3. Ostatne, to, že preblahoslavená Panna Mária, Matka Božia a Matka Cirkvi nedostala úrad vlastný apoštolom ani kňazskú službu, jasne ukazuje, že nepripustenie žien ku kňazskej vysviacke nemôže znamenať ich menšiu dôstojnosť ani diskrimináciu voči nim, lež verné zachovanie zámeru, ktorý treba pripísať múdrosti Pána vesmíru.
Prítomnosť a zástoj ženy v živote a poslaní Cirkvi, i keď nie sú spojené so služobným kňazstvom, sú absolútne potrebné a nenahraditeľné. Ako jasne vysvetľuje deklarácia Inter insigniores, "svätá Matka Cirkev si praje, aby si kresťanské ženy plne uvedomili veľkosť svojho poslania: ich zástoj je dnes veľmi dôležitý jednak preto, aby sa spoločnosť obnovila a stala ľudskejšou, a jednak preto, aby veriaci znovu objavili pravú tvár Cirkvi." ¹⁰ Nový Zákon a celé dejiny Cirkvi v hojnej miere dosvedčujú prítomnosť žien v Cirkvi, pravých Kristových učeníčok a svedkýň v rodine, v občianskom zamestnaní, ako aj v úplnom zasvätení sa službe Bohu a evanjeliu. "Cirkev, brániac dôstojnosť ženy a jej povolania, vyjadrila úctu a vďačnosť voči tým, ktoré - verné evanjeliu - sa v každej epoche zúčastňovali na apoštolskom poslaní celého Božieho ľudu. Sú to postavy svätých mučeníc, panien a matiek rodín, ktoré odvážne vydávali svedectvo o svojej viere a výchovou svojich detí v duchu evanjelia odovzdávali vieru a tradíciu Cirkvi." ¹¹
Ostatne, aj hierarchická štruktúra Cirkvi je podstatne zameraná na svätosť veriacich. Preto deklarácia Inter insigniores pripomína, "že jedinný vyšší dar milosti, o ktorý sa možno a treba usilovať, je láska (porov. 1Kor 12 a 13). Väčšími v nebeskom kráľovstve nie sú služobníci, ale svätci." ¹²