Chapter, Paragraph
1 Intro,1 | Svätý Pavol podčiarkuje v tomto úryvku, že Boží Syn
2 Intro,1 | pokračovania poslania Syna v poslaní Svätého Ducha. Vtelenie
3 Intro,1 | zoslania Svätého Ducha. V texte svätého Pavla tak
4 I,2 | sa Ježišovho narodenia: "V tých dňoch vyšiel rozkaz
5 I,2 | svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam
6 I,2 | lebo pre nich nebolo miesta v hostinci" (2, 1. 3-7).~Tak
7 I,2 | pri Zvestovaní. Na Pannu v Nazarete sa obrátil týmito
8 I,2 | tvojho slova." (1,38). Nikdy v dejinách človeka nezáviselo
9 I,3 | 3. Ján v Predhovore svojho evanjelia
10 I,3 | Predhovore svojho evanjelia zhŕňa v jednej vete celú hĺbku tajomstva
11 I,3 | pravdy" (1,14). Pre Jána sa v Ježišovom počatí a narodení
12 I,3 | všetko, čo jestvuje; Slovo, v ktorom bol Život; Život,
13 I,3 | vecí, ktoré Boh stvoril v čase.~Skutočnosť, že večné
14 I,3 | Skutočnosť, že večné Slovo v plnosti časov prijalo postavenie
15 I,3 | stvorenia, dodáva udalosti v Betleheme pred dvetisíc
16 I,3 | ktorý si Boh predsavzal v Kristovi "uskutočniť, keď
17 I,3 | plnosť časov: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko,
18 I,3 | zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi,
19 I,4 | niet pod nebom iného mena, v ktorom máme byť spasení (
20 I,4 | spasení (porov. Sk 4,12). V Liste Efezanom čítame: "
21 I,4 | Liste Efezanom čítame: "V ňom máme vykúpenie skrze
22 I,4 | dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť
23 I,4 | ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť
24 I,4 | plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko,
25 I,4 | zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi
26 I,4 | Druhý vatikánsky koncil v tejto súvislosti dôrazne
27 I,4 | ktorú znetvoril hriech. V jeho ľudskej prirodzenosti,
28 I,4(2) | Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et
29 I,5 | jedným z nás", sa udiala v najväčšej skromnosti, takže
30 I,5 | sa nachádzajú napríklad v Židovských starožitnostiach,
31 I,5 | Židovských starožitnostiach, v diele, ktoré v rokoch 93
32 I,5 | starožitnostiach, v diele, ktoré v rokoch 93 a 94 zostavil
33 I,5 | rokoch 93 a 94 zostavil v Ríme Jozef Flavius, 4 ale
34 I,5 | Flavius, 4 ale predovšetkým v Tacitových Análoch, zostavených
35 I,5 | Tacitových Análoch, zostavených v rokoch 115-120. Keď tu historik
36 I,5 | Tiberia." 5 Aj Suetonius v biografii cisára Klaudia,
37 I,5 | počet ľudí sa zhromažďuje v ustálený deň pred svitaním,
38 I,5 | dejepisci spomínajú len v takej obmedzenej miere,
39 I,5 | sa vo svojom plnom svetle v spisoch Nového zákona, ktoré -
40 I,5 | hoci sú dokumentami viery - v súbore podaných správ sú
41 I,5 | Počiatkom a koncom" (Zjv 21,6). V ňom povedal Otec konečné
42 I,5 | Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch
43 I,5 | posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi" (1,1-2).~
44 I,6 | prorokmi. Títo hovorili v mene Boha a namiesto Boha.
45 I,6 | pozornej Božej výchovy. 8 V Kristovi dosahuje táto pedagogika
46 I,6 | neobmedzuje na to, aby hovoril "v mene Boha" ako proroci,
47 I,6 | samým Bohom, ktorý hovorí v svojom večnom Slove, ktoré
48 I,6 | ostatných náboženstiev, v ktorých od začiatku je vyjadrené
49 I,6 | Boha zo strany človeka. V kresťanstve vychádza podnet
50 I,6 | Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol
51 I,6 | Je tajomstvom milosti.~V Kristovi náboženstvo už
52 I,6 | ktorý sa zjavuje; odpoveďou, v ktorej človek rozpráva Bohu
