111-hlasa | hlaso-nebes | nebez-posto | postu-spaja | spase-vrcho | vrucn-zivsi
Chapter, Paragraph
502 IV,37 | svätých, rozpráva silnejším hlasom ako pôvodcovia rozdelenia.
503 IV,46 | najpozornejšie počúvanie hlasu Ducha prostredníctvom prijatia
504 IV,40 | všetko ľudské pokolenie. Hlavnou témou, ktorú na tento rok
505 V,59 | objasnil tajomstvo človeka hlavných problémov nášho času".41~
506 IV,45 | Duch je aj pre náš čas hlavným činiteľom novej evanjelizácie.
507 I,8 | náboženstvom "prebývania v hlbinách Boha", účasti na živote
508 IV,35 | nezbavuje Cirkev povinnosti z hĺbky srdca ľutovať za slabosti
509 I,8 | privádza nás ľudí do takých hĺbok vďaka Kristovej obete.~
510 IV,46 | jednak mu ponúka pevné a hlboké zdôvodnenia pre každodennú
511 III,19 | Koncil sa na základe tejto hlbokej obnovy otvoril kresťanom
512 V,56 | Boží kvas preniká stále hlbšie do prítomnosti života ľudstva,
513 IV,43 | tak vlastne s väčšou a hlbšou úctou preniká do najvznešenejšieho
514 II,16 | viditeľnou, počuteľnou a hmatateľnou, ako to pripomína svätý
515 IV,29 | predkladaných podujatiach "ad hoc", aby neboli umelé a ťažko
516 II,10 | porov. Hebr 1,2), "posledná hodina" (porov. 1Jn 2,18), začína
517 II,16 | vážne rešpektuje miery času: hodiny, dni, roky, storočia. V
518 I,7 | Kristovi ho chce vyzdvihnúť do hodnosti adoptívneho dieťaťa. Boh
519 IV,36 | nepociťovať bolesť nad nedostatkom hodnotiacich schopností - nie malého
520 IV,37 | prvom tisícročí. Najväčší hold, ktorý všetky cirkvi môžu
521 I,2(1) | laudibus Virginis Matris, Homilia IV, 8, Opera omnia, Vyd.
522 IV,37 | zdôraznil už Pavol VI. v homílii pri príležitosti vyhlásenia
523 III,23(9) | Enc. Redemptor hominis (4.marca 1979); 1: AAS 71 (
524 I,6 | slávy; najmä človek (vivens homo) je zjavením Božej slávy,
525 V,56 | 2000 rokov. Rastie, ako to horčičné zrnko z Evanjelia, až sa
526 III,20 | blahoslavenstiev reči na hore. V koncilovom posolstve
527 IV,54 | 54. V tomto širokom horizonte úloh bude pred zrakmi veriacich
528 IV,51 | Naopak, treba zdôrazniť, že horlivosť za spravodlivosť a mier
529 III,24 | Abraháma a Mojžiša, cez Egypt a horu Sinaj až po Damask, mesto,
530 III,27 | páchaných v priebehu dejín na hospodárskom a politickom poli voči národom,
531 V,57 | civilizácie a kultúry, politiky a hospodárstva. Čím viac sa Západ odlučuje
532 I,2 | pre nich nebolo miesta v hostinci" (2, 1. 3-7).~Tak sa splnilo,
533 I,6 | ľudstvo a všetko stvorenie hovoria o sebe Bohu - ba venujú
534 II,9 | koniec času a vystúpiť z jeho hraníc, aby sme našli jeho naplnenie
535 IV,37 | treba vynaložiť na poznanie hrdinskosti čnostných mužov a žien,
536 I,4 | podobnosť Bohu, ktorú znetvoril hriech. V jeho ľudskej prirodzenosti,
537 IV,33 | Bohom i pred ľuďmi, svoje hriešne deti. V súlade s Lumen gentium
538 IV,33 | ktorá má vo svojom lone hriešnikov, svätá a súčasne potrebná
539 III,27 | nové nebezpečenstvá a nové hrozby. V krajinách bývalého východného
540 III,18 | koncentračných táborov a hrozným krviprelievaním. To, čo
541 IV,35(19) | náboženskej slobode Dignitatis humanae, 1.~
542 IV,31 | senzibilizácie budú konkrétne a v hustejších intervaloch rozvíjať podobné
543 V,59 | Jubileu tretieho tisícročia, hviezdou, ktorá s istotou povedie
544 I,5 | aby striedavo spievali hymnus Kristovi ako Bohu".7~Avšak
545 IV,29 | prípravu Veľkého jubilea hypoteticky predložiť špecifický program
546 II,13 | zostali, pravda, poväčšine len ideálnou perspektívou. Boli skôr
547 IV,39 | od r. 1997 do r. 1999. Ideálnu štruktúru tohto trojročia,
548 IV,40 | poznali opravdivú Kristovu identitu, treba sa predovšetkým v
549 III,19 | položila otázku svojej identity - a tu znovu objavila hĺbku
550 III,27 | systematicky porušované imperialistickými systémami minulého ako aj
551 I,7 | hľadá človeka, ktorý je, inak ako všetko ostatné stvorenie,
552 II,15 | sviatostí. Čo sme povedali o individuálnych jubileách, možno aplikovať
553 V,57 | ohlasovanie evanjelia dosiahlo Indočínsky polostrov, ale aj Austráliu
554 III,23 | tradície. Ľudstvo napriek inému vonkajšiemu zdaniu stále
555 I,5 | napísanej okolo r. 121, nás informuje o vyhnaní Židov z Ríma,
556 V,56 | či veriaci katolíci, či iní veriaci v Krista alebo dokonca
557 III,19 | našej súčasnosti. Na nijakom inom koncile sa nehovorilo tak
558 IV,50 | rámec pre znovuobjavenie a intenzívne slávenie sviatosti pokánia
559 IV,42 | osobnú obnovu v duchu stále intenzívnejšej modlitby a solidárneho prijatia
560 IV,55 | kongres. Rok dvetisíc bude intenzívnym eucharistickým rokom: vo
561 I,5 | časté nepokoje".6 Medzi interpretmi je rozšírené presvedčenie,
562 IV,31 | konkrétne a v hustejších intervaloch rozvíjať podobné komisie
563 IV,36 | naplnením ducha teológie a inšpiráciou celej kresťanskej existencie -
