111-hlasa | hlaso-nebes | nebez-posto | postu-spaja | spase-vrcho | vrucn-zivsi
Chapter, Paragraph
1 I,5 | Bithýnie; ten medzi rokmi 111-113 cisárovi Traianovi referuje,
2 I,5 | Bithýnie; ten medzi rokmi 111-113 cisárovi Traianovi referuje,
3 I,5 | Análoch, zostavených v rokoch 115-120. Keď tu historik referuje
4 IV,42(27) | okt. 1992): AAS (1994), 116.~
5 I,5 | zostavených v rokoch 115-120. Keď tu historik referuje
6 I,5 | Klaudia, napísanej okolo r. 121, nás informuje o vyhnaní
7 IV,41(26) | Katechizmus katolíckej Cirkvi, č. 1271.~
8 III,25 | výročie evanjelizácie Číny (1294) a chystáme sa zriadením
9 III,25 | kráľa Frankov (r. 496) a 1400. výročie príchodu sv. Augustína
10 III,25 | starom kráľovstve Konga (1491). Národy, ako Kamerun, Pobrežie
11 III,25 | evanjelizácie amerického kontinentu (1492). Vedľa udalostí takého
12 III,25 | misijného diela na Filipínach (1595), ako aj štvorsté výročie
13 III,25 | prvých mučeníkov v Japonsku (1597).~V Afrike si pripomíname,
14 III,25 | apoštolského obdobia, ďalej je to 1650 rokov od biskupskej vysviacky
15 IV,37(21) | Apologeticum, 50, 13: CCL T, 171.~
16 IV,32(15) | dec. 1984), AAS 77 (1985), 185-275.~
17 III,24 | putovaním do Loreta a do Assisi (1962). Značne vzrástli za Pavla
18 III,24 | Turecku (1979), v Nemecku (1980), v Anglicku, Walesi a v
19 III,24 | Anglicku, Walesi a v Škótsku (1982), vo Švajčiarsku (1984),
20 III,26 | istej línii sa slávil rok 1983 ako Rok vykúpenia. Vari
21 V,57(40) | Redemptoris missio (7. dec. 1990), 37, c: AAS 83 (1991),
22 IV,42(27) | Fidei depositum (11. okt. 1992): AAS (1994), 116.~
23 III,24 | v baltických krajinách (1993).~V prítomnosti k cestám,
24 IV,31 | prvej fázy (od r. 1994 do r. 1996) bude Svätá stolica, s prispením
25 IV,44 | rok: Svätý Duch~44. Rok 1998, druhý rok prípravnej fázy
26 I,5(4) | Porov. Ant. Jud. 20, 200, ako tiež známy, ale veľmi
27 III,23(9) | 1979); 1: AAS 71 (1979), 258.~
28 IV,32(15) | 1984), AAS 77 (1985), 185-275.~
29 V,57(40) | 37, c: AAS 83 (1991), 284-286.~
30 V,57(40) | 37, c: AAS 83 (1991), 284-286.~
31 IV,34 | 34. K hriechom, ktoré volajú
32 III,25 | Etiópčanov, sv. Frumencia (r. 340) a päťstoročnica začiatku
33 IV,36 | 36. Početní kardináli a biskupi
34 IV,39 | b) DRUHÁ FÁZA~39. Na základe tejto širokej
35 IV,40 | I. rok: Ježiš Kristus~40. Prvý rok vlastnej prípravnej
36 IV,41 | 41. Spomenuté úsilie o sviatostnú
37 IV,43 | 43. Blahoslavená Panna Mária,
38 IV,48 | 48. O Márii, ktorá pôsobením
39 III,25 | Chlodovika, kráľa Frankov (r. 496) a 1400. výročie príchodu
40 IV,54 | 54. V tomto širokom horizonte
41 IV,55 | c) VO VÝHĽADE NA OSLAVY~55. Osobitnú kapitolu tvorí
42 V,57 | 57. A preto od čias apoštolov
43 V,58 | 58. Budúcnosť sveta a Cirkvi
44 V,59 | 59. Na záver prichádzajú vhod
45 III,25 | Augustína do Canterburry (r. 597), čiže začiatok evanjelizácie
46 II,15 | výročie, zvané "zlaté", či 60. výročie zvané "diamantové" -
47 II,11 | ohlásiť Pánov milostivý rok" (61,1-2).~Prorok hovoril o Mesiášovi. "
48 IV,43(28) | o Cirkvi Lumen gentium, 62.~
49 I,5(4) | veľmi diskutovaný úsek 18,63-64.~
50 I,5(4) | veľmi diskutovaný úsek 18,63-64.~
51 IV,43(29) | Tamže, 65.~
52 V,56(36) | 1964), III; AAS 56 (1964), 650-657.~
53 V,56(36) | III; AAS 56 (1964), 650-657.~
54 II,13 | zachráni život úbožiakom." (Ž 72 (71), 12-13). Predpoklady
55 IV,32(15) | paenitentia (2. dec. 1984), AAS 77 (1985), 185-275.~
56 III,25(11)| 25. januára 1988): AAS 80 (1988), 935-956. (Táto poznámka
57 III,27(12)| 1991), 12: AAS 83 (1991), 807-809.~
58 III,27(12)| 12: AAS 83 (1991), 807-809.~
59 III,23(10)| a nasl.: AAS 78 (1986), 868 a nasl.~
60 IV,44(30) | 1986), 50, AAS 78 (1986), 869-870.~
61 IV,44(30) | 50, AAS 78 (1986), 869-870.~
62 IV,44(31) | Tamže, 51, cit. miesto 871.~
63 III,26 | ohlas mal Mariánsky rok 1987/88, veľmi očakávaný a hlboko
64 III,24 | jubilea pri príležitosti 900. výročia smrti sv. Stanislava,
65 IV,37(22) | Porov. AAS 56 (1964), 906.~
66 I,5 | v diele, ktoré v rokoch 93 a 94 zostavil v Ríme Jozef
67 III,25(11)| januára 1988): AAS 80 (1988), 935-956. (Táto poznámka v prvom
68 I,5 | diele, ktoré v rokoch 93 a 94 zostavil v Ríme Jozef Flavius, 4
69 III,25(11)| 1988): AAS 80 (1988), 935-956. (Táto poznámka v prvom
70 I,5(7) | Epist. 10, 96.~
71 IV,48 | nádeje, ktorá vedela ako Abrahám prijať Božiu vôľu "proti
72 III,24 | zmluvy, počínajúc miestami Abraháma a Mojžiša, cez Egypt a horu
73 I,6 | ako splnenie sľubu daného Abrahámovi a ustavične pripomínaného
74 I,7 | vzdialil a skryl sa ako Adam medzi stromy pozemského
75 V,56 | pokolenia, počínajúc od prvého Adama. 37 Jemu patrí budúcnosť: "
