Chapter, Paragraph
1 Intro,1| Teraz, s približujúcim sa tretím tisícročím nového
2 Intro,1| Gal 4,4). Plnosť času sa stotožňuje s tajomstvom
3 Intro,1| tomto úryvku, že Boží Syn sa narodil zo ženy, narodil
4 Intro,1| narodil zo ženy, narodil sa pod Zákonom a prišiel na
5 I,2 | popis okolností týkajúcich sa Ježišovho narodenia: "V
6 I,2 | svete (...) A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho
7 I,2 | do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského
8 I,2 | do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal
9 I,2 | Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou
10 I,2 | hostinci" (2, 1. 3-7).~Tak sa splnilo, čo predpovedal
11 I,2 | Zvestovaní. Na Pannu v Nazarete sa obrátil týmito slovami: "
12 I,2 | Máriu, a preto Boží posol sa poponáhľal doložiť: "Neboj
13 I,2 | poponáhľal doložiť: "Neboj sa, Mária, našla si milosť
14 I,2 | Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho (...)
15 I,2 | zatieni. A preto aj dieťa sa bude volať svätým, bude
16 I,2 | Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." (
17 I,3 | vtelenia. Píše: "A Slovo sa telom stalo a prebývalo
18 I,3 | pravdy" (1,14). Pre Jána sa v Ježišovom počatí a narodení
19 I,3 | podstaty s Otcom.~Evanjelista sa odvoláva na Slovo, ktoré
20 I,3 | u Boha, pomocou ktorého sa stalo všetko, čo jestvuje;
21 I,3 | Vďaka Slovu svet stvorenstva sa objavuje ako kozmos, t.j.
22 I,4 | Božskej osoby Slova, dostáva sa obyčajnej prirodzenosti,
23 I,4 | najvyššej dôstojnosti. "Vtelením sa Boží Syn spojil určitým
24 I,4 | ľudským srdcom. Narodiac sa z Panny Márie, stal sa skutočne
25 I,4 | Narodiac sa z Panny Márie, stal sa skutočne jedným z nás, vo
26 I,5 | skutočnosť, že Boží Syn "sa stal jedným z nás", sa udiala
27 I,5 | sa stal jedným z nás", sa udiala v najväčšej skromnosti,
28 I,5 | zmienky. Správy o Kristovi sa nachádzajú napríklad v Židovských
29 I,5 | pripisoval kresťanom, výslovne sa zmieňuje o Kristovi "popravenom
30 I,5 | presvedčenie, že tento úsek sa vzťahuje na Ježiša Krista,
31 I,5 | na Ježiša Krista, ktorý sa stal motívom sporu vnútri
32 I,5 | referuje, že veľký počet ľudí sa zhromažďuje v ustálený deň
33 I,5 | obmedzenej miere, predstavuje sa vo svojom plnom svetle v
34 I,6 | 6. Ježiš sa narodil z vyvoleného ľudu
35 I,6 | pedagogika svoj cieľ: On sa skutočne neobmedzuje na
36 I,6 | svojom večnom Slove, ktoré sa stalo telom. Dotýkame sa
37 I,6 | sa stalo telom. Dotýkame sa tu podstatného bodu, pre
38 I,6 | podstatného bodu, pre ktorý sa kresťanstvo odlišuje od
39 I,6 | viery samotnému Bohu, ktorý sa zjavuje; odpoveďou, v ktorej
40 I,6 | Otcovi; odpoveďou, ktorá sa stala možnou vďaka jedinému
41 I,6 | človekovi a každý človek sa stáva schopným odpovedať
42 I,6 | začiatok všetkého: všetko sa nachádza v ňom, všetko sa
43 I,6 | sa nachádza v ňom, všetko sa prijíma a vracia Stvoriteľovi,
44 I,6 | o sebe Bohu - ba venujú sa Bohu. Všetko sa tak vracia
