Úvod
1. Katolícka univerzita, vychádzajúc zo srdca cirkvi, sa zaradila do prúdu tradície, ktorá sa začala pri vzniku univerzity ako inštitúcie. Odvtedy bola vždy vynikajúcim centrom tvorivej sily a šírenia vedomostí na blaho a úžitok ľudstva. V zmysle svojho poslania sa univerzita ako Universitas magistrorum et scholarium venuje výskumu, učeniu a vzdelávaniu študujúcich, ktorí sú s učiteľmi slobodne spojení v rovnakej láske k vede.¹ S inými univerzitami má spoločné gaudium de veritate, také drahé svätému Augustínovi, totiž onú radosť hľadať, objavovať a ďalej odovzdávať pravdu vo všetkých oblastiach ľudského poznania. ² Jej významná úloha je "v duchovnej práci naozaj spájať dva poriadky, ktoré sa príliš často pokúšajú stavať proti sebe, akoby išlo o protiklady: hľadanie pravdy a istoty, že prameň pravdy už poznáme".³
2. Sám som po viaceré roky získaval blahodarnú skúsenosť, ktorá ma aj vnútorne obohatila, čo vytvára osobitosť univerzitného života: zanietené skúmanie pravdy a šľachetná účasť mladých študujúcich a všetkých, ktorí sa učia prísne metodicky rozmýšľať, aby správne konali a lepšie mohli slúžiť ľudskej spoločnosti.
Preto by som chcel všetkých zo srdca ubezpečiť, ako vysoko si vážim katolícku univerzitu a súčasne ako veľmi si ctím prácu, ktorú tam vykonávajú v rôznych oblastiach ľudského poznania. Osobitne by som chcel prejaviť radosť aj nad tým, že mi Pán pri mojich častých apoštolských cestách umožnil stretávať sa s katolíckymi univerzitnými spoločenstvami na rôznych kontinentoch sveta. Pre mňa sú živým a nádejným znamením tvorivosti kresťanského ducha v srdciach všetkých ľudských kultúr. Dávajú mi oprávnenú nádej na nový rozkvet kresťanskej kultúry v rozmanitých a bohatých podmienkach súčasných premenlivých čias, ktoré stoja pred veľkými úlohami a sú však aj nositeľmi veľkých prísľubov pôsobenia Ducha pravdy a lásky.
Rád by som vyslovil uznanie a vďaku aj všetkým nespočítateľným katolíckym docentom na nekatolíckych univerzitách. Ich akademickú a vedeckú úlohu vo svetle kresťanskej viery treba oceniť ako blaho univerzity, v ktorej pracujú. Ich prezencia je skutočným trvalým povzbudením bez predsudkov hľadať pravdu a múdrosť, ktoré prichádzajú zhora.
3. Od začiatku svojho pontifikátu som sa svojim najbližším spolupracovníkom, kardinálom, kongregácii katolíckeho vzdelávania a všetkým mužom a ženám, ktorí pracujú v oblasti kultúry na celom svete, snažil tlmočiť svoje pevné presvedčenie. Rozhovor, ktorý Cirkev vedie s rôznymi kultúrami dnešných čias, je živé miesto, "na ktorom sa rozhodne o osude Cirkvi a sveta na konci tohto nášho storočia".⁴ Pretože existuje len jedna jediná kultúra: kultúra človeka, ktorá z človeka vychádza a je tu pre človeka. ⁵ Cirkev, ktorá je podľa slov môjho predchodcu pápeža Pavla VI. na pôde OSN "odborníčkou na ľudskosť"⁶, skúma pomocou svojich katolíckych univerzít a pomocou ich humanistického a vedeckého dedičstva tajomstvá človeka a sveta, a preniká ich svetlom darovaného zjavenia.
