Chapter, Paragraph
1 Intro,1| Abba, Otče!" Jeho záver je skutočne potešujúci: "A
2 I | I.~"Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes..."~(
3 I,3 | vtelenie večného Slova, ktoré je rovnakej podstaty s Otcom.~
4 I,3 | apoštol Pavol píše, že "je prvorodený zo všetkého stvorenia" (
5 I,3 | svet pomocou Slova. Slovo je večná múdrosť, myšlienka
6 I,3 | Boha a Svetlo zo Svetla, je začiatkom a vzorom všetkých
7 I,3 | ako usporiadaný vesmír. A je to znovu Slovo, ktoré svojím
8 I,3 | Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi, aj čo je na zemi" (
9 I,3 | všetko, čo je na nebi, aj čo je na zemi" (1,10).~
10 I,4 | Kristus, Spasiteľ sveta, je jediným prostredníkom medzi
11 I,4 | Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi (
12 I,4 | všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi (Ef 1,7-10). Teda
13 I,4 | rovnakej podstaty s otcom, je ten, ktorý vyjavuje Boží
14 I,4 | neviditeľného Boha Kristus je dokonalý človek, ktorý navrátil
15 I,4 | ľudskej prirodzenosti, ktorá je bez akéhokoľvek hriechu
16 I,5 | nepokoje".6 Medzi interpretmi je rozšírené presvedčenie,
17 I,5 | rýchleho rozšírenia kresťanstva je dôležité aj svedectvo Plínia
18 I,5 | pravý človek, pán kozmu, je tiež pánom dejín, ktorých
19 I,5 | tiež pánom dejín, ktorých je "Alfou a Omegou" (Zjv 1,
20 I,5 | človekovi a jeho dejinách. To je skutočnosť, ktorú tak zreteľne
21 I,6 | Plán spásy Starého zákona je skutočne zameraný na prípravu
22 I,6 | mene Boha" ako proroci, ale je samým Bohom, ktorý hovorí
23 I,6 | náboženstiev, v ktorých od začiatku je vyjadrené hľadanie Boha
24 I,6 | nielen človek hľadá Boha, ale je to Boh, ktorý osobne prichádza,
25 I,6 | ktorej možno prísť k nemu. Je to tak, ako hlása predhovor
26 I,6 | Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol
27 I,6 | zvesť" (1,18). Vtelené Slovo je teda splnením túžby prítomnej
28 I,6 | náboženstvách ľudstva: toto splnenie je Božím dielom a prevyšuje
29 I,6 | všetko ľudské očakávanie. Je tajomstvom milosti.~V Kristovi
30 I,6 | Kristovi náboženstvo už nie je "hľadaním Boha akoby nahmatávaním" (
31 I,6 | jedinému Človekovi, ktorý je súčasne Slovom rovnakej
32 I,6 | stvorenie. Ježiš Kristus je nový začiatok všetkého:
33 I,6 | začiatok. Takto Kristus je zavŕšením túžby všetkých
34 I,6 | náboženstiev sveta a týmto je ich jediným a definitivným
35 I,6 | začiatku. Ježiš Kristus je obnovenie všetkého (porov.
36 I,6 | porov. Ef 1,10), a zároveň je zavŕšením všetkého v Bohu:
37 I,6 | v Bohu: zavŕšením, ktoré je slávou Boha. Náboženstvo,
38 I,6 | Boha. Náboženstvo, ktoré je zakotvené v Ježišovi Kristovi,
39 I,6 | zakotvené v Ježišovi Kristovi, je náboženstvom slávy, je bytím
40 I,6 | je náboženstvom slávy, je bytím v novosti života na
41 I,6 | 1,12). Všetko stvorenie je v skutočnosti prejavom jeho
42 I,6 | najmä človek (vivens homo) je zjavením Božej slávy, povolaný
43 I,7 | ovce (porov. Lk 15,1-7). Je to hľadanie, ktoré sa rodí
44 I,7 | teda hľadá človeka, ktorý je, inak ako všetko ostatné
45 I,7 | osobitným vlastníctvom. Je to vlastníctvo na základe
46 I,7 | mu nahovoril, že on sám je bohom a že môže ako Boh
47 I,7 | ľudských dejinách. Poraziť zlo je vykúpenie. Vykúpenie sa
48 I,7 | obetu. Náboženstvo vtelenia je náboženstvom vykúpenia sveta
49 I,7 | Kristovu obetu, v ktorej je obsiahnuté víťazstvo nad
50 I,8 | vykupiteľského vtelenia, je náboženstvom "prebývania
51 I,8 | Zároveň spôsobuje, že človek je, tak ako Kristus, tiež synom
52 II,9 | vracia (porov. Gn 3,19); to je bezprostredne zrejmá skutočnosť.