564 IV,33 | namiesto svedectva života inšpirovaného hodnotami viery, pohľad
565 IV,53 | ľahkomyseľného a klamlivého irenizmu.~
566 IV,53 | dialógu so židmi a vyznavačmi islamu zariadiť historické stretnutia
567 IV,55 | Kristových učeníkov.~Jedna vec je istá: každý je pozvaný urobiť,
568 V,56 | Utešiteľa v diele tohto istého Krista, ktorý prišiel na
569 III,26 | Pavol VI. r. 1975; v tej istej línii sa slávil rok 1983
570 II,16 | najskôr úplnú jednotu v istote, že "u Boha nič nie je nemožné".~
571 V,59 | tisícročia, hviezdou, ktorá s istotou povedie ich kroky k Pánovi.
572 III,22 | úradu Rímskeho biskupa. Istým spôsobom konali v tejto
573 III,27 | na svoje nemluvňa...?" (Iz 49,15).~Po roku 1989 sa
574 II,14 | Treba však podčiarknuť, čo Izaiáš vyjadruje slovami: "vyhlásiť
575 II,11 | Podali mu zvitok proroka Izaiáša, v ktorom čítal nasledovný
576 III,19 | význame Starej zmluvy a Izraeli, o dôstojnosti osobného
577 II,12 | tejto príležitosti každý Izraelita dostal späť do vlastníctva
578 II,12 | patrila Bohu. Rovnako nemohli Izraeliti ani navždy zostať v stave
579 II,13 | nadišiel čas, aby sa aj izraelskí otroci, ktorí sa im znova
580 III,22 | Západ i nebezpečenstva jadrovej vojny. Obidva prvky sociálneho
581 IV,48 | 18). Plne vyjadrila túžby Jahveho chudobných a žiari ako vzor
582 I,6 | tak, ako hlása predhovor Jánovho evanjelia: "Boha nikto nikdy
583 V,57 | patrón misií, prišiel až do Japonska. Na prelome XVIII. a XIX.
584 III,25 | výročie prvých mučeníkov v Japonsku (1597).~V Afrike si pripomíname,
585 III,18 | prípravu novej kresťanskej jari, ktorú odhalí veľké jubileum,
586 I,2 | do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta
587 II,13 | sociálna náuka, ktorá sa potom jasnejšie vyvíjala počínajúc Novým
588 III,22 | druhej svetovej vojny. Dal jasnú orientáciu aj na zrod nového
589 II,10 | bežného roka. Význam obradu je jasný: zvýrazňuje skutočnosť,
590 II,15 | výročie zvané "diamantové" - javí sa v kresťanskom pohľade
591 III,25 | videné v tomto svetle sa nám javia ako jediná rieka, do ktorej
592 IV,37 | mužov a žien rozmanitých jazykov a rás, ktorí nasledovali
593 IV,54 | Otec vyvolil Máriu pre jedinečné poslanie v dejinách spásy:
594 IV,31 | vhodné spojiť pri tomto jedinečnom jubileu štruktúru spomienky
595 I,3 | Betleheme pred dvetisíc rokmi jedinečnú kozmickú hodnotu. Vďaka
596 II,9 | uskutočniť svoju úlohu v priebehu jedinej existencie na zemi. Toto
597 I,6 | ktorá sa stala možnou vďaka jedinému Človekovi, ktorý je súčasne
598 IV,40 | biskupi, bude: "Ježiš Kristus, jediný Spasiteľ sveta, včera, dnes
599 I,3 | Svetlom ľudí (porov. 1,1-5). O jednorodenom Synovi, Bohu z Boha, apoštol
600 III,20 | koncilu v živote každého jednotlivca a celej Cirkvi. Koncilom
601 II,15 | spoločenským jubileám v živote jednotlivcov i spoločenstiev prináleží
602 II,15 | osobitný milostivý rok pre jednotlivú osobu, ktorá prijala jednu
603 III,23 | porov. Zjv 2,7 a nasl.) i jednotlivým ľuďom darmi milostí na službu
604 I,2 | anjelove posolstvo bola jednoznačná: "Hľa, služobnica Pána,
605 III,24 | Blízky východ: Libanon, Jeruzalem a Svätá zem. Bolo by veľmi
606 IV,41 | ako základu kresťanského jestvovania - podľa slov Apoštola: "
607 II,12 | 12. Ježišove slová a skutky tvoria takto
608 II,11 | charakteristickým znakom Ježišovej činnosti a nielen chronologickým
609 I,2 | okolností týkajúcich sa Ježišovho narodenia: "V tých dňoch
610 I,3 | pravdy" (1,14). Pre Jána sa v Ježišovom počatí a narodení uskutočňuje
611 III,19 | Krstiteľa, ktorý na brehoch Jordána vyzýval k pokániu a obráteniu (
612 II,15 | povedali o individuálnych jubileách, možno aplikovať aj na spoločenstvá
613 II,15 | osobným alebo spoločenským jubileám v živote jednotlivcov i
614 II,14 | všetci veriaci. Preto sa jubilejné roky oslavujú nielen "in
615 IV,31 | najvýraznejších aspektov jubilejnej udalosti.~
616 V,59 | ušľachtilou účasťou veľkú jubilejnú udalosť.~Zverujem túto záležitosť
617 II,14 | mimosviatostného pokánia. Tradícia jubilejných rokov je v oveľa väčšej
618 I,5(4) | Porov. Ant. Jud. 20, 200, ako tiež známy,
619 I,2 | galilejského mesta Nazareta do Júdey, do Dávidovho mesta, ktoré
620 V,57 | čase, v ktorom brehy na juh od Sahary prijímali Kristovo
621 V,57 | tomto veľkom kontinente, na juhu i na severe. V tom istom
622 IV,29 | mimoriadneho Konzistória 13. a 14. júna 1994 vypracovali mnohé primerané
623 II,15 | dnes najviac používaného kalendára. Či azda nie je aj toto
624 III,25 | začiatku kresťanského času a kam okolo r. 1500 prišli misionári
625 III,25 | Konga (1491). Národy, ako Kamerun, Pobrežie slonoviny, Stredoafrická
626 III,21 | tomto ohľade výroky druhej kapitoly dogmatickej konštitúcie
627 IV,29 | konferencií a najmä na otcov kardinálov.~Som vďačný ctihodným členom