53 I,6 | rovnakej podstaty s Otcom, v ktorom Boh hovorí každému
54 I,6 | odpovedať Bohu. Ba ešte viac, v tomto Človekovi odpovedá
55 I,6 | všetkého: všetko sa nachádza v ňom, všetko sa prijíma a
56 I,6 | Ak na jednej strane Boh v Kristovi hovorí o sebe ľudstvu,
57 I,6 | ľudstvu, na druhej strane v tom istom Kristovi celé
58 I,6 | zároveň je zavŕšením všetkého v Bohu: zavŕšením, ktoré je
59 I,6 | Náboženstvo, ktoré je zakotvené v Ježišovi Kristovi, je náboženstvom
60 I,6 | náboženstvom slávy, je bytím v novosti života na chválu
61 I,6 | 12). Všetko stvorenie je v skutočnosti prejavom jeho
62 I,6 | Božej slávy, povolaný žiť v plnosti života v Bohu.~
63 I,6 | povolaný žiť v plnosti života v Bohu.~
64 I,7 | 7. V Ježišovi Kristovi však Boh
65 I,7 | lebo ho miluje od večnosti v Slove a v Kristovi ho chce
66 I,7 | miluje od večnosti v Slove a v Kristovi ho chce vyzdvihnúť
67 I,7 | to poraziť zlo rozšírené v ľudských dejinách. Poraziť
68 I,7 | Vykúpenie sa uskutočňuje v Kristovej obete, vďaka ktorej
69 I,7 | Boží Syn stal človekom a v lone Panny si vzal telo
70 I,7 | sveta skrze Kristovu obetu, v ktorej je obsiahnuté víťazstvo
71 I,8 | Náboženstvo, ktoré má pôvod v tajomstve vykupiteľského
72 I,8 | náboženstvom "prebývania v hlbinách Boha", účasti na
73 I,8 | O tom hovorí svätý Pavol v úseku, ktorý sme uviedli
74 I,8 | ako Kristus, ktorý najmä v Getsemani a na kríži obracal
75 I,8 | Duch, ktorého poslal Otec v Synovom mene, spôsobuje,
76 I,8 | podiel (porov. Gal 4,7). V tomto spočíva náboženstvo "
77 II,9 | porov. Gal 4,4). Čas sa v skutočnosti naplnil tým,
78 II,9 | vôbec bolo možné? Niekedy sa v tejto súvislosti myslí na
79 II,9 | tajomné kozmické cykly, v ktorých by sa stále opakovali
80 II,9 | bezprostredne zrejmá skutočnosť. V človeku je však nepotlačiteľná
81 II,9 | reinkarnácie: podľa nej v závislosti od toho, ako
82 II,9 | od toho, ako žil dotyčný v priebehu predošlej existencie,
83 II,9 | viera, veľmi zakorenená v niektorých orientálnych
84 II,9 | povolaný uskutočniť svoju úlohu v priebehu jedinej existencie
85 II,9 | odovzdaním, ktoré je možné iba v stretnutí s Bohom. Človek
86 II,9 | úplnú sebarealizáciu práve v Bohu: to je pravda zjavená
87 II,9 | Kristom. Človek sa završuje v Bohu, ktorý mu prišiel v
88 II,9 | v Bohu, ktorý mu prišiel v ústrety prostredníctvom
89 II,10 | 10. V kresťanstve má čas základný
90 II,10 | dimenzie sa tvorí svet, v jeho vnútri sa rozvíjajú
91 II,10 | ktoré majú svoj vrchol v "plnosti času" vtelenia
92 II,10 | času" vtelenia a svoj cieľ v slávnom návrate Božieho
93 II,10 | Božieho Syna na konci časov. V Ježišovi Kristovi, vtelenom
94 II,10 | rozmerom Boha, ktorý je v sebe večný. Kristovým príchodom
95 II,10 | alebo týždne, ako tomu bolo v náboženstve Starej zmluvy,
96 II,10 | zmluvy, ale stáva sa aj teraz v kresťanstve, i keď novým
97 II,10 | spôsobom. Celebrujúci kňaz v liturgii veľkonočnej vigílie
98 II,10 | Cirkev žije a slávi liturgiu v kolobehu roka. Slnečný rok
99 II,10 | liturgickým rokom, ktorý v istom zmysle odráža celé
100 II,11 | ktorý má svoj začiatok v Starej zmluve a nachádza
101 II,11 | a nachádza pokračovanie v dejinách Cirkvi. Keď istý
102 II,11 | Nazaretský odobral do synagógy v svojom meste, povstal, aby
103 II,11 | zvitok proroka Izaiáša, v ktorom čítal nasledovný
104 II,11 | ohlásený Mesiáš je práve on a v ňom sa začína túžobne čakaný "
105 II,12 | sobotňajší rok odpočinku", v ktorom sa nechala odpočívať