53 II,9 | zrejmá skutočnosť. V človeku je však nepotlačiteľná túžba
54 II,9 | neodvolateľnosťou smrti. Je presvedčený o svojej podstate
55 II,9 | reinkarnáciu a hovorí, že človek je povolaný uskutočniť svoju
56 II,9 | seba; odovzdaním, ktoré je možné iba v stretnutí s
57 II,9 | sebarealizáciu práve v Bohu: to je pravda zjavená Kristom.
58 II,9 | Plnosť času" skutočne je iba večnosť, ba vlastne
59 II,9 | večnosť, ba vlastne Ten, čo je večný, totiž Boh. Vstúpiť
60 II,10 | stáva rozmerom Boha, ktorý je v sebe večný. Kristovým
61 II,10 | povinnosť posväcovať ho. To je napríklad vtedy, keď sa
62 II,10 | bežného roka. Význam obradu je jasný: zvýrazňuje skutočnosť,
63 II,10 | zvýrazňuje skutočnosť, že Kristus je pánom času; jeho začiatok
64 II,10 | kolobehu roka. Slnečný rok je takto preniknutý liturgickým
65 II,11 | nasledovný úsek: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal,
66 II,11 | prorokom ohlásený Mesiáš je práve on a v ňom sa začína
67 II,11 | totiž "Pánov milostivý rok" je charakteristickým znakom
68 II,12 | jubileí Starého zákona. Je známe, že jubileum bol čas
69 II,13 | vlastníka v plnom zmysle. Veď je Božou vôľou, aby stvorené
70 II,14 | Pána". Jubileum pre Cirkev je práve týmto "milostivým
71 II,14 | Tradícia jubilejných rokov je v oveľa väčšej miere ako
72 II,15 | týchto dvoch tisícročiach. Je príznačné, že počítanie
73 II,15 | používaného kalendára. Či azda nie je aj toto znakom neporovnateľného
74 II,16 | navonok, lebo príchod Boha je udalosťou aj vonkajšou,
75 II,16 | svätý Ján (porov. 1Jn 1,1). Je preto správne, že každé
76 II,16 | každá z týchto časomier je vyplnená Božou prítomnosťou
77 II,16 | Cirkev vyprosuje od Pána, je želanie, aby vzrastala jednota
78 II,16 | ktoré nás spájajú a ktorých je určite viac než tých, ktoré
79 II,16 | istote, že "u Boha nič nie je nemožné".~
80 III,18 | že II. vatikánsky koncil je prozreteľnostnou udalosťou,
81 III,18 | epochu v živote Cirkvi. To je pravda, ale súčasne nemožno
82 III,20 | každoročná liturgia adventu je najbližšie duchu koncilu.
83 III,20 | s tým, ktorý bol, ktorý je a ktorý stále prichádza. (
84 III,21 | synody. Základným námetom je evanjelizácia, či nová evanjelizácia,
85 III,23 | spoločenstvám - od najmenších, ako je rodina, až po najväčšie,
86 III,25 | apoštolského obdobia, ďalej je to 1650 rokov od biskupskej
87 III,25 | ohromné bohatstvo, ktoré je majetkom celého kresťanstva.
88 III,25 | Betleheme pred 2000 rokmi. Je to skutočne "rieka, ktorá
89 III,26 | štvrtiny tohto storočia. Ešte je v čerstvej pamäti Svätý
90 III,27 | 27. Je ťažké nezdôrazniť, že Mariánsky
91 III,28 | Rok rodiny, ktorého obsah je úzko spojený s tajomstvom
92 III,28 | uskutočneniu Koncilu v tomto bode. Je preto nutné, aby príprava
93 IV,32 | 32. Jubileum je vždy časom zvláštnej milosti, "
94 IV,32 | Avšak radosť každého jubilea je predovšetkým radosťou z
95 IV,33 | 33. Je teda správne, že čím viac
96 IV,33 | pohoršenia.~Cirkev, hoci je pre svoje vtelenie do Krista
97 IV,33 | storočie, ale tisícročie. Je dobre, že Cirkev nastupuje
98 IV,33 | Uznať zlyhania včerajška je úkon statočnosti a odvahy,
99 IV,34 | pokušeniami aj v prítomnosti. Tu je nutné dať sa na pokánie
100 IV,34 | milosť jednoty kresťanov. To je rozhodujúci problém pre
101 IV,34 | Jednota v konečnom dôsledku je darom Svätého Ducha. Od
102 IV,34 | pred svedectvom pravdy. Tu je potrebné, aby sme veľkomyseľne
103 IV,34 | s katolíckou Cirkvou.~To je teda jedna z úloh kresťanov,