76 I,4 | dokonalý človek, ktorý navrátil Adamovým deťom podobnosť Bohu, ktorú
77 IV,46 | vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho
78 I,7 | chce vyzdvihnúť do hodnosti adoptívneho dieťaťa. Boh teda hľadá
79 III,22 | apoštolský list Octogesima adveniens Pavla VI. Sám som sa opätovne
80 II,10 | vykúpenia, počínajúc Prvou adventnou nedeľou a končiac slávnosťou
81 III,20 | že každoročná liturgia adventu je najbližšie duchu koncilu.
82 V,57 | opakuje situácia Aténskeho aeropagu, kde hovoril svätý Pavol. 40
83 III,25 | misionárov na svoje územia. Iné africké národy oslavovali také jubileum
84 V,57 | misijnú činnosť medzi národmi Afriky. Všetky tieto diela priniesli
85 I,4 | prirodzenosti, ktorá je bez akéhokoľvek hriechu a bola pojatá do
86 I,5 | Ríma, lebo "na podnecovanie akéhosi Kresta vyvolávali časté
87 IV,36 | konci druhého tisícročia. V akej miere sa Božie Slovo stalo
88 IV,34 | možno povedať, že celá aktivita miestnych cirkví a Apoštolskej
89 IV,31 | spásonosnú hodnotu sviatostnou aktualizáciou. Jubilejná spomienka musí
90 IV,41 | Spomenuté úsilie o sviatostnú aktualizáciu počas prvého roka bude sa
91 IV,55 | zmysle jubilejná oslava aktualizuje a súčasne predbieha cieľ
92 IV,32 | Znovu sa zaoberala stále aktuálnou otázkou obrátenia ("metanoie"),
93 I,3 | uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn,
94 IV,33 | na všetky okolnosti, za akých sa v priebehu dejín vzdialili
95 IV,37 | tak v priebehu storočí do albumu svätých a blahoslavených
96 II,10 | dnes, Začiatok a Koniec, Alfa a Omega. Jemu patrí čas
97 I,5 | pánom dejín, ktorých je "Alfou a Omegou" (Zjv 1,8; 21,6), "
98 II,13 | Stvoriteľovi, prináleží "dominium altum", totiž panstvo nad stvorenstvom
99 III,25 | od začiatku evanjelizácie amerického kontinentu (1492). Vedľa
100 I,5 | predovšetkým v Tacitových Análoch, zostavených v rokoch 115-
101 III,20 | roku 2000. Ak hľadáme niečo analogické v liturgii, mohlo by sa
102 IV,31 | všeobecnej úrovni; zatiaľ analogickú úlohu senzibilizácie budú
103 V,57 | XVIII. a XIX. storočia laik Andrej Kim priniesol kresťanstvo
104 III,24 | 1979), v Nemecku (1980), v Anglicku, Walesi a v Škótsku (1982),
105 IV,37 | katolíkov, pravoslávnych, anglikánov a protestantov, ako to zdôraznil
106 III,25 | čiže začiatok evanjelizácie anglosaského sveta.~Pokiaľ ide o Áziu,
107 III,25 | päťstoročnica začiatku evanjelizácie Angolu v starom kráľovstve Konga (
108 I,2 | splnilo, čo predpovedal anjel Gabriel pri Zvestovaní.
109 I,2 | 35). Máriina odpoveď na anjelove posolstvo bola jednoznačná: "
110 I,5(5) | Annales, 15, 44, 3.~
111 III,22 | encykliku Pia XI. Quadragesimo anno, na početné príhovory Pia
112 I,5(4) | Porov. Ant. Jud. 20, 200, ako tiež
113 IV,32(15) | Porov. Ap. exhort. Reconciliatio et
114 II,15 | individuálnych jubileách, možno aplikovať aj na spoločenstvá alebo
115 IV,37(21) | Tertullian, Apologeticum, 50, 13: CCL T, 171.~
116 III,21 | ktorej základ položila apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi
117 III,25 | ktorých poznajú pôvod svojej apoštolskosti, vyvolávajú spomienku na
118 IV,47 | činnosti Ducha, je zaručená apoštolskou službou a oživovaná vzájomnou
119 III,22 | na Populorum progressio a apoštolský list Octogesima adveniens
120 III,24 | putovaním do Loreta a do Assisi (1962). Značne vzrástli
121 IV,46 | medzi Severom a Juhom zeme atď.; na cirkevnom poli ide
122 V,57 | svete sa opakuje situácia Aténskeho aeropagu, kde hovoril svätý
123 IV,36 | otázka: nakoľko sú zasiahnuté atmosférou sekularizmu a etického relativizmu?
124 IV,35 | neznášanlivosti, keď živili atmosféru vášnivosti, ktorej sa zvyčajne
125 V,56(36) | enc. Ecclesiam suam (6. aug. 1964), III; AAS 56 (1964),
126 I,2 | vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom
127 III,25 | 1400. výročie príchodu sv. Augustína do Canterburry (r. 597),
128 V,57 | Indočínsky polostrov, ale aj Austráliu a Tichomorské ostrovy.~XIX.
129 IV,35 | dobrej viere uvažovať tak, že autentické svedectvo pravde by sa mohlo
130 IV,42 | živej tradície v Cirkvi a autentického Učiteľského úradu, ako aj
131 III,20 | vecami, ale aj ako ručiteľ autentickej samostatnosti pozemskej
132 IV,45 | milosť apoštolov, ktorých autorite ten istý Duch podrobuje
133 V,57 | Súčasne sa obrátili k srdcu Ázie, až do Indie a Číny. Koniec
134 IV,39 | b) DRUHÁ FÁZA~39. Na základe
135 III,27 | ukazujú žiaľbohu udalosti na Balkáne a v iných oblastiach. To
136 III,24 | krajinách (1989) a naposledy v baltických krajinách (1993).~V prítomnosti