628 IV,29 | vďačný ctihodným členom Kardinálskeho kolégia, ktorí na zasadnutí
629 IV,47 | porov. 1Kor 13,1-8). Takéto katechetické prehĺbenie viery nemôže
630 III,21 | laikov, vzdelávaniu kňazov, katechéze, rodine, hodnote pokánia
631 IV,42 | chvíľou pre znovuobjavenie katechézy, a to v jej pôvodnom význame
632 IV,42 | význam tu má prehĺbenie Katechizmu katolíckej Cirkvi, v ktorom
633 V,56 | sú povolaní - či veriaci katolíci, či iní veriaci v Krista
634 IV,36 | sociologizmu, ktoré nerešpektujú katolícky pohľad na Cirkev a na opravdivý
635 IV,37 | stalo spoločným dedičstvom katolíkov, pravoslávnych, anglikánov
636 IV,46 | a hlboké zdôvodnenia pre každodennú úlohu pri pretváraní skutočnosti,
637 III,20 | mohlo by sa povedať, že každoročná liturgia adventu je najbližšie
638 III,28 | istom zmysle prechádzala každou rodinou. Či to vari nebolo
639 II,10 | každý rok, každý deň a každú chvíľu objíma jeho vtelenie,
640 II,14 | pripomínajú tajomstvo vtelenia každých sto, päťdesiat a dvadsaťpäť
641 I,4 | spojil určitým spôsobom s každým človekom. Pracoval ľudskými
642 III,18 | stalo, ukazuje viac než kedykoľvek, že svet potrebuje obrátenie.~
643 I,5 | rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov.
644 V,57 | XIX. storočia laik Andrej Kim priniesol kresťanstvo na
645 IV,53 | synkretizmu a ľahkomyseľného a klamlivého irenizmu.~
646 V,58 | kraji na svete neprestávajú klásť Kristovi otázky, stretajú
647 I,5 | Suetonius v biografii cisára Klaudia, napísanej okolo r. 121,
648 V,59 | svojom Pánovi a Majstrovi kľúč, stredisko a cieľ človeka,
649 III,23 | sa temer hermeneutickým kľúčom tohto pontifikátu. Určite
650 II,10 | novým spôsobom. Celebrujúci kňaz v liturgii veľkonočnej vigílie
651 IV,37 | misionári, vyznavači, biskupi, kňazi, panny, manželia, vdovy,
652 Intro | BISKUPOM, KŇAZOM A DIAKONOM,~REHOĽNÍKOM A
653 II,15 | prvého svätého prijímania, kňazskej alebo biskupskej vysviacky,
654 III,21 | poslaní, na poslaní prorockom, kňazskom a kráľovskom. Veľmi výrečné
655 II,15 | Každé jubileum - 25. výročie kňazstva alebo manželstva, zvané "
656 II,12 | podrobné predpisy obsiahnuté v knihách Exodus (23,10-11), Levitikus (
657 IV,29 | ctihodným členom Kardinálskeho kolégia, ktorí na zasadnutí mimoriadneho
658 III,19 | objavila najmä biskupskú kolegialitu ako uprednostňovaný výraz
659 IV,36 | vyčlenenia? Treba sa opýtať, koľkí spomedzi nich poznajú, a
660 IV,36 | etického relativizmu? A koľko zodpovednosti si vzhľadom
661 II,10 | žije a slávi liturgiu v kolobehu roka. Slnečný rok je takto
662 IV,31 | intervaloch rozvíjať podobné komisie v miestnych cirkvách. Pôjde
663 III,19 | prostriedkoch spoločenskej komunikácie.~
664 III,27 | tu píše pápež Lev XIII. o komunizme, má v spomenutých udalostiach
665 III,27 | východného bloku sa po páde komunizmu objavilo veľké nebezpečenstvo
666 I,4 | rozmýšľal ľudskou mysľou, konal ľudskou vôľou, miloval ľudským
667 IV,33 | pohľad na spôsoby myslenia a konania, ktoré boli vlastne prejavmi
668 IV,31 | smernice na premýšľanie a konanie na všeobecnej úrovni; zatiaľ
669 IV,34 | roku 2000. Približovanie sa konca druhého tisícročia nech
670 III,18 | svetovou vojnou, skúsenosťou koncentračných táborov a hrozným krviprelievaním.
671 IV,34 | chcenú jednotu pre jeho ľud. Končí sa druhé tisícročie, v priebehu
672 II,10 | Prvou adventnou nedeľou a končiac slávnosťou Krista Kráľa
673 III,20 | oznámenie nových časov. Konciloví otcovia hovorili jazykom
674 III,18 | činnosťou pápežov, spojených s koncilovým zhromaždením - počínajúc
675 I,5 | 1,8; 21,6), "Počiatkom a koncom" (Zjv 21,6). V ňom povedal
676 I,5 | 21,6). V ňom povedal Otec konečné slovo o človekovi a jeho
677 II,10 | ktorá bude trvať až do jeho konečného príchodu.~Z toho vzťahu
678 IV,45 | vnútri ľudského života semeno konečnej záchrany, ktorá nastúpi
679 IV,34 | sú nevyhnutné. Jednota v konečnom dôsledku je darom Svätého
680 II,12 | alebo stratil. Nemohol byť s konečnou platnosťou pozbavený zeme,
681 IV,46 | aby nestrácal z pohľadu konečný cieľ, ktorý dáva zmysel
682 IV,38 | Afrike. Posledná Generálna konferencia latinsko-amerických biskupov
683 III,24 | príležitosti II. generálnej konferencie latinsko-amerických biskupov,
684 IV,29 | na predsedov biskupských konferencií a najmä na otcov kardinálov.~
685 IV,51 | je náš, poznačený toľkými konfliktmi a neznesiteľnými sociálnymi
686 IV,52 | prípravného roka nevyhnutné: konfrontácia so sekularizmom a dialóg
687 III,22 | učenie Cirkvi, a to na pozadí konfrontácie medzi dvoma blokmi Východ -
688 IV,36 | Viera vystavená skúške už konfrontáciou s naším časom, je často
689 III,25 | Angolu v starom kráľovstve Konga (1491). Národy, ako Kamerun,
690 IV,55 | Medzinárodný eucharistický kongres. Rok dvetisíc bude intenzívnym
691 IV,31 | úlohu senzibilizácie budú konkrétne a v hustejších intervaloch