45 I,6 | ba venujú sa Bohu. Všetko sa tak vracia k svojmu začiatku.
46 I,7 | Je to hľadanie, ktoré sa rodí vo vnútri Boha, a svoj
47 I,7 | vtelení Slova. Ak sám Boh sa dáva hľadať človeka, stvoreného
48 I,7 | ho hľadá? Pretože človek sa od neho vzdialil a skryl
49 I,7 | od neho vzdialil a skryl sa ako Adam medzi stromy pozemského
50 I,7 | porov. Gn 3,8-10). Človek sa dal zviesť nepriateľom Boha (
51 I,7 | je vykúpenie. Vykúpenie sa uskutočňuje v Kristovej
52 I,7 | obete, vďaka ktorej človek sa vykupuje z dlhu hriechu
53 I,7 | dlhu hriechu a zmieruje sa s Bohom. Práve preto sa
54 I,7 | sa s Bohom. Práve preto sa Boží Syn stal človekom a
55 I,8 | Getsemani a na kríži obracal sa na Boha "so silným výkrikom
56 II,9 | časov" (porov. Gal 4,4). Čas sa v skutočnosti naplnil tým,
57 II,9 | vôbec bolo možné? Niekedy sa v tejto súvislosti myslí
58 II,9 | kozmické cykly, v ktorých by sa stále opakovali dejiny vesmíru
59 II,9 | pochádza zo zeme a do zeme sa vracia (porov. Gn 3,19);
60 II,9 | ukazuje medzi iným, že človek sa nemieni zmieriť s neodvolateľnosťou
61 II,9 | zjavená Kristom. Človek sa završuje v Bohu, ktorý mu
62 II,9 | Syna. Ľudský čas, ktorý sa začal stvorením, dosiahol
63 II,10 | význam. Vnútri jeho dimenzie sa tvorí svet, v jeho vnútri
64 II,10 | tvorí svet, v jeho vnútri sa rozvíjajú dejiny spásy,
65 II,10 | Kristovi, vtelenom Slove, čas sa stáva rozmerom Boha, ktorý
66 II,10 | Kristovým príchodom začínajú sa "posledné časy" (porov.
67 II,10 | porov. 1Jn 2,18), začína sa čas Cirkvi, ktorá bude trvať
68 II,10 | je napríklad vtedy, keď sa Bohu zasväcujú jednotlivé
69 II,10 | Starej zmluvy, ale stáva sa aj teraz v kresťanstve,
70 II,10 | objíma jeho vtelenie, aby sa týmto spôsobom prišlo k "
71 II,11 | 11. Na tomto pozadí stáva sa pochopiteľným zvyk jubileí,
72 II,11 | dejinách Cirkvi. Keď istý deň sa Ježiš Nazaretský odobral
73 II,11 | Mesiášovi. "Dnes - dodal Ježiš - sa splnilo toto Písmo, ktoré
74 II,11 | Mesiáš je práve on a v ňom sa začína túžobne čakaný "čas":
75 II,11 | plnosť času". Všetky jubileá sa vzťahujú na tento čas a
76 II,11 | vzťahujú na tento čas a týkajú sa mesiášskeho poslania Krista,
77 II,12 | rok odpočinku", v ktorom sa nechala odpočívať zem a
78 II,12 | odpočívať zem a prepúšťali sa na slobodu otroci. Povinnosť
79 II,12 | všetkých dlhov. To všetko sa malo stať na Božiu česť.
80 II,12 | boli ešte širšie a slávili sa ešte slávnostnejšie. V Levitiku
81 II,12 | vlastníctva svoj majetok a každý sa vráti k svojmu rodu" (25,
82 II,13 | konkrétnym uskutočnením, stávali sa prophetia futuri proroctvo
83 II,13 | týchto predpisoch, začala sa črtať určitá sociálna náuka,
84 II,13 | určitá sociálna náuka, ktorá sa potom jasnejšie vyvíjala
85 II,13 | pripomínal, že nadišiel čas, aby sa aj izraelskí otroci, ktorí
86 II,13 | izraelskí otroci, ktorí sa im znova stali rovnými,
87 II,13 | Podľa ustanovení zákona sa mal v príslušnom čase vyhlásiť