137 III,19 | ukázal Krista, "Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta" (
138 IV,53 | nebezpečné nedorozumenia, a bdieť nad nebezpečenstvom synkretizmu
139 II,13 | vyznačovať týmto: "On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, i chudobného,
140 II,13 | Zmiluje sa nad chudobných a bedárom, zachráni život úbožiakom." (
141 III,22 | vlastného uhla pohľadu. Benedikt XV. sa ocitol zoči-voči
142 IV,33 | živším uvedomením Cirkev berie na seba viny svojich detí;
143 II,15 | nepriamo pre celé ľudstvo, keď berieme do úvahy prvoradú úlohu,
144 I,2(1) | Porov. Sv.Bernard, In laudibus Virginis Matris,
145 I,2 | Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho
146 IV,36 | vzhľadom na rozmáhajúcu sa beznáboženskosť musia priznať, lebo neukázali
147 IV,55 | tajomstvo mieria tri roky bezprostrednej prípravy: z Krista a skrze
148 IV,29 | vynára otázka: možno na bezprostrednú prípravu Veľkého jubilea
149 IV,32 | mužov a žien, lebo vedeli bezvýhradne prijať v každej historickej
150 II,10 | súčasne vrýva do vosku číslicu bežného roka. Význam obradu je jasný:
151 II,12 | teda prakticky vo všetkom biblickom zákonodarstve, ktoré tým
152 IV,40 | vracať s obnoveným záujmom k Biblii, "či už prostredníctvom
153 I,5 | Tiberia." 5 Aj Suetonius v biografii cisára Klaudia, napísanej
154 II,15 | oslavujú sa tiež výročia krstu, birmovania, prvého svätého prijímania,
155 IV,45 | sviatostne, predovšetkým skrze birmovanie, či už pomocou mnohých chariziem,
156 IV,38 | súlade so severo-americkými biskupmi návrh na Synodu pre Ameriky.
157 V,59 | vyzývam ctihodných bratov v biskupskom úrade a cirkevné spoločenstvá
158 III,19 | biskupov; znova objavila najmä biskupskú kolegialitu ako uprednostňovaný
159 IV,29 | obrátil som sa na predsedov biskupských konferencií a najmä na otcov
160 I,5 | Plínia Mladšieho, správcu Bithýnie; ten medzi rokmi 111-113
161 IV,43 | 43. Blahoslavená Panna Mária, ktorá počas
162 III,20 | jazykom evanjelia, jazykom blahoslavenstiev reči na hore. V koncilovom
163 II,11 | poslaný od Otca". Má ohlasovať blahozvesť chudobným. Má priniesť slobodu
164 V,59 | oslave Jubilea, už takého blízkeho, tak vyzývam ctihodných
165 III,24 | Bosne - Hercegovine patrí Blízky východ: Libanon, Jeruzalem
166 IV,33 | správne, že čím viac sa blíži koniec druhého tisícročia
167 II,16 | mimoriadnej chvíli vzhľadom na blížiace sa nové tisícročie Cirkev
168 IV,42 | modlitby a solidárneho prijatia blížneho, najmä najnúdznejšieho.~
169 IV,54 | lásky - tak k Bohu, ako aj k blížnemu. Ako sama hovorí v piesni
170 IV,34 | zjednotení, aspoň oveľa bližší k prekonávaniu rozdelení
171 III,22 | konfrontácie medzi dvoma blokmi Východ - Západ i nebezpečenstva
172 III,27 | krajinách bývalého východného bloku sa po páde komunizmu objavilo
173 IV,36 | časom, je často zmätená bludnými teologickými smermi, ktoré
174 III,28 | uskutočneniu Koncilu v tomto bode. Je preto nutné, aby príprava
175 I,6 | Dotýkame sa tu podstatného bodu, pre ktorý sa kresťanstvo
176 IV,40 | prostredníctvom posvätenej liturgie, bohatej na Božie slová, či pomocou
177 I,4 | odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás (
178 II,13 | ju daroval všetkým. Teda bohatstvá stvorenia bolo potrebné
179 IV,45 | veľkorysosťou primeranou svojmu bohatstvu a potrebám služieb (porov.
180 II,13 | dokonca osobnú slobodu. Bohatým však jubilejný rok pripomínal,
181 IV,36 | našom čase, ako nepociťovať bolesť nad nedostatkom hodnotiacich
182 IV,34 | obidvoch strán"17 - zažilo bolestivé roztrhnutia, ktoré sa zjavne
183 IV,35 | 35. Ďalšiu bolestnú kapitolu, ku ktorej sa nemôžu
184 IV,35 | pokornej miernosti. Z týchto bolestných príznakov minulosti vyplýva
185 III,24 | túžime, okrem Sarajeva v Bosne - Hercegovine patrí Blízky
186 III,17 | dejinách Cirkvi pripravuje Božia prozreteľnosť. To platí
187 III,23 | zdaniu stále čaká na zjavenie Božích detí a žije v tejto nádeji
188 I,6 | ľudstva: toto splnenie je Božím dielom a prevyšuje všetko
189 I,4 | hriechu a bola pojatá do Božskej osoby Slova, dostáva sa
190 I,7 | vlastného úsudku bez toho, aby bral do úvahy Božiu vôľu (porov.
191 IV,33 | svoju obnovu." 16~Svätá brána Jubilea 2000 bude musieť
192 III,22 | rozhodne, aby podporovala a bránila také základné hodnoty, ako
193 V,59 | tak vyzývam ctihodných bratov v biskupskom úrade a cirkevné
194 IV,55 | starostlivosťou pri zaujatí postoja bratskej spolupráce s kresťanmi iných
195 V,57 | tom istom čase, v ktorom brehy na juh od Sahary prijímali
196 IV,38 | že náboženské systémy ako budhizmus a hinduizmus vystupujú s
197 IV,45 | objaviť Ducha ako toho, kto buduje Božie kráľovstvo v priebehu