692 II,13 | perspektívou. Boli skôr nádejou než konkrétnym uskutočnením, stávali sa
693 V,57 | vychádzajúc z Ríma a z Konstantinopola, priniesli misie kresťanstvo
694 III,24 | ho priviedli do priameho kontaktu s obyvateľstvom rôznych
695 V,57 | kresťanstvo na celý európsky kontinent. Súčasne sa obrátili k srdcu
696 III,21 | generálne synody, ďalej kontinentálne, oblastné, národné a diecézne
697 IV,29 | na zasadnutí mimoriadneho Konzistória 13. a 14. júna 1994 vypracovali
698 IV,40 | porov. Hebr 13,8).~Spomedzi Konzistóriom navrhnutých kristologických
699 IV,37 | svedectvá. Ako už odporučilo Konzistórium, miestne cirkvi by mali
700 IV,30 | ktorá jasne vyplynula z konzultácií, sa vzťahuje na čas prípravy.
701 IV,37 | udalosti spojené s postavou Konštantína Veľkého by nikdy nemohli
702 V,57 | priniesol kresťanstvo na Kóreu; v tom istom období ohlasovanie
703 II,9 | myslí na určité tajomné kozmické cykly, v ktorých by sa stále
704 I,3 | dvetisíc rokmi jedinečnú kozmickú hodnotu. Vďaka Slovu svet
705 I,3 | svojím vtelením obnovuje kozmický poriadok stvorenia. List
706 I,3 | stvorenstva sa objavuje ako kozmos, t.j. ako usporiadaný vesmír.
707 I,5 | Boh a pravý človek, pán kozmu, je tiež pánom dejín, ktorých
708 V,58 | každej situácii, v každom kraji na svete neprestávajú klásť
709 III,25 | Medzi týmito miestnymi alebo krajovými jubileami, udalosťami najväčšieho
710 II,13 | predovšetkým v ochrane slabých a kráľ, ako tvrdí Žalmista, mal
711 III,21 | poslaní prorockom, kňazskom a kráľovskom. Veľmi výrečné sú v tomto
712 III,25 | evanjelizácie Angolu v starom kráľovstve Konga (1491). Národy, ako
713 IV,45 | ako toho, kto buduje Božie kráľovstvo v priebehu dejín a pripravuje
714 V,59 | Matky Vykupiteľa. Ona, Matka krásnej lásky, bude pre kresťanov,
715 III,28 | priniesol do každého domáceho krbu. Na II. vatikánskom koncile
716 I,5 | na podnecovanie akéhosi Kresta vyvolávali časté nepokoje".6
717 IV,49 | Krista" (Jn 17,3). Celý kresťanský život je ako veľké putovanie
718 IV,40 | naozaj dôkladne objasniť kristologický charakter Jubilea, ktoré
719 IV,40 | Konzistóriom navrhnutých kristologických obsahov vystupujú najmä
720 IV,31 | Krista, vnútorne sa vyznačuje kristologickým rázom.~V súlade s členením
721 II,14 | slávia pamiatku vykúpenia: Kristov kríž, jeho smrť na Golgote
722 V,57 | juh od Sahary prijímali Kristovo svetlo, sv. František Xaverský,
723 IV,52 | vysunutím na okraj záujmu. Na krízu civilizácie treba odpovedať
724 II,14 | pamiatku vykúpenia: Kristov kríž, jeho smrť na Golgote a
725 IV,54 | najvyššej miere v Jeruzaleme pod krížom, bude sa v tomto roku cítiť
726 II,16 | storočia. V tomto ohľade kráča krokom každého človeka, ale súčasne
727 V,59 | ktorá s istotou povedie ich kroky k Pánovi. Pokorná deva z
728 IV,41 | svojej strany pripomína, že krst tvorí "základ spoločenstva
729 III,19 | keď nemal prísny tón Jána Krstiteľa, ktorý na brehoch Jordána
730 III,18 | koncentračných táborov a hrozným krviprelievaním. To, čo sa stalo, ukazuje
731 IV,46 | náboženstvami a so súčasnou kultúrou.~
732 V,56 | evanjeliové posolstvo o kvase (porov. Mt 13,33); Kristus
733 III,22 | spôsobom venoval encykliku Laborem exercens významu ľudskej
734 V,56 | nastolenia otázky možno ľahko pochopiť aj evanjeliové
735 IV,53 | nebezpečenstvom synkretizmu a ľahkomyseľného a klamlivého irenizmu.~
736 IV,36 | možné mlčať o náboženskej ľahostajnosti, ktorá má za následok, že
737 V,57 | prelome XVIII. a XIX. storočia laik Andrej Kim priniesol kresťanstvo
738 IV,46 | prijatia chariziem a rozmachu laikátu, o silnú oddanosť veci zjednotenia
739 Intro | REHOĽNICIAM,~VŠETKÝM VERIACIM LAIKOM.~
740 IV,40 | nebeský Otec, ktorý nám láskavo ide v ústrety, zaoberá sa
741 IV,47 | službou a oživovaná vzájomnou láskou (porov. 1Kor 13,1-8). Takéto
742 I,2(1) | Porov. Sv.Bernard, In laudibus Virginis Matris, Homilia
743 IV,42 | svätých žien Cirkvi, aby dal lepšie poznať kresťanské tajomstvo
744 Intro,1 | tretím tisícročím nového letopočtu, nám mimovoľne prichádzajú
745 III,27 | novarum. Čo tu píše pápež Lev XIII. o komunizme, má v
746 III,22 | priebehu storočia v stopách Leva XIII. systematicky venovali
747 II,12 | sa ešte slávnostnejšie. V Levitiku čítame: "Zasväťte päťdesiaty
748 V,59 | v základe všetkých zmien ležia mnohé veci, ktoré sa nemenia;
749 III,24 | Hercegovine patrí Blízky východ: Libanon, Jeruzalem a Svätá zem.
750 III,26 | VI. r. 1975; v tej istej línii sa slávil rok 1983 ako Rok
751 III,25 | dedičstvo. Ich teologické, liturgické a duchovné tradície predstavujú
752 II,10 | rok je takto preniknutý liturgickým rokom, ktorý v istom zmysle
753 II,10 | Preto aj Cirkev žije a slávi liturgiu v kolobehu roka. Slnečný
754 III,25 | šesťstoročnicou pokrstenia Litvy r. 1987. Čoskoro bude 1500.