106 II,12 | podrobné predpisy obsiahnuté v knihách Exodus (23,10-11),
107 II,12 | prepustenia otrokov Zákon v sobotňajšom roku predpokladal (
108 II,12 | tiež pre "jubilejný rok". V jubilejnom roku však zvyklosti
109 II,12 | sa ešte slávnostnejšie. V Levitiku čítame: "Zasväťte
110 II,12 | Izraeliti ani navždy zostať v stave otroctva, keďže Boh
111 II,13 | právnej normy, obsiahnutej v týchto predpisoch, začala
112 II,13 | ustanovení zákona sa mal v príslušnom čase vyhlásiť
113 II,13 | jubilejný rok, aby sa vyšlo v ústrety každému núdznemu.
114 II,13 | spravodlivosť spočívala predovšetkým v ochrane slabých a kráľ,
115 II,13 | porov. Lv 25,23). Ak Boh v svojej prozreteľnosti daroval
116 II,13 | ako svoje vlastníctvo, bol v skutočnosti iba ich správcom,
117 II,13 | služobníkom, ktorý mal konať v mene Boha, jediného vlastníka
118 II,13 | Boha, jediného vlastníka v plnom zmysle. Veď je Božou
119 II,13 | sociálnej spravodlivosti. V tradícii jubilejného roka
120 II,13 | ktoré sa rozvinulo zvlášť v poslednom storočí, predovšetkým
121 II,14 | Tradícia jubilejných rokov je v oveľa väčšej miere ako v
122 II,14 | v oveľa väčšej miere ako v iných rokoch spojená s udeľovaním
123 II,14 | oslavujú nielen "in Urbe" (v Ríme), ale aj "extra Urbem" (
124 II,14 | tradične sa tak dialo v nasledujúcom roku po slávnosti "
125 II,15 | 15. Jubileá sú v živote jednotlivých osôb
126 II,15 | zvané "diamantové" - javí sa v kresťanskom pohľade skutočne
127 II,15 | založenia mesta alebo obce. V cirkevnom prostredí sa slávia
128 II,15 | alebo spoločenským jubileám v živote jednotlivcov i spoločenstiev
129 II,15 | ktorú zohralo kresťanstvo v týchto dvoch tisícročiach.
130 II,16 | obsah, toto veľké jubileum v istom zmysle bude rovnaké
131 II,16 | hodiny, dni, roky, storočia. V tomto ohľade kráča krokom
132 II,16 | jeho spásonosnou činnosťou. V tomto duchu sa Cirkev raduje,
133 II,16 | najsúrnejšími prosbami, ktoré v tejto mimoriadnej chvíli
134 II,16 | čo najskôr úplnú jednotu v istote, že "u Boha nič nie
135 III,17 | 17. Každé jubileum v dejinách Cirkvi pripravuje
136 III,17 | veľké jubileum roku 2000. V tomto presvedčení pozeráme
137 III,17 | zodpovednosti na to, čo sa stalo v dejinách ľudstva od Kristovho
138 III,17 | naše storočie a hľadáme v ňom to, čo poskytuje svedectvo
139 III,18 | koncil znamená novú epochu v živote Cirkvi. To je pravda,
140 III,18 | myšlienkového dedičstva Pia XII. V dejinách Cirkvi to býva
141 III,18 | starého", "staré" nachádza v "novom" svoje plné vyjadrenie.
142 III,19 | 3,1-17), predsa prejavil v sebe dačo zo starého proroka,
143 III,19 | existencie na všeobecnej úrovni a v miestnych cirkvách; zasadila
144 III,19 | ktorú vykonávajú biskupi v spoločenstve s Petrovým
145 III,20 | blahoslavenstiev reči na hore. V koncilovom posolstve sa
146 III,20 | posolstve sa Boh predstavuje v svojom absolútnom panstve
147 III,20 | II. vatikánskeho koncilu v živote každého jednotlivca
148 III,20 | Koncilom akoby sa začala v najširšom zmysle bezprostredná
149 III,20 | hľadáme niečo analogické v liturgii, mohlo by sa povedať,
150 III,21 | vyplynul z chápania Cirkvi v duchu II. vatikánskeho koncilu;
151 III,21 | špecifickú zodpovednosť v Cirkvi; synody sú výrazom
152 III,21 | kráľovskom. Veľmi výrečné sú v tomto ohľade výroky druhej
153 III,21 | univerzálnej i lokálnej rovine v celej Cirkvi, ktorú oduševňuje
154 III,21 | výraznou samozrejmosťou v posynodálnych exhortáciách