88 II,13 | vyhlásiť jubilejný rok, aby sa vyšlo v ústrety každému
89 II,13 | ako tvrdí Žalmista, mal sa vyznačovať týmto: "On vyslobodí
90 II,13 | ktorému nik nepomáha. Zmiluje sa nad chudobných a bedárom,
91 II,13 | sociálne učenie Cirkvi, ktoré sa rozvinulo zvlášť v poslednom
92 II,14 | rokom početných obrátení sa a sviatostného i mimosviatostného
93 II,14 | milostivý rok Pána" a usiluje sa, aby túto milosť čo najširšie
94 II,14 | využili všetci veriaci. Preto sa jubilejné roky oslavujú
95 II,14 | Urbem" (mimo Ríma): tradične sa tak dialo v nasledujúcom
96 II,15 | narodenia, ale oslavujú sa tiež výročia krstu, birmovania,
97 II,15 | zvané "diamantové" - javí sa v kresťanskom pohľade skutočne
98 II,15 | spoločenstvá alebo ustanovizne. Tak sa teda oslavuje sté alebo
99 II,15 | obce. V cirkevnom prostredí sa slávia jubileá fár a diecéz.
100 II,15 | príznačné, že počítanie rokov sa robí temer všade od príchodu
101 II,15 | príchodu Krista na svet, a tak sa stáva aj stredobodom dnes
102 II,16 | radosti, ale o plesaní, ktoré sa prejavuje navonok, lebo
103 II,16 | Má naznačovať, že Cirkev sa raduje zo spásy. Pozýva
104 II,16 | všetkých k radosti a usiluje sa vytvoriť podmienky, aby
105 II,16 | vytvoriť podmienky, aby sa spásonosné sily mohli dostať
106 II,16 | činnosťou. V tomto duchu sa Cirkev raduje, vzdáva vďaky
107 II,16 | chvíli vzhľadom na blížiace sa nové tisícročie Cirkev vyprosuje
108 II,16 | pri sústrednom zameraní sa na toľké veci, ktoré nás
109 II,16 | tejto perspektíve, keby sa pri rešpektovaní programov
110 III,17 | zodpovednosti na to, čo sa stalo v dejinách ľudstva
111 III,18 | krviprelievaním. To, čo sa stalo, ukazuje viac než
112 III,18 | potrebuje obrátenie.~Často sa myslí, že II. vatikánsky
113 III,19 | Kristovej nevesty. Poslušne sa započúvala do Božieho slova,
114 III,19 | miestnych cirkvách; zasadila sa za rozvoj rôznych kresťanských
115 III,19 | Petrovým nasledovníkom. Koncil sa na základe tejto hlbokej
116 III,19 | Na nijakom inom koncile sa nehovorilo tak jasne o jednote
117 III,20 | V koncilovom posolstve sa Boh predstavuje v svojom
118 III,20 | zavŕšenie dvojtisícročia však sa prejaví obnoveným, pokiaľ
119 III,20 | celej Cirkvi. Koncilom akoby sa začala v najširšom zmysle
120 III,20 | analogické v liturgii, mohlo by sa povedať, že každoročná liturgia
121 III,21 | 2000 patrí rad synod, ktorý sa začal po II. vatikánskom
122 III,21 | vatikánskeho koncilu; nimi sa otvára široký priestor pre
123 III,21 | Príprava na jubileum roka 2000 sa takto uskutočňuje na univerzálnej
124 III,21 | jej Kristom. Toto vedomie sa prejavuje výraznou samozrejmosťou
125 III,22 | zodpovednosti vzťahujúce sa na veľké jubileum roka 2000
126 III,22 | všetci pápeži storočia, ktoré sa ide zavŕšiť. Programom obnoviť
127 III,22 | obnoviť všetko v Kristovi sa svätý Pius X. usiloval predísť
128 III,22 | ktoré mali snahu presadiť sa vo vtedajšom svete. Pápeži