198 III,25 | Stredoafrická republika, Burundi, Burkina - Faso chystajú sa sláviť
199 III,25 | Stredoafrická republika, Burundi, Burkina - Faso chystajú
200 IV,36 | transcendentného zmyslu ľudského bytia a zmätok na etickom poli;
201 IV,40 | sa s nami a ukazuje nám bytie jednorodeného Syna i Boží
202 I,6 | je náboženstvom slávy, je bytím v novosti života na chválu
203 III,18 | XII. V dejinách Cirkvi to býva často, že "staré" a "nové"
204 III,27 | nové hrozby. V krajinách bývalého východného bloku sa po páde
205 V,58 | Kristus čaká mladých, ako čakal mladík, ktorý mu položil
206 II,11 | v ňom sa začína túžobne čakaný "čas": prišiel deň spásy,
207 III,25 | príchodu sv. Augustína do Canterburry (r. 597), čiže začiatok
208 II,16 | vedieť, že každá z týchto časomier je vyplnená Božou prítomnosťou
209 II,15 | odhliadnuc od presnosti časového počítania) predstavuje mimoriadne
210 IV,39 | prípravnej fáze. Bude prebiehať v časovom rozpätí troch rokov - od
211 III,21 | Tieto synody už samy tvoria časť evanjelizácie: ich vznik
212 I,5 | akéhosi Kresta vyvolávali časté nepokoje".6 Medzi interpretmi
213 I,7 | po ktorých kráča čoraz častejšie. "Dosiahnuť opustenie" takejto
214 V,57 | problémov misií v poslednej časti nášho storočia. Cirkev aj
215 IV,37(21) | Tertullian, Apologeticum, 50, 13: CCL T, 171.~
216 IV,34 | podujatia: možno povedať, že celá aktivita miestnych cirkví
217 II,10 | kresťanstve, i keď novým spôsobom. Celebrujúci kňaz v liturgii veľkonočnej
218 IV,33 | nás pozorných a ochotných čeliť pokušeniam a ťažkostiam
219 IV,46 | rôznymi národmi, najmä v celkových vzťahoch medzi Severom a
220 I,3 | evanjelia zhŕňa v jednej vete celú hĺbku tajomstva vtelenia.
221 V,59 | stredisko a cieľ človeka, ba celých ľudských dejín. Cirkev mimo
222 IV,48 | žiari ako vzor pre tých, čo celým srdcom sa spoliehajú na
223 IV,29 | ďakujem bratom biskupom za cenné podnetné rady, ktoré mi
224 III,18 | že koncilové zhromaždenie čerpalo mnoho zo skúseností a úvah
225 III,26 | tohto storočia. Ešte je v čerstvej pamäti Svätý rok, ktorý
226 IV,55 | Keďže je Kristus jediná cesta prístupu k Otcovi, aby sa
227 III,24 | 1993).~V prítomnosti k cestám, po ktorých vnútorne túžime,
228 III,24 | miestami Abraháma a Mojžiša, cez Egypt a horu Sinaj až po
229 IV,43 | Matka. Jej úcta, správne chápaná, nemôže nijako byť na škodu "
230 III,22 | katolíckej sociálnej náuky; charakteristické znaky a vlastnosti správneho
231 II,11 | Pánov milostivý rok" je charakteristickým znakom Ježišovej činnosti
232 IV,38 | formami náboženskosti, výrazne charakterizovanými monoteistickým zameraním.~
233 IV,37 | dedičstvo svätosti, ktoré charakterizujú prvé kresťanské generácie.
234 IV,38 | vystupujú s jasným spasiteľským charakterom. Jestvuje teda naliehavá
235 IV,36 | sa totiž dával priestor charizmám, službám a rôznym formám
236 IV,45 | ten istý Duch podrobuje aj charizmatikov (porov. 1Kor 14). A znova
237 IV,47 | sa usilujú rôzne dary a charizmy, ktoré v nej prebudil Duch.
238 III,28 | Nazaretskej rodiny, že Boží Syn chcel vstúpiť do dejín človeka?~
239 IV,55 | ktorých reprezentanti by chceli vyjadriť svoju pozornosť
240 III,23 | konci prvého tisícročia; chceme iba vyvolať mimoriadnu citlivosť
241 IV,34 | tie, ktoré poškodili Bohom chcenú jednotu pre jeho ľud. Končí
242 IV,36 | keby nebolo Boha, alebo sa chcú uspokojiť s neurčitým náboženstvom,
243 III,23 | nesmieme podľahnúť novému chiliazmu - preludu tisícročia - ako
244 III,25 | 1500. výročie pokrstenia Chlodovika, kráľa Frankov (r. 496)
245 IV,37 | Sanguis martyrum - semen christianorum".21 Historické udalosti
246 II,11 | Ježišovej činnosti a nielen chronologickým určením nejakého výročia.~
247 II,13 | bedára, čo volá k nemu, i chudobného, ktorému nik nepomáha. Zmiluje
248 I,6 | bytím v novosti života na chválu Božej slávy (porov. Ef 1,
249 II,16 | ktoré v tejto mimoriadnej chvíli vzhľadom na blížiace sa
250 IV,42 | Prvý rok bude teda vhodnou chvíľou pre znovuobjavenie katechézy,
251 II,10 | každý rok, každý deň a každú chvíľu objíma jeho vtelenie, aby
252 IV,42 | veriacich, najmä pokiaľ ide o chybný pohľad na Kristovu osobu,
253 I,7 | tomu, aby pochopil, že ide chybným smerom; znamená to poraziť
254 III,25 | Burundi, Burkina - Faso chystajú sa sláviť príslušné štvorstoročie
255 III,25 | evanjelizácie Číny (1294) a chystáme sa zriadením metropolitného
256 IV,55 | fáze, v oslavnej fáze, bude cieľom oslava Najsvätejšej Trojice,
257 IV,45 | je aj pre náš čas hlavným činiteľom novej evanjelizácie. Bude
258 III,23 | čo Duch hovorí Cirkvi a cirkvám (porov. Zjv 2,7 a nasl.)