155 III,21 | hodnote pokánia a zmierenia v živote Cirkvi i ľudstva
156 III,22 | biskupa. Istým spôsobom konali v tejto perspektíve všetci
157 III,22 | Programom obnoviť všetko v Kristovi sa svätý Pius X.
158 III,22 | nerešpektujúcich systémov v Nemecku, v Rusku, v Taliansku,
159 III,22 | nerešpektujúcich systémov v Nemecku, v Rusku, v Taliansku, v Španielsku
160 III,22 | systémov v Nemecku, v Rusku, v Taliansku, v Španielsku
161 III,22 | Nemecku, v Rusku, v Taliansku, v Španielsku a ešte predtým
162 III,22 | Španielsku a ešte predtým v Mexiku. Pius XII. vystúpil
163 III,22 | dôstojnosti, ktorá sa diala v priebehu druhej svetovej
164 III,22 | systémov.~Okrem toho sa pápeži v priebehu storočia v stopách
165 III,22 | pápeži v priebehu storočia v stopách Leva XIII. systematicky
166 III,22 | vlastnosti správneho systému v oblasti vzťahov medzi prácou
167 III,22 | dôstojnosti a práv osoby v oblasti správneho vzťahu
168 III,22 | požiadavkami mieru - sa stretli v tomto texte a vzájomne sa
169 III,23 | sa jej venoval zoširoka v encyklike Dominum et vivificantem. 10
170 III,23 | zjavenie Božích detí a žije v tejto nádeji ako v pôrodných
171 III,23 | žije v tejto nádeji ako v pôrodných bolestiach - podľa
172 III,23 | silou používa sv. Pavol v Liste Rimanom (porov. 8,
173 III,24 | 1979. Potom nasledovala v tom istom roku púť do Poľska
174 III,24 | mimoriadny význam majú návštevy v Turecku (1979), v Nemecku (
175 III,24 | návštevy v Turecku (1979), v Nemecku (1980), v Anglicku,
176 III,24 | 1979), v Nemecku (1980), v Anglicku, Walesi a v Škótsku (
177 III,24 | 1980), v Anglicku, Walesi a v Škótsku (1982), vo Švajčiarsku (
178 III,24 | vo Švajčiarsku (1984), v škandinávskych krajinách (
179 III,24 | krajinách (1989) a naposledy v baltických krajinách (1993).~
180 III,24 | baltických krajinách (1993).~V prítomnosti k cestám, po
181 III,24 | vnútorne túžime, okrem Sarajeva v Bosne - Hercegovine patrí
182 III,25 | oslavujú významné etapy v dejinách spásy rôznych národov.
183 III,25 | 1988, 11 (táto poznámka v prvom slovenskom vydaní
184 III,25 | zriadením metropolitného stolca v Manile pripomenúť si šírenie
185 III,25 | výročie prvých mučeníkov v Japonsku (1597).~V Afrike
186 III,25 | mučeníkov v Japonsku (1597).~V Afrike si pripomíname, že
187 III,25 | začiatku evanjelizácie Angolu v starom kráľovstve Konga (
188 III,25 | cirkví a spoločenstiev, v ktorých poznajú pôvod svojej
189 III,25 | kresťanské dejiny videné v tomto svetle sa nám javia
190 III,25 | udalosťou, ktorá sa stala v Nazarete a potom v Betleheme
191 III,25 | stala v Nazarete a potom v Betleheme pred 2000 rokmi.
192 III,25(11)| 935-956. (Táto poznámka v prvom slovenskom vydaní
193 III,26 | 26. V perspektíve prípravy na
194 III,26 | tohto storočia. Ešte je v čerstvej pamäti Svätý rok,
195 III,26 | pápež Pavol VI. r. 1975; v tej istej línii sa slávil
196 III,26 | očakávaný a hlboko prežívaný v jednotlivých miestnych cirkvách,
197 III,26 | miestnych cirkvách, najmä v mariánskych svätyniach po
198 III,26 | prítomnosti Božej matky v Kristovom tajomstve a v
199 III,26 | v Kristovom tajomstve a v tajomstve Cirkvi: Syn Boží
200 III,26 | Mariánsky rok bol temer ako v predstihu slávené Jubileum,
201 III,26 | slávené Jubileum, lebo mal v sebe veľa z toho, čo sa
202 III,26 | toho, čo sa plne vyjadrí v roku 2000.~
203 III,27 | podobu "organického vývoja". V jeho svetle sme nútení pripísať
