele aj vtedy, keď sa snaží vytvoriť naozaj ľudské a duchom Krista presiaknuté spoločenstvo. Prameň jej jednoty vychádza z oddanosti pravde, vysokého oceňovania ľudskej hodnoty a nakoniec z osoby a posolstva Krista, ktoré dáva tejto inštitúcii vlastnú kvalitu. Na základe tohto vzoru je univerzitné spoločenstvo preniknuté duchom slobody a lásky a vyznačuje sa vzájomnou úctou, čestným dialógom a ochranou práv každého jednotlivca. Svojim členom pomáha k plnému rozvinutiu ich osobnosti. Naopak, členovia ako jednotlivci sa snažia, primerane svojmu postaveniu a schopnostiam podporovať jednotu a prispievať k prijímaniu rozhodnutí, ktoré sa vzťahujú na samotné spoločenstvo a zachovanie a posilnenie katolíckeho charakteru inštitúcie.
22. Univerzitní učitelia sa musia usilovať stále vzdelávať, a obsah, predmety a výsledky každej disciplíny usporiadať do súvislého obrazu sveta. Kresťanskí docenti sú vyzvaní, aby boli šíriteľmi a učiteľmi pravého kresťanského života, aby dosiahnuté zlúčenie viery a kultúry ukazovalo príslušné pracovné kompetencie a kresťanskú múdrosť. Všetci docenti musia byť preniknutí vysokými akademickými cieľmi a zásadami rýdzeho ľudského života.
23. Študujúcim je adresovaná výzva, aby si osvojili vzdelanie, ktoré spája vysoký stupeň humanistického a kultúrneho rozvoja so špecifickým odborným vzdelaním. Tento rast musí byť vytvorený tak, aby sa študujúci cítili povzbudení pokračovať po celý život v hľadaní pravdy a jej zmyslu."Preto treba vzdelávať ducha takým spôsobom, aby sa rozvíjala schopnosť obdivovať, poznávať, kontemplovať, utvárať si osobný úsudok a pestovať náboženský, mravný a spoločenský zmysel".²³ Tým budú schopní a vhodní na získanie skutočného kresťanského spôsobu života, alebo prehĺbenie, ak ho už náhodou dosiahli. Musia si byť vedomí dôležitosti svojho povolania a pociťovať radosť, že zajtra budú kvalifikovanými vedúcimi silami a Kristovými poslami na príslušnom pracovisku.
24. Zodpovední vedúci a správcovia katolíckej univerzity musia trvale podporovať rozvoj univerzity a univerzitného spoločenstva riadnym plnením povinností v duchu služby. Činnosť a osvedčenie neakademických spolupracovníkov sú pre charakter a život univerzity takisto neodmysliteľné.
25. Veľa katolíckych univerzít založili rehoľné spoločenstvá, na ktorých trvalú podporu sú naďalej odkázané. Rehoľné spoločenstvá, ktoré sa venujú apoštolátu vyššieho vzdelávania, sú preto vyzvané pomáhať týmto inštitúciám pri obnovovaní ich povinností a pokračovať vo výchove takých rehoľných mužov a žien, ktorí môžu aj významne prispieť aj pri plnení úloh a činnosti katolíckej univerzity.
Nakoniec, práca univerzity odjakživa bola a je prostriedkom, pomocou ktorého môžu v Cirkvi plniť dôležité úlohy laici. Akademické spoločenstvo tvoria dnes vo väčšine katolíckych univerzít prevažne laici, ktorí vo väčšej miere zastávajú vyššie služby a vedúce úlohy. Títo katolícki laici sa riadia požiadavkou Cirkvi "statočne a kreatívne sa prezentovať na privilegovaných miestach kultúry, akými je svet škôl a univerzít".²⁴ Budúcnosť katolíckych univerzít závisí vo veľkej miere od odbornej a veľkodušnej činnosti katolíckych laikov. Ich rozširujúcu sa činnosť v týchto strediskách vzdelania hodnotí Cirkev ako znak nádeje a potvrdenie nenahraditeľného povolania laikov v Cirkvi a svete. Dôveruje tomu, že laici vo vykonávaní svojich dôležitých úloh "všetky časné veci budú vysvetlovať a organizovať takým spôsobom, aby sa vždy začínali, rozvíjali a pokračovali podľa Krista a boli na chválu Stvoriteľa a Vykupiteľa".²⁵
26. Do univerzitného spoločenstva mnohých katolíckych inštitúcií patria kolegovia a členovia z iných cirkví, cirkevných spoločenstiev alebo náboženstiev, ale aj kolegovia, ktorí nevyznávajú žiadnu vieru. Títo mužovia a ženy môžu byť na základe svojich skúseností užitoční pre pokrok rôznych akademických disciplín alebo plnenie iných úloh v univerzitách.