259 I,5 | ten medzi rokmi 111-113 cisárovi Traianovi referuje, že veľký
260 II,10 | a súčasne vrýva do vosku číslicu bežného roka. Význam obradu
261 I,2(1) | IV, 8, Opera omnia, Vyd. Cisterc. 4 (1966), 53.~
262 IV,44(31) | Tamže, 51, cit. miesto 871.~
263 IV,40 | či pomocou náboženského čítania, či prostredníctvom ustanovizní
264 IV,37 | nechýbajú plody svätosti, cítime potrebu nájsť najvhodnejšie
265 III,23 | chceme iba vyvolať mimoriadnu citlivosť pre všetko, čo Duch hovorí
266 V,56(37) | Porov. citované dielo, 2.~
267 IV,52 | civilizácie treba odpovedať civilizáciou lásky, založenej na všeobecných
268 III,25 | do Canterburry (r. 597), čiže začiatok evanjelizácie anglosaského
269 I,5(6) | Vita Claudii, 25, 4.~
270 IV,31 | kristologickým rázom.~V súlade s členením kresťanskej viery na slovo
271 IV,29 | kardinálov.~Som vďačný ctihodným členom Kardinálskeho kolégia, ktorí
272 II,9 | bezprostredne zrejmá skutočnosť. V človeku je však nepotlačiteľná túžba
273 IV,37 | na poznanie hrdinskosti čnostných mužov a žien, ktorí uskutočnili
274 IV,37 | je tu azda najvýrečnejší. Communio sanctorum, spoločenstvo
275 IV,36 | podľa učenia Sacrosanctum Concilium? Posilňuje sa vo všeobecnej
276 I,7 | cesty zla, po ktorých kráča čoraz častejšie. "Dosiahnuť opustenie"
277 III,25 | pokrstenia Litvy r. 1987. Čoskoro bude 1500. výročie pokrstenia
278 II,13 | týchto predpisoch, začala sa črtať určitá sociálna náuka, ktorá
279 V,59 | takého blízkeho, tak vyzývam ctihodných bratov v biskupskom úrade
280 IV,29 | otcov kardinálov.~Som vďačný ctihodným členom Kardinálskeho kolégia,
281 II,9 | určité tajomné kozmické cykly, v ktorých by sa stále opakovali
282 III,19 | predsa prejavil v sebe dačo zo starého proroka, keď
283 IV,29 | užitočné orientácie. Rovnako ďakujem bratom biskupom za cenné
284 IV,48 | ktorá potom po celý život sa dala viesť jeho vnútorným pôsobením,
285 IV,50 | spojení s Kristom Vykupiteľom, dali na cestu opravdivého obrátenia,
286 IV,36 | platné a pozývajú nás do ďalšej horlivosti.~
287 V,58 | nasledujúcom storočí a všetkých ďalších až do skončenia časov. "
288 III,24 | Stanislava, biskupa a mučeníka.~Ďalšie etapy tohto putovania sú
289 III,28 | Mariánsky rok, stane sa ďalším významným úsekom prípravy
290 IV,35 | 35. Ďalšiu bolestnú kapitolu, ku ktorej
291 II,9 | stále. Aké sú teda úvahy o ďalšom živote po smrti? Niektorí
292 III,24 | Egypt a horu Sinaj až po Damask, mesto, ktoré bolo svedkom
293 V,59 | najvyššie poslanie; ani nebolo dané na zemi iné meno ľuďom,
294 III,23 | nasl.) i jednotlivým ľuďom darmi milostí na službu pre celé
295 IV,34 | Jednota v konečnom dôsledku je darom Svätého Ducha. Od nás sa
296 IV,36 | prijatie Koncilu, tohto veľkého daru Svätého Ducha venovaného
297 IV,30 | priblížiť sa k vytýčenému dátumu spôsobom, v ktorom prvou
298 IV,34 | Tieto hriechy minulosti dávajú, žiaľbohu, ešte cítiť svoju
299 IV,36 | Lumen gentium, aby sa totiž dával priestor charizmám, službám
300 IV,53 | mestách. Vždy však bude treba dávať pozor, aby nevznikli nebezpečné
301 I,2 | Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký
302 V,56 | Cirkev zo svojej strany "dbá na toto jediné: pokračovať
303 IV,37 | svätosť svojich synov a dcér Cirkev preukazovala najvyššiu
304 IV,54 | Najsvätejšia Panna Mária, vyvolená dcéra Otca, ako dokonalý príklad
305 Intro,1 | keď syn, tak skrze Boha aj dedič" (Gal 4,6-7).~Tento pavlovský
306 I,8 | ako Kristus, tiež synom a dedičom tých dobier, ktoré tvoria
307 III,18 | obdobia, najmä z myšlienkového dedičstva Pia XII. V dejinách Cirkvi
308 IV,37 | krvi sa stalo spoločným dedičstvom katolíkov, pravoslávnych,
309 IV,46 | obnovou svojej nádeje na definitívny príchod Božieho kráľovstva,
310 I,6 | a týmto je ich jediným a definitivným prístavom. Ak na jednej
311 I,5 | udalosť, ktorú nekresťanskí dejepisci spomínajú len v takej obmedzenej
312 II,15 | ktorý prinieslo svetovým dejinám narodenie Ježiša z Nazaretu?~
313 IV,34(17) | II. vat. ekum. konc., Dekrét o ekumenizme Unitatis redintegratio,
314 V,57 | tejto misijnej činnosti v dekréte Ad Gentes. Po Koncile sa
315 IV,36 | zhovievavo pristupovalo k demokraticizmu a sociologizmu, ktoré nerešpektujú
316 IV,42(27) | Apošt. konšt. Fidei depositum (11. okt. 1992): AAS (1994),
317 IV,53 | udalostí týchto posledných desaťročí veľkou príležitosťou pre
318 IV,33 | prežila v priebehu posledných desiatich storočí. Nemožno prekročiť
319 I,4 | ktorý navrátil Adamovým deťom podobnosť Bohu, ktorú znetvoril
320 II,12 | 11), Levitikus (25,1-28). Deuteronomium (15,1-6), teda prakticky