104 IV,34 | tisícročia. V tomto ohľade je nutné - každý to vidí -
105 IV,35 | v niektorých storočiach.~Je pravda, že správny historický
106 IV,36 | konfrontáciou s naším časom, je často zmätená bludnými teologickými
107 IV,37 | ugandských mučeníkov. 22~To je svedectvo, na ktoré sa nesmie
108 IV,37 | veľkej Božej veci. Nakoľko je to možné, nesmú sa stratiť
109 IV,37 | podstúpili mučeníctvo; preto je nutné zozbierať potrebnú
110 IV,37 | Ekumenizmus svätcov, mučeníkov je tu azda najvýrečnejší. Communio
111 IV,37 | životnosť miestnych cirkví je teraz oveľa väčšia, než
112 IV,38 | podčiarkli kardináli a biskupi, je potreba zvolávania synod
113 IV,38 | kde najvýraznejšou otázkou je stretnutie kresťanstva s
114 IV,38 | miestnymi náboženstvami. To je veľká výzva pre evanjelizáciu,
115 IV,38 | vykupiteľovi sveta, ktorý je výrazne odlišný od zakladateľov
116 IV,40 | pomôckami".24 V zjavenom texte je to naozaj sám nebeský Otec,
117 IV,42 | prednostný cieľ jubilea, ktorým je posilnenie viery a svedectva
118 IV,42 | svedectva kresťanov. Preto je potrebné prebudiť v každom
119 IV,44 | podstaty s otcom i Synom - je v absolútnom Božom tajomstve
120 IV,44 | tajomstve jeden a trojjediný; je to Osoba - láska, nestvorený
121 IV,44 | nestvorený dar; ten, ktorý je večným prameňom každého
122 IV,44 | milosti. Tajomstvo vtelenia je vrchol tohto darovania a
123 IV,45 | prebúdza pre jej dobro: "Jeden je Duch, ktorý na prospech
124 IV,45 | porov. 1Kor 14). A znova je to ten istý Duch, ktorý
125 IV,45 | medzi veriacimi".32~Duch je aj pre náš čas hlavným činiteľom
126 IV,46 | dejín sveta.~Okrem toho je potrebné zhodnotiť a prehĺbiť
127 IV,46 | očami: na svetskom poli je to pokrok dosiahnutý vedou,
128 IV,47 | že jednota Kristovho Tela je založená na činnosti Ducha,
129 IV,47 | založená na činnosti Ducha, je zaručená apoštolskou službou
130 IV,49 | perspektívy "Otca, ktorý je na nebesiach" (porov. Mt
131 IV,49 | Jn 16,28).~"A večný život je v tom, aby poznali teba,
132 IV,49 | Celý kresťanský život je ako veľké putovanie do domu
133 IV,49 | chvály voči Otcovi: "Nech je zvelebený Boh a Otec nášho
134 IV,50 | tomto treťom prípravnom roku je zmyslom "cesty k Otcovi"
135 IV,50 | prehĺbenom Evanjeliom. A to je vhodný rámec pre znovuobjavenie
136 IV,50 | požiadavky kresťanskej lásky je obzvlášť dôležité v dnešnej
137 IV,50 | Prvého listu sv. Jána: "Boh je láska" (4,8. 16). Láska
138 IV,50 | lásky k Bohu a k bratom, je zhrnutím mravného života
139 IV,51 | spravodlivosť a mier vo svete ako je náš, poznačený toľkými konfliktmi
140 IV,51 | ekonomickými nerovnosťami, je vhodnou príležitosťou na
141 IV,52 | rozvinutejšom Západe, ktorý je však vnútorne ochudobnený
142 IV,54 | Všemohúci, ktorého meno je sväté (porov. Lk 1,49).
143 IV,55 | trojjedinom Bohu.~Keďže je Kristus jediná cesta prístupu
144 IV,55 | Kristových učeníkov.~Jedna vec je istá: každý je pozvaný urobiť,
145 IV,55 | Jedna vec je istá: každý je pozvaný urobiť, čo je v
146 IV,55 | každý je pozvaný urobiť, čo je v jeho moci, aby sa nezanedbala
147 IV,55 | výzva roka 2000, s ktorým je určite spojená zvláštna
148 V | V.~"Ježiš Kristus je ten istý (...) naveky"~(
149 V,56 | budúcnosť: "Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a
150 V,57 | hovoril svätý Pavol. 40 Dnes je veľa a veľmi rôznych "aeropagov",
151 V,58 | skončenia časov. "Ježiš je ten istý včera i dnes a
152 V,59 | základ v Kristovi, ktorý je vždy ten istý: včera, dnes
153 V,59 | tisícročia k Tomu, ktorý je "Pravé svetlo, ktoré osvecuje
|