204 III,27 | Lev XIII. o komunizme, má v spomenutých udalostiach
205 III,27 | overenie, ako som to zdôraznil v encyklike Cantesimus annus. 12
206 III,27 | bolo možno sledovať, že v prúde udalostí s materinskou
207 III,27 | nebezpečenstvá a nové hrozby. V krajinách bývalého východného
208 III,27 | žiaľbohu udalosti na Balkáne a v iných oblastiach. To núti
209 III,27 | uznaní viny a chýb, páchaných v priebehu dejín na hospodárskom
210 III,28 | 28. Teraz v podobnom zameraní ako Mariánsky
211 III,28 | že Rok rodiny, započatý v Nazarete, podobne ako Mariánsky
212 III,28 | prípravy Veľkého jubilea.~V tomto zameraní som poslal
213 III,28 | som poslal List rodinám. V ňom som znovu predložil
214 III,28 | rodiny. 13 Rok rodiny má v úmysle prispieť k uskutočneniu
215 III,28 | prispieť k uskutočneniu Koncilu v tomto bode. Je preto nutné,
216 III,28 | príprava na Veľké jubileum v istom zmysle prechádzala
217 III,28(13)| II, Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et
218 IV,29 | umelé a ťažko uskutočniteľné v jednotlivých cirkvách, ktoré
219 IV,29 | jednotlivých cirkvách, ktoré žijú v takých odlišných životných
220 IV,30 | vytýčenému dátumu spôsobom, v ktorom prvou fázou by bolo
221 IV,31 | charakter: bude pomáhať oživiť v kresťanskom ľude vedomie
222 IV,31 | aký má jubileum r. 2000 v ľudských dejinách. Keďže
223 IV,31 | vyznačuje kristologickým rázom.~V súlade s členením kresťanskej
224 IV,31 | Jubilejná spomienka musí upevniť v dnešných kresťanoch vieru
225 IV,31 | dnešných kresťanoch vieru v Boha, ktorý sa zjavil v
226 IV,31 | v Boha, ktorý sa zjavil v Kristovi, musí posilniť
227 IV,31 | oživiť lásku, účinne zaujatú v službe bratom.~V priebehu
228 IV,31 | zaujatú v službe bratom.~V priebehu prvej fázy (od
229 IV,31 | senzibilizácie budú konkrétne a v hustejších intervaloch rozvíjať
230 IV,31 | rozvíjať podobné komisie v miestnych cirkvách. Pôjde
231 IV,31 | miestnych cirkvách. Pôjde v podstate o nadväzné pokračovanie
232 IV,31 | o nadväzné pokračovanie v tom, čo sa uskutočňovalo
233 IV,31 | tom, čo sa uskutočňovalo v čase dlhodobej prípravy,
234 IV,32 | ním uskutočnené vykúpenie. V jubilejnom roku sa kresťania
235 IV,32 | aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný
236 IV,32 | svätosti, ktoré dozreli v živote toľkých mužov a žien,
237 IV,32 | vedeli bezvýhradne prijať v každej historickej epoche
238 IV,32 | mimoriadne významnou udalosťou v dejinách pokoncilovej Cirkvi.
239 IV,33 | všetky okolnosti, za akých sa v priebehu dejín vzdialili
240 IV,33 | ľuďmi, svoje hriešne deti. V súlade s Lumen gentium tvrdí: "
241 IV,33 | vedomím toho, čo prežila v priebehu posledných desiatich
242 IV,33 | tisícročia bez toho, aby v pokání priviedla svoje deti
243 IV,34 | Končí sa druhé tisícročie, v priebehu ktorého - v oveľa
244 IV,34 | tisícročie, v priebehu ktorého - v oveľa väčšej miere než za
245 IV,34 | rovnakými pokušeniami aj v prítomnosti. Tu je nutné
246 IV,34 | vzývať Krista o nápravu.~V tomto poslednom úseku tisícročia
247 IV,34 | cirkví a Apoštolskej stolice v týchto rokoch nabrala ekumenický
248 IV,34 | keď sú nevyhnutné. Jednota v konečnom dôsledku je darom
249 IV,34 | kresťania, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s katolíckou
250 IV,34 | ekumenickým podujatiam, v dôsledku ktorých by sme
251 IV,34 | rozdelení druhého tisícročia. V tomto ohľade je nutné -
252 IV,34 | úsilie. Treba pokračovať v dialógu o učení, ale predovšetkým