755 III,21 | uskutočňuje na univerzálnej i lokálnej rovine v celej Cirkvi, ktorú
756 IV,40 | jeho narodenia z panenského lona Márie; potreba viery v Ježiša
757 III,24 | koncilu významným putovaním do Loreta a do Assisi (1962). Značne
758 IV,34 | chcenú jednotu pre jeho ľud. Končí sa druhé tisícročie,
759 IV,31 | pomáhať oživiť v kresťanskom ľude vedomie hodnoty a významu,
760 II,9 | prostredníctvom svojho večného Syna. Ľudský čas, ktorý sa začal stvorením,
761 I,4 | konal ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom. Narodiac sa z Panny
762 I,4 | každým človekom. Pracoval ľudskými rukami, rozmýšľal ľudskou
763 I,2 | 2. Lukáš vo svojom evanjeliu nám
764 IV,40 | orientáciou na štvrtú kapitolu Lukášovho evanjelia, kde sa vzájomne
765 IV,35 | neprejavovať pritom ochotne ducha ľútosti, tvorí súhlas s metódami
766 IV,35 | povinnosti z hĺbky srdca ľutovať za slabosti toľkých svojich
767 II,13 | zvlášť nad zemou (porov. Lv 25,23). Ak Boh v svojej
768 III,25 | tisíce výročie pokrstenia Maďarov r 1968, spolu so šesťstoročnicou
769 III,22 | príhovory Pia XII., na Mater et Magistra a Pacem in terris Jána XXIII.,
770 IV,54 | Ako sama hovorí v piesni Magnifikat, veľké veci urobil v nej
771 III,23(10)| Dominum et vivificantem (18. mája 1986), 49 a nasl.: AAS 78 (
772 III,25 | ohromné bohatstvo, ktoré je majetkom celého kresťanstva. Početné
773 II,13 | ľudstva. Kto vlastnil tieto majetky ako svoje vlastníctvo, bol
774 IV,36 | hodnotiacich schopností - nie malého počtu kresťanov - pri vnímaní
775 V,58 | otázku: "Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný
776 III,25 | metropolitného stolca v Manile pripomenúť si šírenie misijného
777 IV,37 | biskupi, kňazi, panny, manželia, vdovy, deti.~V našom storočí
778 I,2 | zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom
779 IV,37 | pre ostatných kresťanských manželov.~
780 IV,37 | svoje kresťanské povolanie v manželstve. Keďže sme presvedčení,
781 III,23(9) | Enc. Redemptor hominis (4.marca 1979); 1: AAS 71 (1979),
782 III,26 | miestnych cirkvách, najmä v mariánskych svätyniach po celom svete.
783 IV,48 | 48. O Márii, ktorá pôsobením Svätého
784 I,2 | Boží Syn" (1, 30-32, 35). Máriina odpoveď na anjelove posolstvo
785 IV,55 | dvomi tisíc rokmi vtelil v Máriinom lone, ponúka sa naďalej
786 I,2 | rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá
787 IV,37 | usilovala sa vo vlastných martyrológiách uchovať svedectvo mučeníkov.
788 IV,37 | ako pôvodcovia rozdelenia. Martyrológium prvých storočí utvorilo
789 IV,37 | krvi mučeníkov: "Sanguis martyrum - semen christianorum".21
790 III,27 | sledovať, že v prúde udalostí s materinskou horlivosťou pôsobila neviditeľná
791 IV,54 | domu Otca a počúvali jej materinský hlas: "Urobte, čo vám Kristus
792 IV,43 | v tajomstve jej božského materstva. V jej lone sa Slovo stalo
793 IV,54 | služobnica Pána" (Lk 1,38). Jej materstvo, začaté v Nazarete a dožité
794 IV,54 | dejinách spásy: aby bola matkou očakávaného Spasiteľa. Panna
795 I,2(1) | Bernard, In laudibus Virginis Matris, Homilia IV, 8, Opera omnia,
796 IV,46 | vedou, technikou a najmä medicínou v službe ľudskému životu,
797 III,22 | vývoju, ku ktorému dozrievala medzinárodná situácia na začiatku storočia.
798 III,23 | najväčšie, ako sú národy a medzinárodné organizácie, a to tak, aby
799 IV,55 | príležitosti veľkého jubilea v Ríme Medzinárodný eucharistický kongres. Rok
800 I,4 | ľuďmi a niet pod nebom iného mena, v ktorom máme byť spasení (
801 II,15 | osobu, ktorá prijala jednu z menovaných sviatostí. Čo sme povedali
802 II,11 | 61,1-2).~Prorok hovoril o Mesiášovi. "Dnes - dodal Ježiš - sa
803 III,21 | urobil účastným na vlastnom mesiášskom poslaní, na poslaní prorockom,
804 IV,53 | svetových náboženstiev v iných mestách. Vždy však bude treba dávať
805 II,11 | odobral do synagógy v svojom meste, povstal, aby čítal (porov.
806 IV,32 | aktuálnou otázkou obrátenia ("metanoie"), ktoré ako nutná podmienka
807 IV,35 | ľútosti, tvorí súhlas s metódami neznášanlivosti a dokonca
808 III,25 | a chystáme sa zriadením metropolitného stolca v Manile pripomenúť
809 III,24 | tento program, začal sa Mexikom pri príležitosti II. generálnej
810 III,22 | Španielsku a ešte predtým v Mexiku. Pius XII. vystúpil proti
811 V,59 | všetkých stvorení, Koncil mieni obrátiť sa na všetkých,
812 III,22 | encyklikou Cantesimus annus mienil som i po sto rokoch potvrdiť
813 III,23 | službu pre celé spoločenstvo. Mienime podčiarknuť, čo Duch vnuká
814 IV,35 | mohlo zniesť s potláčaním mienky iného alebo aspoň s jej
815 IV,55 | dejinách. Na toto tajomstvo mieria tri roky bezprostrednej
816 IV,35 | pravdy, ktorá preniká myseľ mierne a zároveň pevne".19~
817 IV,35 | trpezlivej lásky a pokornej miernosti. Z týchto bolestných príznakov