129 III,22 | predkoncilového obdobia vložili sa do práce na tomto poli s
130 III,22 | uhla pohľadu. Benedikt XV. sa ocitol zoči-voči tragédii
131 III,22 | ľudskej dôstojnosti, ktorá sa diala v priebehu druhej
132 III,22 | politických systémov.~Okrem toho sa pápeži v priebehu storočia
133 III,22 | adveniens Pavla VI. Sám som sa opätovne vrátil k tejto
134 III,22 | kapitálom i požiadavkami mieru - sa stretli v tomto texte a
135 III,22 | v tomto texte a vzájomne sa zliali. Okrem toho veci
136 III,22 | posolstvá 1. januára, ktoré sa uverejňujú počnúc rokom
137 III,23 | nový advent".9 K tejto téme sa vrátil potom mnoho ráz a
138 III,23 | vrátil potom mnoho ráz a sa jej venoval zoširoka v encyklike
139 III,23 | príprava roka 2000 stáva sa temer hermeneutickým kľúčom
140 III,23 | organizácie, a to tak, aby sa neprehliadli kultúry, civilizácie
141 III,24 | 24. Pápežove púte sa stali dôležitým prvkom pri
142 III,24 | vatikánskeho koncilu. Začali sa za Jána XXIII. bezprostredne
143 III,24 | rozšíril tento program, začal sa Mexikom pri príležitosti
144 III,24 | putovania sú známe. Putovanie sa stalo systematickým, keďže
145 III,24 | všetky tie miesta, ktoré sa nachádzajú na ceste Božieho
146 III,25 | evanjelizácie Číny (1294) a chystáme sa zriadením metropolitného
147 III,25 | Burkina - Faso chystajú sa sláviť príslušné štvorstoročie
148 III,25 | dejiny videné v tomto svetle sa nám javia ako jediná rieka,
149 III,25 | 2000 nás pozýva stretnúť sa s obnovenou vernosťou a
150 III,25 | počínajúc udalosťou, ktorá sa stala v Nazarete a potom
151 III,26 | 1975; v tej istej línii sa slávil rok 1983 ako Rok
152 III,26 | tajomstve Cirkvi: Syn Boží sa pred dvetisíc rokmi stal
153 III,26 | Ducha Svätého a narodil sa z Nepoškvrnenej Panny Márie.
154 III,26 | mal v sebe veľa z toho, čo sa plne vyjadrí v roku 2000.~
155 III,27 | studenej vojny zaťažovali sa rastúcim nebezpečenstvom;
156 III,27 | Iz 49,15).~Po roku 1989 sa však vynorili nové nebezpečenstvá
157 III,27 | bývalého východného bloku sa po páde komunizmu objavilo
158 III,28 | ako Mariánsky rok, stane sa ďalším významným úsekom
159 IV,29 | pozadí tejto širokej panorámy sa vynára otázka: možno na
160 IV,29 | si tejto veci obrátil som sa na predsedov biskupských
161 IV,30 | vyplynula z konzultácií, sa vzťahuje na čas prípravy.
162 IV,30 | neveľa rokov: ako vhodné sa však ukázalo rozdeliť toto
163 IV,30 | vlastnej prípravnej fáze sa majú venovať posledné tri
164 IV,30 | teda za účelné priblížiť sa k vytýčenému dátumu spôsobom,
165 IV,30 | tematických okruhov, aby sa potom priama a bezprostredná
166 IV,31 | narodenie Krista, vnútorne sa vyznačuje kristologickým
167 IV,31 | na slovo a sviatosť zdá sa vhodné spojiť pri tomto
168 IV,31 | oslavy, a pritom neobmedziť sa na spomienku samotnej udalosti
169 IV,31 | kresťanoch vieru v Boha, ktorý sa zjavil v Kristovi, musí
170 IV,31 | nadväzné pokračovanie v tom, čo sa uskutočňovalo v čase dlhodobej