253 IV,35 | neznášanlivosti a dokonca násilia v službe pravdy, ktorý sa
254 IV,35 | ktorý sa prejavoval najmä v niektorých storočiach.~Je
255 IV,36 | etickom poli; dokonca aj v základných hodnotách rešpektovania
256 IV,36 | pokiaľ ide o svedectvo Cirkvi v našom čase, ako nepociťovať
257 IV,36 | konci druhého tisícročia. V akej miere sa Božie Slovo
258 IV,36 | sa vo všeobecnej Cirkvi a v miestnych cirkvách ekleziológia
259 IV,36 | Koncilové pokyny - poskytnuté v Gaudium et spes a v iných
260 IV,36 | poskytnuté v Gaudium et spes a v iných dokumentoch - pokiaľ
261 IV,36(20) | Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et
262 IV,37 | Cirkvi, aký sa uskutočnil v prvom tisícročí, keby tu
263 IV,37 | spôsobili veľkú siatbu mučeníkov v rôznych častiach sveta.
264 IV,37 | to zdôraznil už Pavol VI. v homílii pri príležitosti
265 IV,37 | sa stále dopĺňali, a tak v priebehu storočí do albumu
266 IV,37 | manželia, vdovy, deti.~V našom storočí sa vrátili
267 IV,37 | možné, nesmú sa stratiť v Cirkvi ich svedectvá. Ako
268 IV,37 | najvyššiu česť samotnému Bohu; v mučeníkoch uctievala Krista,
269 IV,37 | ktorá sa stále zachováva v katolíckej Cirkvi a v pravoslávnych
270 IV,37 | zachováva v katolíckej Cirkvi a v pravoslávnych cirkvách.
271 IV,37 | pravoslávnych cirkvách. V týchto rokoch sa zmnožili
272 IV,37 | teraz oveľa väčšia, než bola v prvých storočiach a v prvom
273 IV,37 | bola v prvých storočiach a v prvom tisícročí. Najväčší
274 IV,37 | plodov viery, nádeje a lásky v živote mužov a žien rozmanitých
275 IV,37 | ktorí nasledovali Krista v rôznych formách kresťanského
276 IV,37 | Apoštolskej stolice, aby v pohľade na tretie tisícročie
277 IV,37 | svätosti tých, ktorí aj v našom čase žili úplne v
278 IV,37 | v našom čase žili úplne v Kristovej pravde. Osobitné
279 IV,37 | svoje kresťanské povolanie v manželstve. Keďže sme presvedčení,
280 IV,37 | sme presvedčení, že ani v tomto stave nechýbajú plody
281 IV,38 | ako sa to už uskutočnilo v Európe a Afrike. Posledná
282 IV,38 | latinsko-amerických biskupov prijala v súlade so severo-americkými
283 IV,38 | problematike novej evanjelizácie v obidvoch častiach tohto
284 IV,38 | veľkých náboženstiev, i keď aj v nich sú prvky pravdy, ktoré
285 IV,38 | s úprimnou úctou a vidí v nich odraz Pravdy, osvecujúcej
286 IV,39 | prípravnej fáze. Bude prebiehať v časovom rozpätí troch rokov -
287 IV,40 | lona Márie; potreba viery v Ježiša Krista pre spásu.
288 IV,40 | identitu, treba sa predovšetkým v priebehu tohto roka vracať
289 IV,40 | alebo inými pomôckami".24 V zjavenom texte je to naozaj
290 IV,40 | Otec, ktorý nám láskavo ide v ústrety, zaoberá sa s nami
291 IV,41 | Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si
292 IV,41 | tými, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s katolíckou
293 IV,41 | katolíckou Cirkvou".26 Práve v ekumenickom pohľade sa prvý
294 IV,41 | Krista, jediného Pána, a to v úsilí, aby sme v Ňom boli
295 IV,41 | Pána, a to v úsilí, aby sme v Ňom boli jedno - podľa jeho
296 IV,41 | účinku; malo by prebudiť v kresťanoch iných vyznaní
297 IV,42 | Preto je potrebné prebudiť v každom veriacom úprimnú
298 IV,42 | obrátenie a osobnú obnovu v duchu stále intenzívnejšej
299 IV,42 | znovuobjavenie katechézy, a to v jej pôvodnom význame a hodnote
300 IV,42 | Katechizmu katolíckej Cirkvi, v ktorom sa predstavuje, "
301 IV,42 | Svätého písma, živej tradície v Cirkvi a autentického Učiteľského