818 II,16 | Cirkev vážne rešpektuje miery času: hodiny, dni, roky,
819 IV,44 | všetkých čias a všetkých miest jediné Zjavenie, ktoré priniesol
820 III,24 | Starej zmluvy, počínajúc miestami Abraháma a Mojžiša, cez
821 IV,37 | odporučilo Konzistórium, miestne cirkvi by mali urobiť všetko,
822 III,23 | jednotlivým ľuďom darmi milostí na službu pre celé spoločenstvo.
823 II,14 | pre Cirkev je práve týmto "milostivým rokom": rokom odpustenia
824 I,4 | mysľou, konal ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom. Narodiac
825 I,3 | od večnosti a Otcom večne milovaný, ako Boh z Boha a Svetlo
826 I,7 | robí tak preto, lebo ho miluje od večnosti v Slove a v
827 IV,29 | kolégia, ktorí na zasadnutí mimoriadneho Konzistória 13. a 14. júna
828 II,16 | prosbami, ktoré v tejto mimoriadnej chvíli vzhľadom na blížiace
829 III,23 | tisícročia; chceme iba vyvolať mimoriadnu citlivosť pre všetko, čo
830 II,14 | obrátení sa a sviatostného i mimosviatostného pokánia. Tradícia jubilejných
831 Intro,1 | tisícročím nového letopočtu, nám mimovoľne prichádzajú na myseľ slová
832 III,27 | imperialistickými systémami minulého ako aj terajšieho storočia.~
833 V,56 | spásonosného panstva tiež všetku minulosť ľudského pokolenia, počínajúc
834 V,57 | Konstantinopola, priniesli misie kresťanstvo na celý európsky
835 III,25 | Manile pripomenúť si šírenie misijného diela na Filipínach (1595),
836 V,57 | koncil podáva správu o tejto misijnej činnosti v dekréte Ad Gentes.
837 V,57 | Ad Gentes. Po Koncile sa misijnou otázkou zaoberala encyklika
838 V,57 | storočie zaznamenalo veľkú misijnú činnosť medzi národmi Afriky.
839 V,57 | koreňov, tým viac sa stáva misijným územím v podobe rozličných "
840 III,25 | štvorstoročie od príchodu prvých misionárov na svoje územia. Iné africké
841 V,57 | Cirkev aj v budúcnosti bude misionárskou: misionárske poslanie patrí
842 V,58 | celého sveta z r. 1985. Mladí v každej situácii, v každom
843 V,58 | čaká mladých, ako čakal mladík, ktorý mu položil otázku: "
844 V,58 | tisícročia. Kristus čaká mladých, ako čakal mladík, ktorý
845 I,5 | dôležité aj svedectvo Plínia Mladšieho, správcu Bithýnie; ten medzi
846 IV,36 | napríklad, ako by bolo možné mlčať o náboženskej ľahostajnosti,
847 IV,35 | okraj. Často šlo o súhrn mnohorakých dôvodov, ktoré vytvárali
848 II,11 | úsek: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som
849 IV,36 | základných ľudských práv mocou totalitárnych režimov? Alebo
850 III,18 | evanjeliovou odpoveďou na moderný vývoj sveta s prevratnými
851 IV,51 | príležitosť rozmýšľať aj o iných moderných výzvach, napríklad o ťažkostiach
852 IV,34 | predovšetkým venovať sa ekumenickej modlitbe. Veľmi zosilnela po Koncile,
853 IV,32 | rok 2000 chce byť veľkou modlitbou chvály a vzdávania vďaky
854 IV,36 | nielen mravný život, ale tiež modlitbu a samotnú teologickú správnosť
855 V,59 | svetlo a silu, aby človek mohol splniť svoje najvyššie poslanie;
856 IV,44 | Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a
857 III,24 | počínajúc miestami Abraháma a Mojžiša, cez Egypt a horu Sinaj
858 II,12 | zvláštnym spôsobom Bohu. Podľa Mojžišovho zákona pripadol na každý
859 IV,53 | veľký význam pre tieto veľké monoteistické náboženstvá.~V tejto súvislosti
860 IV,38 | výrazne charakterizovanými monoteistickým zameraním.~
861 IV,53 | významné miesto židia a moslimovia. Dal by Boh, aby na spečatenie
862 I,5 | Ježiša Krista, ktorý sa stal motívom sporu vnútri rímskeho židovstva.
863 II,13 | Izraela, lebo otváral nové možnosti pre rodiny, ktoré stratili
864 I,6 | odpoveďou, ktorá sa stala možnou vďaka jedinému Človekovi,
865 IV,37 | hold, ktorý všetky cirkvi môžu na prahu tretieho tisícročia
866 IV,36 | neistoty, ktorá zasahuje nielen mravný život, ale tiež modlitbu
867 I,7 | život, pretože vstáva z mŕtvych a smrť nemá už nad ním nijakej
868 IV,37 | našom storočí sa vrátili mučeníci, často nepoznaní, temer "
869 IV,37 | ktorý bol pôvodcom ich mučeníctva a ich svätosti. Postupne
870 IV,37 | pamiatka na tých, čo podstúpili mučeníctvo; preto je nutné zozbierať
871 III,24 | sv. Stanislava, biskupa a mučeníka.~Ďalšie etapy tohto putovania
872 IV,37 | najvyššiu česť samotnému Bohu; v mučeníkoch uctievala Krista, ktorý
873 I,3 | pomocou Slova. Slovo je večná múdrosť, myšlienka a podstatný obraz
874 I,4 | štedro zahrnul, vo všetkej múdrosti a rozumnosti (...); keď
875 IV,38 | natus est nobis Salvator mundi".~Aj pre Oceániu by bola
876 III,25(11)| Apošt. list. Euntes in mundum (25. januára 1988): AAS
877 III,22 | svetovej vojny, Pius XI. musel zápasiť s výhražkami totalitárnych
878 V,57 | naliehavá úloha ponúknuť mužom a ženám Európy oslobodzujúce
879 IV,35 | pod vplyvom ktorých ľudia mysleli a konali. Mnohí totiž mohli