171 IV,32 | Pánom"; ako taký má - to sa už vyzdvihlo - radostný
172 IV,32 | vykúpenie. V jubilejnom roku sa kresťania s novým úžasom
173 IV,32 | pokolenia".14 Ich poďakovanie sa má konečne rozšíriť na plody
174 IV,32 | radosťou z obrátenia. Zdá sa preto vhodné postaviť opätovne
175 IV,32 | pokoncilovej Cirkvi. Znovu sa zaoberala stále aktuálnou
176 IV,33 | teda správne, že čím viac sa blíži koniec druhého tisícročia
177 IV,33 | všetky okolnosti, za akých sa v priebehu dejín vzdialili
178 IV,33 | potrebná očistenia, neustále sa usiluje o pokánie a svoju
179 IV,34 | jednotu pre jeho ľud. Končí sa druhé tisícročie, v priebehu
180 IV,34 | bolestivé roztrhnutia, ktoré sa zjavne protivia Kristovej
181 IV,34 | prítomnosti. Tu je nutné dať sa na pokánie a usilovne vzývať
182 IV,34 | poslednom úseku tisícročia musí sa Cirkev s vrúcnejšou prosbou
183 IV,34 | vatikánskom koncile uskutočnili sa s veľkorysosťou a zaujatím
184 IV,34 | podporu jednoty kresťanov sa stala jedným z najdôležitejších
185 IV,34 | darom Svätého Ducha. Od nás sa žiada podporovať tento dar,
186 IV,34 | zľahčovanie a zdráhanie sa pred svedectvom pravdy.
187 IV,34 | roku 2000. Približovanie sa konca druhého tisícročia
188 IV,34 | dôsledku ktorých by sme sa veľkému Jubileu mohli predstaviť,
189 IV,34 | ale predovšetkým venovať sa ekumenickej modlitbe. Veľmi
190 IV,34 | stále viac kresťanov, ktorí sa stotožnia s veľkým Kristovým
191 IV,35 | bolestnú kapitolu, ku ktorej sa nemôžu nevracať deti Cirkvi
192 IV,35 | násilia v službe pravdy, ktorý sa prejavoval najmä v niektorých
193 IV,35 | autentické svedectvo pravde by sa mohlo zniesť s potláčaním
194 IV,35 | atmosféru vášnivosti, ktorej sa zvyčajne mohli vymknúť iba
195 IV,35 | každého kresťana k tomu, aby sa pevne pridŕžal zlatého princípu,
196 IV,35 | vytýčeného Koncilom: "Pravda sa presadzuje iba silou samotnej
197 IV,36 | keby nebolo Boha, alebo sa chcú uspokojiť s neurčitým
198 IV,36 | neschopným vysporiadať sa s problémom pravdy a s povinnosťou
199 IV,36 | života a rodiny. Detí Cirkvi sa tiež týka naliehavá otázka:
200 IV,36 | vzhľadom na rozmáhajúcu sa beznáboženskosť musia priznať,
201 IV,36 | teologickými smermi, ktoré sa šíria následkom krízy poslušnosti
202 IV,36 | spoločenského vyčlenenia? Treba sa opýtať, koľkí spomedzi nich
203 IV,36 | tisícročia. V akej miere sa Božie Slovo stalo naplnením
204 IV,36 | žiada Dei Verbum? Prežívala sa liturgia ako "prameň a vrchol"
205 IV,36 | Sacrosanctum Concilium? Posilňuje sa vo všeobecnej Cirkvi a v
206 IV,36 | požiadavky Lumen gentium, aby sa totiž dával priestor charizmám,
207 IV,36 | ľudu, ale bez toho, žeby sa nejako zhovievavo pristupovalo
208 IV,36 | koncilu? Životná otázka sa musí týkať aj štýlu vzťahov
209 IV,36 | iných dokumentoch - pokiaľ sa týka otvoreného, úctivého
210 IV,37 | Cirkev prvého tisícročia sa zrodila z krvi mučeníkov: "
211 IV,37 | taký rozvoj Cirkvi, aký sa uskutočnil v prvom tisícročí,