302 IV,43 | takpovediac "transverzálne", v tomto prvom roku stane sa
303 IV,43 | sa predmetom rozjímania v tajomstve jej božského materstva.
304 IV,43 | jej božského materstva. V jej lone sa Slovo stalo
305 IV,44 | posväcujúcej prítomnosti v spoločenstve Kristových
306 IV,44 | tisícročia - ako som to napísal v encyklike Dominum et vivificantem - (...)
307 IV,44 | podstaty s otcom i Synom - je v absolútnom Božom tajomstve
308 IV,44 | darovania pochádzajúceho od Boha v poriadku stvorenia, priamy
309 IV,44 | stvorenia, priamy princíp a, v istom zmysle, podmet prejavenia
310 IV,44 | podmet prejavenia sa Boha v poriadku milosti. Tajomstvo
311 IV,44 | dvojtisícročia "iným spôsobom, než v Duchu Svätom. To, čo sa
312 IV,44 | Svätom. To, čo sa stalo "v plnosti časov" dielom Ducha
313 IV,44 | Duch vlastne sprítomňuje v Cirkvi všetkých čias a všetkých
314 IV,44 | ho robí živým a účinným v duši každého: "Utešiteľ
315 IV,44 | Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko
316 IV,45 | pôsobenia Ducha, ktorý pôsobí v Cirkvi - či už sviatostne,
317 IV,45 | buduje Božie kráľovstvo v priebehu dejín a pripravuje
318 IV,45 | jeho úplné prejavenie sa v Ježišovi Kristovi; pritom
319 IV,46 | 46. V tejto eschatologickej perspektíve
320 IV,46 | nádeje, o nej, "už počuli v pravdivom slove evanjelia" (
321 IV,46 | spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až
322 IV,46 | vykúpenie svojho tela. Lebo v nádeji sme spasení" (Rim
323 IV,46 | za dňom vo svojom vnútri, v kresťanskom spoločenstve,
324 IV,46 | spoločenstve, do ktorého patria, v spoločenskom prostredí,
325 IV,46 | technikou a najmä medicínou v službe ľudskému životu,
326 IV,46 | medzi rôznymi národmi, najmä v celkových vzťahoch medzi
327 IV,47 | 47. Myslenie veriacich v druhom roku prípravy bude
328 IV,47 | rôzne dary a charizmy, ktoré v nej prebudil Duch. V tejto
329 IV,47 | ktoré v nej prebudil Duch. V tejto súvislosti bude vhodné
330 IV,47 | obsiahnuté predovšetkým v dogmatickej konštitúcii
331 IV,48 | vnútorným pôsobením, budeme v tomto roku rozjímať a budeme
332 IV,48 | Božiu vôľu "proti nádeji, v nádeji" (Rim 4,18). Plne
333 IV,49 | 16,28).~"A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného
334 IV,49 | Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým
335 IV,49 | duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením
336 IV,49 | tvárou svätí a nepoškvrnení v láske (Ef 1,3-4).~
337 IV,50 | 50. V tomto treťom prípravnom
338 IV,50 | opravdivého obrátenia, ktoré má v sebe tak "negatívny" aspekt
339 IV,50 | hodnotami, obsiahnutými v prirodzenom zákone a potvrdenom
340 IV,50 | slávenie sviatosti pokánia v jeho najhlbšom význame.
341 IV,50 | lásky je obzvlášť dôležité v dnešnej spoločnosti, v ktorej -
342 IV,50 | dôležité v dnešnej spoločnosti, v ktorej - ako sa často zdá -
343 IV,50 | Bude preto vhodné, najmä v tomto roku, vyzdvihnúť teologickú
344 IV,51 | slávenia jubilea. A tak, v duchu knihy Levitikus (25,
345 IV,52 | spravodlivosti a slobody, ktoré v Kristovi nachádzajú plné
346 IV,52(34) | konc. Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et
347 IV,53 | nekresťanskými náboženstvami.~V tomto dialógu budú mať významné
348 IV,53 | monoteistické náboženstvá.~V tejto súvislosti sa študuje,
349 IV,53 | zariadiť historické stretnutia v Betleheme, v Jeruzaleme
350 IV,53 | stretnutia v Betleheme, v Jeruzaleme a na Sinaji,
351 IV,53 | veľkých svetových náboženstiev v iných mestách. Vždy však