880 IV,33 | viery, pohľad na spôsoby myslenia a konania, ktoré boli vlastne
881 IV,47 | 47. Myslenie veriacich v druhom roku
882 IV,50 | čnosť lásky, majúc pritom na mysli zhrňujúce a výrazné tvrdenie
883 I,4 | rukami, rozmýšľal ľudskou mysľou, konal ľudskou vôľou, miloval
884 I,3 | Slovo je večná múdrosť, myšlienka a podstatný obraz Boha, "
885 III,18 | predošlého obdobia, najmä z myšlienkového dedičstva Pia XII. V dejinách
886 III,25 | Áziu, jubileum nám usmerní myšlienky na apoštola Tomáša, ktorý
887 III,23 | spôsobom o veľkom jubileu, keď nabáda žiť toto obdobie očakávania
888 IV,38 | evanjelizáciu, najmä keď uvážime, že náboženské systémy ako budhizmus a
889 IV,38 | tými najstaršími formami náboženskosti, výrazne charakterizovanými
890 II,15 | kresťania im vždy pripisujú náboženský charakter. Každé jubileum -
891 IV,53 | tieto veľké monoteistické náboženstvá.~V tejto súvislosti sa študuje,
892 IV,55 | vďačnej otvorenosti voči tým náboženstvám, ktorých reprezentanti by
893 II,10 | týždne, ako tomu bolo v náboženstve Starej zmluvy, ale stáva
894 IV,34 | stolice v týchto rokoch nabrala ekumenický dych. Pápežská
895 III,27 | objavilo veľké nebezpečenstvo nacionalizmov, ako ukazujú žiaľbohu udalosti
896 IV,34 | uskutočňovali smernice, načrtnuté Koncilom a nasledovnými
897 IV,55 | Máriinom lone, ponúka sa naďalej ľudstvu ako prameň božského
898 II,13 | perspektívou. Boli skôr nádejou než konkrétnym uskutočnením,
899 IV,34 | nutné - každý to vidí - nadmerné úsilie. Treba pokračovať
900 II,11 | nasledovný úsek: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby
901 II,12 | zákonodarstve, ktoré tým nadobúda tento zvláštny rozmer. Okrem
902 IV,31 | cirkvách. Pôjde v podstate o nadväzné pokračovanie v tom, čo sa
903 I,6 | je "hľadaním Boha akoby nahmatávaním" (porov. Sk 17,27), ale
904 I,7 | Satan ho oklamal, keď mu nahovoril, že on sám je bohom a že
905 Intro,1 | Pavla tak zreteľne vychádza najavo plnosť vykupiteľského tajomstva
906 III,18 | ktorou Cirkev započala najbezprostrednejšiu prípravu na jubileum roka
907 III,20 | každoročná liturgia adventu je najbližšie duchu koncilu. Advent nás
908 V,59 | zachrániť. Rovnako verí, že nájde v svojom Pánovi a Majstrovi
909 I,7 | hľadaní hovorí Ježiš ako o nájdení stratenej ovce (porov. Lk
910 IV,34 | kresťanov sa stala jedným z najdôležitejších stredísk, ktoré má podnecovať
911 I,8 | Svätý Duch, ktorý skúma najhlbšie Božie tajomstvá (porov.
912 IV,50 | sviatosti pokánia v jeho najhlbšom význame. Hlásanie obrátenia
913 III,20 | samostatnosti pozemskej skutočnosti.~Najlepšia príprava na zavŕšenie dvojtisícročia
914 III,23 | rôznym spoločenstvám - od najmenších, ako je rodina, až po najväčšie,
915 V,58 | dal Ježiš, som hovoril v najnovšej encyklike Veritatis splendor
916 III,21 | živote Cirkvi i ľudstva a najnovšie aj zasvätenému životu.~
917 IV,42 | prijatia blížneho, najmä najnúdznejšieho.~Prvý rok bude teda vhodnou
918 IV,46 | na cirkevnom poli ide o najpozornejšie počúvanie hlasu Ducha prostredníctvom
919 IV,45 | 45. K najprvším úlohám prípravy na jubileum
920 II,16 | Kristových žiakov dosiahnuť čo najskôr úplnú jednotu v istote,
921 IV,37 | svätosti, cítime potrebu nájsť najvhodnejšie cesty, aby
922 II,16 | ľudského svedomia.~Medzi najsúrnejšími prosbami, ktoré v tejto
923 IV,55 | fáze, bude cieľom oslava Najsvätejšej Trojice, z ktorej všetko
924 III,22 | Pius XII. vystúpil proti najťažšej nespravodlivosti, reprezentovanej
925 I,5 | jedným z nás", sa udiala v najväčšej skromnosti, takže niet divu,
926 IV,37 | storočiach a v prvom tisícročí. Najväčší hold, ktorý všetky cirkvi
927 III,23 | najmenších, ako je rodina, až po najväčšie, ako sú národy a medzinárodné
928 III,25 | krajovými jubileami, udalosťami najväčšieho významu, boli tisícročie
929 III,20 | obnoveným, pokiaľ možno najvernejším, úsilím uplatňovania náuky
930 IV,37 | svätosti, cítime potrebu nájsť najvhodnejšie cesty, aby sme zistili ich
931 II,15 | stáva aj stredobodom dnes najviac používaného kalendára. Či
932 IV,31 | súčasne pôjde aj o prehĺbenie najvýraznejších aspektov jubilejnej udalosti.~
933 IV,38 | bola vhodná pre Áziu, kde najvýraznejšou otázkou je stretnutie kresťanstva
934 IV,37 | svätcov, mučeníkov je tu azda najvýrečnejší. Communio sanctorum, spoločenstvo
935 II,12 | rodu" (25,10). Jedným z najvýznamnejších dôsledkov jubilejného roka
936 I,4 | človekovi a oboznamuje ho s jeho najvyšším povolaním".2 Ukazuje mu
937 IV,37 | dcér Cirkev preukazovala najvyššiu česť samotnému Bohu; v mučeníkoch
938 IV,43 | hlbšou úctou preniká do najvznešenejšieho tajomstva Vtelenia a stále
939 II,14 | usiluje sa, aby túto milosť čo najširšie využili všetci veriaci.
940 III,20 | Koncilom akoby sa začala v najširšom zmysle bezprostredná príprava