212 IV,37 | druhého tisícročia Cirkev sa znova stala Cirkvou mučeníkov.
213 IV,37 | Kristovi až po vyliatie krvi sa stalo spoločným dedičstvom
214 IV,37 | To je svedectvo, na ktoré sa nesmie zabudnúť. Cirkev
215 IV,37 | Cirkev prvých storočí, hoci sa stretala s výraznými ťažkosťami,
216 IV,37 | výraznými ťažkosťami, usilovala sa vo vlastných martyrológiách
217 IV,37 | mučeníkov. Tieto martyrológiá sa stále dopĺňali, a tak v
218 IV,37 | vdovy, deti.~V našom storočí sa vrátili mučeníci, často
219 IV,37 | Nakoľko je to možné, nesmú sa stratiť v Cirkvi ich svedectvá.
220 IV,37 | mali urobiť všetko, aby sa nestratila pamiatka na tých,
221 IV,37 | a ich svätosti. Postupne sa vyvinula prax vyhlasovania
222 IV,37 | a blahoslavených, ktorá sa stále zachováva v katolíckej
223 IV,37 | cirkvách. V týchto rokoch sa zmnožili vyhlasovania za
224 IV,38 | kontinentálneho rázu, ako sa to už uskutočnilo v Európe
225 IV,38 | na Synodu pre Ameriky. Tá sa má venovať jednak problematike
226 IV,38 | Severom a Juhom.~Ukazuje sa, že ďalšia synoda kontinentálneho
227 IV,38 | teda naliehavá potreba, aby sa pri príležitosti veľkého
228 IV,39 | Krista, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, môže tvoriť
229 IV,40 | prípravnej fázy, rok 1997, bude sa preto venovať uvažovaniu
230 IV,40 | Kristovi, o Slove Otca, ktoré sa pôsobením Svätého Ducha
231 IV,40 | Lukášovho evanjelia, kde sa vzájomne spletá téma Krista,
232 IV,40 | Kristovu identitu, treba sa predovšetkým v priebehu
233 IV,40 | láskavo ide v ústrety, zaoberá sa s nami a ukazuje nám bytie
234 IV,41 | aktualizáciu počas prvého roka bude sa môcť oprieť o znovuobjavenie
235 IV,41 | Práve v ekumenickom pohľade sa prvý rok ukáže ako veľmi
236 IV,42 | 42. Všetko sa má zameriavať na prednostný
237 IV,42 | jeho tajomstve spásy. Ukáže sa, že mimoriadny význam tu
238 IV,42 | katolíckej Cirkvi, v ktorom sa predstavuje, "verne a organicky
239 IV,43 | v tomto prvom roku stane sa predmetom rozjímania v tajomstve
240 IV,43 | božského materstva. V jej lone sa Slovo stalo telom! Tvrdenie
241 IV,43 | svojho Božieho Syna a stáva sa pre všetkých veriacich vzorom
242 IV,43 | nej vo svetle Slova, ktoré sa stalo človekom, tak vlastne
243 IV,43 | tajomstva Vtelenia a stále viac sa stavia na roveň svojmu snúbencovi".29~
244 IV,44 | lebo tajomstvo vtelenia sa stalo "dielom Svätého Ducha".
245 IV,44 | zmysle, podmet prejavenia sa Boha v poriadku milosti.
246 IV,44 | tohto Božieho prejavenia sa." 30~Cirkev sa nemôže pripraviť
247 IV,44 | prejavenia sa." 30~Cirkev sa nemôže pripraviť na uplynutie
248 IV,44 | než v Duchu Svätom. To, čo sa stalo "v plnosti časov"
249 IV,44 | Svätého, iba jeho dielom môže sa vynoriť z pamäti Cirkvi".31~
250 IV,45 | pripravuje jeho úplné prejavenie sa v Ježišovi Kristovi; pritom
251 IV,46 | spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až
252 IV,46 | Kresťania sú povolaní pripraviť sa na veľké Jubileum začiatku