321 V,59 | kroky k Pánovi. Pokorná deva z Nazaretu, ktorá pred dvetisíc
322 Intro | BISKUPOM, KŇAZOM A DIAKONOM,~REHOĽNÍKOM A REHOĽNICIAM,~
323 III,19 | povolanie rehoľníkov, od služby diakonov po službu kňazov a biskupov;
324 III,22 | ľudskej dôstojnosti, ktorá sa diala v priebehu druhej svetovej
325 II,14 | mimo Ríma): tradične sa tak dialo v nasledujúcom roku po slávnosti "
326 II,15 | či 60. výročie zvané "diamantové" - javí sa v kresťanskom
327 II,15 | sa slávia jubileá fár a diecéz. Všetkým týmto osobným alebo
328 III,21 | kontinentálne, oblastné, národné a diecézne synody. Základným námetom
329 I,2 | Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa sa bude volať svätým, bude
330 I,7 | do hodnosti adoptívneho dieťaťa. Boh teda hľadá človeka,
331 IV,35(19) | Vyhlásenie o náboženskej slobode Dignitatis humanae, 1.~
332 II,10 | základný význam. Vnútri jeho dimenzie sa tvorí svet, v jeho vnútri
333 IV,29 | vyplývať zo široko založenej diskusie. Vedomí si tejto veci obrátil
334 I,5(4) | ako tiež známy, ale veľmi diskutovaný úsek 18,63-64.~
335 I,5 | najväčšej skromnosti, takže niet divu, že svetská historiografia,
336 IV,31 | sa uskutočňovalo v čase dlhodobej prípravy, ale súčasne pôjde
337 I,7 | ktorej človek sa vykupuje z dlhu hriechu a zmieruje sa s
338 IV,50 | lásky je obzvlášť dôležité v dnešnej spoločnosti, v ktorej -
339 IV,31 | spomienka musí upevniť v dnešných kresťanoch vieru v Boha,
340 IV,46 | kráľovstva, pripravujúc ho deň za dňom vo svojom vnútri, v kresťanskom
341 IV,36 | našich čias. Lebo súčasná doba naozaj vykazuje popri mnohých
342 I,8 | tiež synom a dedičom tých dobier, ktoré tvoria Synov podiel (
343 IV,50 | pozitívny" aspekt voľby dobra, vyjadreného etickými hodnotami,
344 II,13 | Božou vôľou, aby stvorené dobrá slúžili správnym spôsobom
345 IV,33 | storočie, ale tisícročie. Je dobre, že Cirkev nastupuje túto
346 V,58 | položil otázku: "Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný
347 IV,35 | konali. Mnohí totiž mohli pri dobrej viere uvažovať tak, že autentické
348 I,4 | svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom
349 IV,35 | kultúrnych podmienok príslušnej doby, pod vplyvom ktorých ľudia
350 IV,34 | za prvých tisíc rokov - dochádza k smutnej skúsenosti: cirkevné
351 II,11 | hovoril o Mesiášovi. "Dnes - dodal Ježiš - sa splnilo toto
352 V,57 | plody, ktoré pretrvávajú dodnes. II. vatikánsky koncil podáva
353 I,5 | rímskeho židovstva. Ako dôkaz rýchleho rozšírenia kresťanstva
354 I,7 | dušu: aby urobil zo seba dokonalú vykupiteľskú obetu. Náboženstvo
355 IV,47 | gentium. Tento dôležitý dokument výslovne podčiarkol, že
356 IV,37 | nutné zozbierať potrebnú dokumentáciu. To, samozrejme, nemôže
357 I,5 | zákona, ktoré - hoci sú dokumentami viery - v súbore podaných
358 IV,34 | Koncilom a nasledovnými dokumentmi Svätej stolice, ktoré oceňujú
359 IV,36 | Gaudium et spes a v iných dokumentoch - pokiaľ sa týka otvoreného,
360 III,23 | pontifikát už od prvého dokumentu hovorí výrazným spôsobom
361 II,15 | spoločenstiev prináleží dôležitá a významná úloha.~Na tomto
362 III,24 | Pápežove púte sa stali dôležitým prvkom pri uskutočňovaní
363 IV,51 | medzinárodných dlhov, ktoré doliehajú na osud mnohých národov.
364 I,2 | Boží posol sa poponáhľal doložiť: "Neboj sa, Mária, našla
365 III,28 | ho priniesol do každého domáceho krbu. Na II. vatikánskom
366 II,13 | Stvoriteľovi, prináleží "dominium altum", totiž panstvo nad
367 IV,37 | Tieto martyrológiá sa stále dopĺňali, a tak v priebehu storočí
368 I,4 | koncil v tejto súvislosti dôrazne pripomína, že "On plne objavuje
369 IV,33 | predošlé, lebo ľudstvo pri dosiahnutí tohto cieľa necháva za sebou
370 IV,46 | svetskom poli je to pokrok dosiahnutý vedou, technikou a najmä
371 II,12 | Jedným z najvýznamnejších dôsledkov jubilejného roka bola všeobecná "
372 IV,36 | problémom pravdy a s povinnosťou dôslednosti? Sem treba zaradiť tiež
373 V,58 | narodili ešte v tomto storočí, dospelí však budú v nasledujúcom,
374 II,12 | príležitosti každý Izraelita dostal späť do vlastníctva zem
375 V,59 | Pánovi vytrvalé modlitby, aby dostali svetlo a potrebnú pomoc
376 I,6 | Stvoriteľovi, z ktorého dostalo svoj začiatok. Takto Kristus
377 II,12 | milostivý) rok. Vtedy každý dostane do vlastníctva svoj majetok
378 I,4 | do Božskej osoby Slova, dostáva sa obyčajnej prirodzenosti,
379 II,16 | by tak ešte viac sily a dosvedčovalo by svetu rozhodnú vôľu všetkých
380 I,8 | ako volal Kristus, a tak dosvedčuje, že pôsobením Svätého Ducha
381 IV,46 | pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my