941 III,18 | jubileum, ak kresťania prejavia náležitú mieru učenlivosti a vnímavosti
942 IV,54 | roku cítiť ako vnútorné a naliehavé pozvanie pre všetky Božie
943 III,21 | diecézne synody. Základným námetom je evanjelizácia, či nová
944 IV,51 | chudobných a stojacich na okraji? Naopak, treba zdôrazniť, že horlivosť
945 IV,44 | tisícročia - ako som to napísal v encyklike Dominum et vivificantem - (...)
946 I,5 | biografii cisára Klaudia, napísanej okolo r. 121, nás informuje
947 IV,35 | duchovia, skutočne slobodní a naplnení Bohom. Ale pozorovanie poľahčujúcich
948 IV,36 | miere sa Božie Slovo stalo naplnením ducha teológie a inšpiráciou
949 II,9 | 4). Čas sa v skutočnosti naplnil tým, že Boh vtelením zostúpil
950 IV,35 | tvár, a tak jej zabránili naplno odrážať obraz jej ukrižovaného
951 IV,48 | roku rozjímať a budeme ju napodobňovať predovšetkým ako ženu, ktorá
952 III,27 | priebehom. Osemdesiate roky napodobovaním studenej vojny zaťažovali
953 III,24 | škandinávskych krajinách (1989) a naposledy v baltických krajinách (
954 IV,34 | usilovne vzývať Krista o nápravu.~V tomto poslednom úseku
955 Intro,1 | Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy" (Gal 4,4). Plnosť
956 I,4 | miloval ľudským srdcom. Narodiac sa z Panny Márie, stal sa
957 V,58 | mladým generáciám, ktoré sa narodili ešte v tomto storočí, dospelí
958 III,21 | kontinentálne, oblastné, národné a diecézne synody. Základným
959 III,27 | hospodárskom a politickom poli voči národom, ktorých práva boli systematicky
960 IV,35 | neznášanlivosti a dokonca násilia v službe pravdy, ktorý sa
961 IV,36 | teologickými smermi, ktoré sa šíria následkom krízy poslušnosti voči Učiteľskému
962 IV,36 | ľahostajnosti, ktorá má za následok, že mnoho ľudí dneška chce
963 III,24 | ktorá bola r. 1979. Potom nasledovala v tom istom roku púť do
964 IV,37 | rozmanitých jazykov a rás, ktorí nasledovali Krista v rôznych formách
965 III,19 | spoločenstve s Petrovým nasledovníkom. Koncil sa na základe tejto
966 II,11 | Izaiáša, v ktorom čítal nasledovný úsek: "Duch Pána je nado
967 IV,34 | smernice, načrtnuté Koncilom a nasledovnými dokumentmi Svätej stolice,
968 V,57 | na európskom kontinente nastáva naliehavá úloha ponúknuť
969 V,56 | spásy. 36~Vo svetle takého nastolenia otázky možno ľahko pochopiť
970 IV,32 | ako "sviatosť, t.j. znak a nástroj dôverného spojenia s Bohom
971 IV,45 | konečnej záchrany, ktorá nastúpi na konci časov.~
972 IV,33 | tisícročie. Je dobre, že Cirkev nastupuje túto cestu s jasným vedomím
973 IV,38 | vyhlásenie pravdy: "Ecce natus est nobis Salvator mundi".~
974 IV,44 | pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie
975 II,13 | sa črtať určitá sociálna náuka, ktorá sa potom jasnejšie
976 II,16 | plesaní, ktoré sa prejavuje navonok, lebo príchod Boha je udalosťou
977 II,10 | vtelenia a svoj cieľ v slávnom návrate Božieho Syna na konci časov.
978 I,4 | je dokonalý človek, ktorý navrátil Adamovým deťom podobnosť
979 IV,38 | severo-americkými biskupmi návrh na Synodu pre Ameriky. Tá
980 IV,40 | témou, ktorú na tento rok navrhli mnohí kardináli a biskupi,
981 IV,40 | Spomedzi Konzistóriom navrhnutých kristologických obsahov
982 IV,55 | sa vyhlo nedorozumeniam, navrhuje sa toto stretnutie so všetkou
983 IV,29 | vypracovali mnohé primerané návrhy a odporučili užitočné orientácie.
984 III,18 | že "staré" a "nové" sú navzájom hlboko poprepletané. "Nové"
985 III,24 | hľadiska mimoriadny význam majú návštevy v Turecku (1979), v Nemecku (
986 III,24 | príležitosti roku 2000 bolo možné navštíviť všetky tie miesta, ktoré
987 II,12 | Rovnako nemohli Izraeliti ani navždy zostať v stave otroctva,
988 I,2 | Jozef z galilejského mesta Nazareta do Júdey, do Dávidovho mesta,
989 III,28 | prostredníctvom jednej rodiny, Nazaretskej rodiny, že Boží Syn chcel
990 II,11 | Cirkvi. Keď istý deň sa Ježiš Nazaretský odobral do synagógy v svojom
991 II,16 | svoj vonkajší prejav. Má naznačovať, že Cirkev sa raduje zo
992 III,17 | svoj zrak viery na toto naše storočie a hľadáme v ňom
993 III,19 | náboženstiev a všetkým ľuďom našej súčasnosti. Na nijakom inom
994 IV,36 | skúške už konfrontáciou s naším časom, je často zmätená
995 IV,46 | ich často skrývajú pred našimi očami: na svetskom poli
996 I,2 | doložiť: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš
997 II,9 | vystúpiť z jeho hraníc, aby sme našli jeho naplnenie vo večnosti
998 IV,33 | ktorý nám pomáha posilniť našu vieru a robí nás pozorných
999 IV,49 | perspektívy "Otca, ktorý je na nebesiach" (porov. Mt 5,45), ktorý
1000 V,59 | záležitosť celej Cirkvi nebeskému príhovoru Márie, Matky Vykupiteľa.
1001 IV,40 | zjavenom texte je to naozaj sám nebeský Otec, ktorý nám láskavo
1002 IV,49 | Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď
|