4. Cťou a zodpovednosťou katolíckej univerzity je venovať sa bez výhrad veciam pravdy. To je jej vlastný spôsob ako slúžiť dôstojnosti človeka a súčasne poslaniu Cirkvi. Cirkev je hlboko presvedčená, "že pravda je jej skutočná spoločníčka ... a poznanie a rozum sú verné služobníčky viery".⁷ Bez toho, aby zanedbávala nadobúdanie užitočných vedomostí, sa katolícka univerzita oveľa viac vyznačuje slobodným hľadaním celej pravdy o svete, o človeku a Bohu. Pretože práve v našej súčasnosti sa naliehavo žiada nezištná služba pri zvestovaní zmyslu pravdy, základnej hodnoty, bez ktorej sloboda, spravodlivosť a ľudská dôstojnosť vyjdú nazmar. Na základe istého druhu univerzálneho humanizmu sa katolícka univerzita plne venuje skúmaniu všetkých aspektov pravdy v ich základnom spojení s najvyššou pravdou - Bohom. Nebojácne a s nadšením sa púšťa po všetkých cestách vedomostí, uvedomujúc si, že pred ňou ide ten, čo je sám "cesta, pravda a život"⁸, Logos. Duch jeho úsudku a lásky umožňuje človeku nachádzať vlastným rozumom poslednú skutočnosť, ktorá je jeho pôvodom a cieľom, a ktorá je sama schopná hojne darovať múdrosť, bez ktorej by budúcnosť sveta bola ohrozená.
5. V spojení s nepredpojatým hľadaním pravdy dostáva svetlo a zmysel aj vzťah viery a rozumu. "Intellege ut credas, crede ut intellegas".⁹ Táto poučka svätého Augustína platí aj pre katolícke univerzity. Sú povolané skúmať bohatstvo zjavenia a prírody. Spoločné úsilie rozumu a viery pomáha ľuďom nachádzať náplň svojej ľudskosti, stvorenej na obraz Boží a po hriechu ešte zázračnejším spôsobom znovuzrodenej v Kristovi a predurčenej svietiť vo svetle ducha.
6. Katolícka univerzita vytvára stretnutiami medzi nepreskúmaným bohatstvom blahodarného posolstva evanjelia a rozmanitosťou a rozsahom oblastí ľudského poznania, do ktorého prináša toto posolstvo, možnosť Cirkvi viesť jedinečný, plodný rozhovor s ľuďmi všetkých kultúr. Pretože človek žije dôstojným životom len na základe svojej kultúry; a keď svoje naplnenie nájde v Kristovi, nemožno pochybovať ani o tom, že evanjelium, keď ho zasiahne a vo všetkých dimenziách znova obnoví, je plodné aj pre kultúru, v ktorej človek žije.
7. V dnešnom svete, poznačenom rýchlym vedeckým a technickým pokrokom, je význam a naliehavosť úloh katolíckej univerzity stále väčší. Výdobytky vedy a techniky prinášajú na jednej strane nesmierny rast hospodárstva a priemyslu, na druhej strane si vyžadujú primerané hľadanie zmyslu, aby sa zistilo, či sa nové vymoženosti vôbec využívajú na ozajstné blaho človeka a celého ľudského spoločenstva. Ak má za úlohu každá univerzita hľadať tento zmysel, katolícka univerzita je na túto požiadavku povolaná o to viac. Kresťanský duch jej umožňuje prinášať do vlastných štúdií mravné, duchovné a náboženské perspektívy a výsledky vedy a techniky hodnotiť z pohľadu komplexného ľudského jednotlivca.
Preto sú katolícke univerzity vyzvané na trvalú obnovu jednak preto, že sú univerzitami, jednak preto, že sú katolícke. Pretože, "v hre je zmysel vedeckého bádania a techniky, sociálneho spolužitia a kultúry, ale pri ešte hlbšom pohľade, význam samotného človeka".¹⁰ Táto obnova si vyžaduje jasné uvedomenie, že univerzita má na základe svojho katolíckeho charakteru lepšie predpoklady nestrannejšie skúmať pravdu: tento výskum nie je podriadený a závislý od najrôznejších jednotlivých záujmov.