382 II,9 | závislosti od toho, ako žil dotyčný v priebehu predošlej existencie,
383 I,6 | Slove, ktoré sa stalo telom. Dotýkame sa tu podstatného bodu,
384 IV,32 | Mimo toho vyslovia svoje dôverné poďakovanie za dar Cirkvi,
385 IV,32 | sviatosť, t.j. znak a nástroj dôverného spojenia s Bohom i jednoty
386 IV,45 | Duch, ktorý svojou silou a dôverným spojením údov vyvoláva a
387 IV,35 | šlo o súhrn mnohorakých dôvodov, ktoré vytvárali predpoklady
388 IV,32 | na plody svätosti, ktoré dozreli v živote toľkých mužov a
389 III,22 | tragickému vývoju, ku ktorému dozrievala medzinárodná situácia na
390 IV,53 | spečatenie týchto zámerov došlo aj k spoločným stretnutiam
391 II,13 | stali rovnými, mohli opäť dožadovať svojich práv. Podľa ustanovení
392 IV,54 | materstvo, začaté v Nazarete a dožité v najvyššej miere v Jeruzaleme
393 IV,39 | b) DRUHÁ FÁZA~39. Na základe tejto
394 IV,34 | jednotu pre jeho ľud. Končí sa druhé tisícročie, v priebehu ktorého -
395 IV,47 | 47. Myslenie veriacich v druhom roku prípravy bude sa so
396 III,18 | storočia, trápeného prvou a druhou svetovou vojnou, skúsenosťou
397 IV,30 | príprava mohla zosústrediť na druhú fázu, práve na trojročie,
398 II,11 | Krista, ktorý prišiel ako "Duchom Svätým pomazaný", ako "poslaný
399 IV,35 | mohli vymknúť iba veľkí duchovia, skutočne slobodní a naplnení
400 II,9 | presvedčený o svojej podstate duchovnej a nesmrteľnej prirodzenosti.~
401 IV,36 | Skutočne nemožno poprieť, že duchovný život u mnohých kresťanov
402 IV,49 | požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si
403 IV,44 | ho robí živým a účinným v duši každého: "Utešiteľ Duch
404 I,7 | lone Panny si vzal telo a dušu: aby urobil zo seba dokonalú
405 II,14 | každých sto, päťdesiat a dvadsaťpäť rokov, sú tu jubileá, ktoré
406 II,15 | zohralo kresťanstvo v týchto dvoch tisícročiach. Je príznačné,
407 IV,50 | 8. 16). Láska sa svojou dvojitou tvárou - lásky k Bohu a
408 III,22 | pozadí konfrontácie medzi dvoma blokmi Východ - Západ i
409 IV,55 | Spasiteľ, ktorý sa pred dvomi tisíc rokmi vtelil v Máriinom
410 IV,34 | rokoch nabrala ekumenický dych. Pápežská rada na podporu
411 IV,38 | zaznieť vyhlásenie pravdy: "Ecce natus est nobis Salvator
412 III,24 | Abraháma a Mojžiša, cez Egypt a horu Sinaj až po Damask,
413 II,12 | vlastníctvo, keď ich vyslobodil z egyptského otroctva.~
414 IV,36 | Cirkvi a v miestnych cirkvách ekleziológia spoločenstva podľa požiadavky
415 IV,38 | spravodlivosti a medzinárodných ekonomických vzťahov - majúc na pamäti
416 IV,51 | neznesiteľnými sociálnymi a ekonomickými nerovnosťami, je vhodnou
417 IV,34 | predovšetkým venovať sa ekumenickej modlitbe. Veľmi zosilnela
418 IV,41 | katolíckou Cirkvou".26 Práve v ekumenickom pohľade sa prvý rok ukáže
419 IV,34 | v týchto rokoch nabrala ekumenický dych. Pápežská rada na podporu
420 III,24 | malo totiž na pamäti rozvoj ekumenických vzťahov s kresťanmi rôznych
421 IV,34 | spytovaniu svedomia a k takým ekumenickým podujatiam, v dôsledku ktorých
422 IV,34(17) | vat. ekum. konc., Dekrét o ekumenizme Unitatis redintegratio,
423 IV,37 | nemôže nemať aj výrazné znaky ekumenizmu.~Ekumenizmus svätcov, mučeníkov
424 IV,37 | výrazné znaky ekumenizmu.~Ekumenizmus svätcov, mučeníkov je tu
425 II,12 | jubilejného roka bola všeobecná "emancipácia" obyvateľov, ktorí potrebovali
426 I,5(7) | Epist. 10, 96.~
427 IV,32 | prijať v každej historickej epoche dar vykúpenia.~Avšak radosť
428 III,18 | vatikánsky koncil znamená novú epochu v živote Cirkvi. To je pravda,
429 IV,46 | 46. V tejto eschatologickej perspektíve veriaci sú volaní
430 IV,38 | vyhlásenie pravdy: "Ecce natus est nobis Salvator mundi".~Aj
431 IV,36 | atmosférou sekularizmu a etického relativizmu? A koľko zodpovednosti
432 IV,36 | ľudského bytia a zmätok na etickom poli; dokonca aj v základných
433 IV,50 | voľby dobra, vyjadreného etickými hodnotami, obsiahnutými
434 III,25 | vysviacky prvého biskupa Etiópčanov, sv. Frumencia (r. 340)
435 IV,55 | dvetisíc bude intenzívnym eucharistickým rokom: vo sviatosti Eucharistie
436 IV,55 | eucharistickým rokom: vo sviatosti Eucharistie Spasiteľ, ktorý sa pred
437 III,25(11)| Porov. Apošt. list. Euntes in mundum (25. januára 1988):
438 IV,38 | ako sa to už uskutočnilo v Európe a Afrike. Posledná Generálna
439 III,27 | iných oblastiach. To núti európske národy k vážnemu spytovaniu
440 V,57 | protikresťanských systémov na európskom kontinente nastáva naliehavá
441 V,57 | misie kresťanstvo na celý európsky kontinent. Súčasne sa obrátili
442 V,57(39) | zhromaždenia Biskupskej synody pre Európu, č. 3.~
