II.
VŠEOBECNÉ NORMY

Čl. 1 - Charakteristika Všeobecných noriem
§ 1. Všeobecné normy vychádzajú z Codex Iuris Canonici, ⁴² ktorého sú ďalším výkladom, a podľa dodatočných zákonov Cirkvi, v prípade, ak je to potrebné, bez obmedzenia práva Svätej stolice, uplatňujú svoju autoritu. Záväzné sú pre všetky katolícke univerzity a katolícke vysokoškolské zariadenia na celom svete.
§ 2. Biskupské konferencie a iné orgány katolíckej Cirkvi⁴³ musia Všeobecné normy používať v jednotlivých miestach a jednotlivých oblastiach v súlade s Codex Iuris Canonici a dodatočnými cirkevnými zákonmi, s prihliadnutím na štatúty príslušných univerzít alebo inštitúcií a - kde je to vhodné - aj svetské právo. Po skontrolovaní Svätou stolicou⁴⁴ platia miestne a regionálne rámcové poriadky pre všetky katolícke univerzity a katolícke vysokoškolské zariadenia regiónu, s výnimkou kresťanských univerzít a fakúlt. Tie totiž, rovnako ako kresťanské fakulty, ktoré patria ku katolíckej univerzite, podliehajú normám apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana. ⁴⁵
§ 3. Univerzita zriadená alebo uznaná Svätou stolicou, biskupskou konferenciou alebo iným orgánom katolíckej hierarchie alebo diecéznym biskupom, musí do Všeobecných noriem a ich používania zpracovať miestne a regionálne nástroje vzťahujúce sa na jej vedenie, vlastné platné štatúty prispôsobiť Všeobecným normám a ich používaniu a predložiť na schválenie kompetentnému cirkevnému úradu. Aj ostatné univerzity, zriadené inou formou, musia so súhlasom miestneho cirkevného úradu prijať tieto Všeobecné normy a ich miestne a regionálne aplikácie a vsunúť do nich nástroje vzťahujúce sa na ich vedenie a - pokiaľ je to vhodné - svoje platné štatúty prispôsobiť týmto Všeobecným normám a ich používaniu.