352 IV,54 | 54. V tomto širokom horizonte
353 IV,54 | blížnemu. Ako sama hovorí v piesni Magnifikat, veľké
354 IV,54 | Magnifikat, veľké veci urobil v nej Všemohúci, ktorého meno
355 IV,54 | Máriu pre jedinečné poslanie v dejinách spásy: aby bola
356 IV,54 | Jej materstvo, začaté v Nazarete a dožité v najvyššej
357 IV,54 | začaté v Nazarete a dožité v najvyššej miere v Jeruzaleme
358 IV,54 | dožité v najvyššej miere v Jeruzaleme pod krížom, bude
359 IV,54 | Jeruzaleme pod krížom, bude sa v tomto roku cítiť ako vnútorné
360 IV,55 | súčasne vo Svätej zemi, v Ríme a v miestnych cirkvách
361 IV,55 | vo Svätej zemi, v Ríme a v miestnych cirkvách celého
362 IV,55 | celého sveta. Predovšetkým v tejto fáze, v oslavnej fáze,
363 IV,55 | Predovšetkým v tejto fáze, v oslavnej fáze, bude cieľom
364 IV,55 | smeruje všetko na svete a v dejinách. Na toto tajomstvo
365 IV,55 | z Krista a skrze Krista, v Svätom Duchu, k Otcovi.
366 IV,55 | Svätom Duchu, k Otcovi. V tomto zmysle jubilejná oslava
367 IV,55 | života kresťana a Cirkvi v trojjedinom Bohu.~Keďže
368 IV,55 | a spásonosná prítomnosť v Cirkvi a vo svete, bude
369 IV,55 | príležitosti veľkého jubilea v Ríme Medzinárodný eucharistický
370 IV,55 | dvomi tisíc rokmi vtelil v Máriinom lone, ponúka sa
371 IV,55 | je pozvaný urobiť, čo je v jeho moci, aby sa nezanedbala
372 V | V.~"Ježiš Kristus je ten istý (...)
373 V,56 | II. vatikánsky koncil v Dogmatickej konštitúcii
374 V,56 | katolíci, či iní veriaci v Krista alebo dokonca všetci
375 V,56 | povolaní ku spáse".35 Pavol VI. v encyklike Ecclesiam suam
376 V,56 | vedením Ducha Utešiteľa v diele tohto istého Krista,
377 V,56(38) | konc. Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et
378 V,57 | predovšetkým na oblasť Stredozemia. V priebehu prvého tisícročia,
379 V,57 | kontinente, na juhu i na severe. V tom istom čase, v ktorom
380 V,57 | severe. V tom istom čase, v ktorom brehy na juh od Sahary
381 V,57 | priniesol kresťanstvo na Kóreu; v tom istom období ohlasovanie
382 V,57 | tejto misijnej činnosti v dekréte Ad Gentes. Po Koncile
383 V,57 | sa týkala problémov misií v poslednej časti nášho storočia.
384 V,57 | nášho storočia. Cirkev aj v budúcnosti bude misionárskou:
385 V,57 | sa stáva misijným územím v podobe rozličných "aeropagov".~
386 V,58 | ktoré sa narodili ešte v tomto storočí, dospelí však
387 V,58 | storočí, dospelí však budú v nasledujúcom, prvom nového
388 V,58 | mu dal Ježiš, som hovoril v najnovšej encyklike Veritatis
389 V,58 | splendor ako aj predtým v Liste mladým celého sveta
390 V,58 | celého sveta z r. 1985. Mladí v každej situácii, v každom
391 V,58 | Mladí v každej situácii, v každom kraji na svete neprestávajú
392 V,58 | dielom k jeho prítomnosti v nasledujúcom storočí a všetkých
393 V,59 | na zemi iné meno ľuďom, v ktorom by sa mohli zachrániť.
394 V,59 | Rovnako verí, že nájde v svojom Pánovi a Majstrovi
395 V,59 | Cirkev mimo toho tvrdí, že v základe všetkých zmien ležia
396 V,59 | majú svoj posledný základ v Kristovi, ktorý je vždy
397 V,59 | Tak vo svetle Kristovom, v obraze neviditeľného Boha,
398 V,59 | obraze neviditeľného Boha, v prvorodenom zo všetkých
399 V,59 | vyzývam ctihodných bratov v biskupskom úrade a cirkevné
400 V,59 | pre kresťanov, kráčajúcich v ústrety veľkému Jubileu
401 V,59 | Vatikáne 10. novembra 1994, v 17. roku svojho pontifikátu.~
402 V,59(41) | Past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et
|