443 V,57 | úloha ponúknuť mužom a ženám Európy oslobodzujúce posolstvo
444 III,21 | položila apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi Pavla VI., uverejnená
445 IV,50 | potvrdenom i prehĺbenom Evanjeliom. A to je vhodný rámec pre
446 III,18 | svetu. Táto otvorenosť bola evanjeliovou odpoveďou na moderný vývoj
447 III,25 | podľa tradície priniesol evanjeliovú zvesť do Indie už na začiatku
448 I,3 | rovnakej podstaty s Otcom.~Evanjelista sa odvoláva na Slovo, ktoré
449 I,2 | 2. Lukáš vo svojom evanjeliu nám sprostredkoval výrazný
450 IV,38 | náboženstvami. To je veľká výzva pre evanjelizáciu, najmä keď uvážime, že náboženské
451 III,22 | venoval encykliku Laborem exercens významu ľudskej práce, kým
452 IV,32(15) | Porov. Ap. exhort. Reconciliatio et paenitentia (
453 III,21 | základ položila apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi Pavla
454 III,21 | samozrejmosťou v posynodálnych exhortáciách venovaných poslaniu laikov,
455 IV,46 | zmysel a hodnotu jeho celej existencii, a jednak mu ponúka pevné
456 II,9 | existencie, zakúšal by novú existenciu, vznešenejšiu alebo pokornejšiu,
457 II,9 | Večnosť vstúpila do času: či existuje väčšie "naplnenie" než toto?
458 II,12 | predpisy obsiahnuté v knihách Exodus (23,10-11), Levitikus (25,
459 II,14 | Urbe" (v Ríme), ale aj "extra Urbem" (mimo Ríma): tradične
460 II,15 | prostredí sa slávia jubileá fár a diecéz. Všetkým týmto
461 III,25 | republika, Burundi, Burkina - Faso chystajú sa sláviť príslušné
462 IV,30 | spôsobom, v ktorom prvou fázou by bolo zvýšenie vnímavosti
463 IV,30 | mohla zosústrediť na druhú fázu, práve na trojročie, ktoré
464 IV,42(27) | Apošt. konšt. Fidei depositum (11. okt. 1992):
465 III,25 | šírenie misijného diela na Filipínach (1595), ako aj štvorsté
466 I,5 | 94 zostavil v Ríme Jozef Flavius, 4 ale predovšetkým v Tacitových
467 IV,37 | nasledovali Krista v rôznych formách kresťanského povolania.~
468 IV,36 | charizmám, službám a rôznym formám účasti Božieho ľudu, ale
469 IV,38 | kresťanstva s tými najstaršími formami náboženskosti, výrazne charakterizovanými
470 III,25 | pokrstenia Chlodovika, kráľa Frankov (r. 496) a 1400. výročie
471 V,57 | prijímali Kristovo svetlo, sv. František Xaverský, patrón misií,
472 III,25 | biskupa Etiópčanov, sv. Frumencia (r. 340) a päťstoročnica
473 II,13 | uskutočnením, stávali sa prophetia futuri proroctvo budúcnosti a predpoveďou
474 I,2 | splnilo, čo predpovedal anjel Gabriel pri Zvestovaní. Na Pannu
475 I,2 | mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Júdey,
476 V,58 | sveta a Cirkvi patrí mladým generáciám, ktoré sa narodili ešte
477 IV,37 | charakterizujú prvé kresťanské generácie. Na konci druhého tisícročia
478 IV,38 | Európe a Afrike. Posledná Generálna konferencia latinsko-amerických
479 III,21 | II. vatikánskom koncile: generálne synody, ďalej kontinentálne,
480 III,24 | Mexikom pri príležitosti II. generálnej konferencie latinsko-amerických
481 III,21 | uverejnená r. 1975 po treťom generálnom zhromaždení synody biskupov.
482 V,57 | misijnej činnosti v dekréte Ad Gentes. Po Koncile sa misijnou
483 IV,55 | pankresťanským stretnutím. Ide o gesto veľkej hodnoty: Preto, aby
484 I,8 | ako Kristus, ktorý najmä v Getsemani a na kríži obracal sa na
485 II,14 | Kristov kríž, jeho smrť na Golgote a jeho vzkriesenia. Cirkev
486 I,5 | tak zreteľne zahrňuje List Hebrejom: "Mnoho ráz a rozličným
487 III,24 | okrem Sarajeva v Bosne - Hercegovine patrí Blízky východ: Libanon,
488 III,23 | roka 2000 stáva sa temer hermeneutickým kľúčom tohto pontifikátu.
489 IV,38 | systémy ako budhizmus a hinduizmus vystupujú s jasným spasiteľským
490 IV,32 | bezvýhradne prijať v každej historickej epoche dar vykúpenia.~Avšak
491 IV,35 | storočiach.~Je pravda, že správny historický súd nemôže neprihliadať
492 I,5 | sú nemenej spoľahlivými historickými svedectvami. Kristus, pravý
493 I,5 | v rokoch 115-120. Keď tu historik referuje o požiari Ríma,
494 I,5 | takže niet divu, že svetská historiografia, zaujatá pre ňu významnejšími
495 V,58 | otázky, stretajú sa s Ním a hľadajú Ho, aby sa Ho ďalej pýtali.
496 I,7 | Boh hľadá človeka. O tomto hľadaní hovorí Ježiš ako o nájdení
497 I,6 | Kristovi náboženstvo už nie je "hľadaním Boha akoby nahmatávaním" (
498 I,7 | Slova. Ak sám Boh sa dáva hľadať človeka, stvoreného na svoj
499 I,6 | prísť k nemu. Je to tak, ako hlása predhovor Jánovho evanjelia: "
500 IV,50 | jeho najhlbšom význame. Hlásanie obrátenia sa ako neoddeliteľnej
501 IV,40 | spletá téma Krista, poslaného hlásať evanjelium a téma jubilea;
|