253 IV,47 | druhom roku prípravy bude sa so zvláštnou horlivosťou
254 IV,47 | vo vnútri Cirkvi, o ktorú sa usilujú rôzne dary a charizmy,
255 IV,48 | ktorá potom po celý život sa dala viesť jeho vnútorným
256 IV,48 | pre tých, čo celým srdcom sa spoliehajú na Božie prisľúbenia.~
257 IV,49 | ktorý ho poslal a ku ktorému sa vrátil (porov. Jn 16,28).~"
258 IV,49 | vnútro osoby a rozširuje sa potom na celé spoločenstvo
259 IV,49 | spoločenstvo veriacich, aby sa konečne rozšírilo na celé
260 IV,49 | sústredené na osobu Krista, stáva sa takto veľkým úkonom chvály
261 IV,50 | Otcovi" pobádať všetkých, aby sa, spojení s Kristom Vykupiteľom,
262 IV,50 | negatívny" aspekt oslobodenia sa od hriechu, ako aj "pozitívny"
263 IV,50 | význame. Hlásanie obrátenia sa ako neoddeliteľnej požiadavky
264 IV,50 | spoločnosti, v ktorej - ako sa často zdá - stratili sa
265 IV,50 | sa často zdá - stratili sa samotné základy mravného
266 IV,50 | láska" (4,8. 16). Láska sa svojou dvojitou tvárou -
267 IV,51 | 51. Ak sa vychádza z uvedeného pohľadu,
268 IV,52 | bude potrebné vysporiadať sa so širokou tematikou krízy
269 IV,52 | krízy civilizácie, ktorá sa prejavila predovšetkým na
270 IV,53 | náboženstvá.~V tejto súvislosti sa študuje, ako pre zintenzívnenie
271 IV,54 | Jeruzaleme pod krížom, bude sa v tomto roku cítiť ako vnútorné
272 IV,54 | pre všetky Božie deti, aby sa vrátili do domu Otca a počúvali
273 IV,55 | cesta prístupu k Otcovi, aby sa podčiarkla Jeho živá a spásonosná
274 IV,55 | Eucharistie Spasiteľ, ktorý sa pred dvomi tisíc rokmi vtelil
275 IV,55 | v Máriinom lone, ponúka sa naďalej ľudstvu ako prameň
276 IV,55 | veľkej hodnoty: Preto, aby sa vyhlo nedorozumeniam, navrhuje
277 IV,55 | nedorozumeniam, navrhuje sa toto stretnutie so všetkou
278 IV,55 | čo je v jeho moci, aby sa nezanedbala veľká výzva
279 V,56 | horčičné zrnko z Evanjelia, až sa stane schopnou pokryť svojimi
280 V,56 | Božieho ľudu, vyjadruje sa takto: "Všetci ľudia sú
281 V,57 | rodiny. Prvá evanjelizácia sa zamerala predovšetkým na
282 V,57 | európsky kontinent. Súčasne sa obrátili k srdcu Ázie, až
283 V,57 | dekréte Ad Gentes. Po Koncile sa misijnou otázkou zaoberala
284 V,57 | Redemptoris missio, ktorá sa týkala problémov misií v
285 V,57 | Redemptoris missio, vo svete sa opakuje situácia Aténskeho
286 V,57 | a hospodárstva. Čím viac sa Západ odlučuje od svojich
287 V,57 | kresťanských koreňov, tým viac sa stáva misijným územím v
288 V,58 | mladým generáciám, ktoré sa narodili ešte v tomto storočí,
289 V,58 | Kristovi otázky, stretajú sa s Ním a hľadajú Ho, aby
290 V,58 | s Ním a hľadajú Ho, aby sa Ho ďalej pýtali. Ak budú
291 V,59 | meno ľuďom, v ktorom by sa mohli zachrániť. Rovnako
292 V,59 | ležia mnohé veci, ktoré sa nemenia; tieto majú svoj
293 V,59 | stvorení, Koncil mieni obrátiť sa na všetkých, aby objasnil
294 V,59 | pohnúť ich ducha a srdce, aby sa pripravili sláviť s obnovenou
|