8. Po uverejnení apoštolskej konštitúcie Sapientia Christiana pre kresťanské univerzity a fakulty, ¹¹ sa zdá primerané vypracovať podobný dokument aj pre katolícke univerzity, takmer ako "Magna Charta", na ktorú sa môžu v budúcnosti odvolávať. "Magna Charta" obsahuje dlhé a plodné skúsenosti Cirkvi v univerzitnej oblasti, je otvorená pre sľubnú prácu, ktorú treba vykonať v nasledujúcich rokoch, ktorá si vyžaduje smelého vynálezcovského ducha a prísnu oddanosť.
9. Tento dokument sa menovite obracia na vedenie katolíckych univerzít, na akademické spoločenstvá a na všetkých, ktorí univerzity podporujú, predovšetkým biskupov, rehoľné spoločenstvá, cirkevné inštitúcie a početných laikov, ktorí sa zúčastňujú na veľkej službe pri vyššom vzdelávaní. "Tým sa dosiahne, že kresťanský spôsob myslenia bude sa priam verejne, trvalo a všestranne zúčastňovať na všetkých snahách o vyšší kultúrny život a poslucháčom katolíckych univerzít sa dostane naozaj vynikajúcej vedeckej prípravy, aby boli schopní prevziať zodpovednejšie miesta v spoločnosti a byť svedkami viery vo svetle".¹²
10. Okrem katolíckych univerzít sa obraciam aj na početné katolícke inštitúcie vyššieho vzdelávania. Podľa podstaty a stanovenia cieľov majú spoločné to, že vykonávajú niektoré alebo všetky úlohy univerzity a Cirkev i spoločnosť podporujú svojím výskumom, či už vo výchove alebo v príprave na povolanie. Aj keď sa tento dokument vzťahuje menovite na katolícke univerzity, chce obsiahnuť aj všetky inštitúcie vyššieho vzdelávania, ktorých cieľom je preniknúť ducha a kultúru človeka posolstvom Kristovho evanjelia.
S veľkou dôverou a rovnakou nádejou povzbudzujem všetky katolícke univerzity do ďalšieho plnenia ich nenahraditeľných úloh, ktoré sa zo dňa na deň stávajú potrebnejšími pri stretávaní sa Cirkvi s ďalej sa rozvíjajúcou vedou a rozmanitými kultúrami našich čias.
Spolu s bratmi z biskupského úradu, ktorí sa so mnou zúčastňujú na pastoračných úlohách, chcel by som vám všetkým vyjadriť svoje pevné presvedčenie: Univerzita je nepochybne jedným z najlepších prostriedkov, ktoré môže Cirkev v dnešných časoch ponúknuť, ktorý hľadá pevné poznanie a múdrosť. Pretože Cirkev má povinnosť prinášať všetkým ľuďom radostné posolstvá, nikdy sa nesmie prestať starať o túto inštitúciu. Katolícke univerzity jej výskumom a učením vhodným spôsobom pre naše súčasné dni pomáhajú skúmať nové a staré ľudské kultúry, "nové i staré" podľa Ježišových slov. ¹³
11. Nakoniec sa obraciam na celú Cirkev v presvedčení, že katolícke univerzity sú pre jej rast a rozvíjanie kresťanskej kultúry a ľudského pokroku neodmysliteľné. Preto je celé cirkevné spoločenstvo pozvané pomáhať katolíckym inštitúciám vyššieho vzdelávania, poskytovať im pomoc a podporovať ich v snahách o vlastný rozvoj a obnovu. Predovšetkým je však vyzvané chrániť práva a slobodu týchto inštitúcií vo svetskej spoločnosti, finančne ich podporovať, predovšetkým u národov, kde je to osobitne potrebné, a všade, kde treba, poskytovať pomoc pri zakladaní nových katolíckych univerzít.
Zo srdca si želám, aby tieto pokyny, ktoré sa opierajú o učenie Druhého vatikánskeho koncilu a predpisy Codex Iuris Canonici, dovolili katolíckym univerzitám a ostatným vysokoškolským zariadeniam plniť ich neodmysliteľnú úlohu, práve teraz, keď sa s novým tisícročím začína nový čas milosti.