Chapter,  Paragraph

 1 II,9  |      odovzdaním, ktoré je možné iba v stretnutí s Bohom. Človek
 2 II,9  |        Plnosť času" skutočne je iba večnosť, ba vlastne Ten,
 3 II,13 |     všeobecným presvedčením, že iba Bohu ako Stvoriteľovi, prináleží "
 4 II,13 |  vlastníctvo, bol v skutočnosti iba ich správcom, totiž služobníkom,
 5 III,23|       prvého tisícročia; chceme iba vyvolať mimoriadnu citlivosť
 6 IV,31 |     spomienku samotnej udalosti iba pojmovo, ale sprítomniť
 7 IV,34 |         cieľa nemôže byť plodom iba ľudských úsilí, i keď sú
 8 IV,35 |       sa zvyčajne mohli vymknúť iba veľkí duchovia, skutočne
 9 IV,35 | Koncilom: "Pravda sa presadzuje iba silou samotnej pravdy, ktorá
10 IV,44 |    časov" dielom Ducha Svätého, iba jeho dielom môže sa vynoriť