3. Ján v Predhovore svojho evanjelia zhŕňa v
jednej vete celú hĺbku tajomstva vtelenia. Píše:
"A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli
jeho slávu, slávu, akú má od Otca
jednorodený Syn, plný milosti a pravdy" (1,14). Pre
Jána sa v Ježišovom počatí a narodení uskutočňuje
vtelenie večného Slova, ktoré je rovnakej podstaty s Otcom.
Evanjelista sa odvoláva na Slovo, ktoré bolo na počiatku u
Boha, pomocou ktorého sa stalo všetko, čo jestvuje; Slovo, v
ktorom bol Život; Život, ktorý bol Svetlom ľudí
(porov. 1,1-5). O jednorodenom Synovi, Bohu z Boha, apoštol Pavol
píše, že "je prvorodený zo všetkého
stvorenia" (Kol 1,15). Boh tvorí svet pomocou Slova. Slovo je
večná múdrosť, myšlienka a podstatný obraz
Boha, "odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty" (Hebr 1,3).
Splodený od večnosti a Otcom večne milovaný, ako Boh z
Boha a Svetlo zo Svetla, je začiatkom a vzorom všetkých
vecí, ktoré Boh stvoril v čase.
Skutočnosť, že večné Slovo v plnosti časov
prijalo postavenie stvorenia, dodáva udalosti v Betleheme pred
dvetisíc rokmi jedinečnú kozmickú hodnotu. Vďaka
Slovu svet stvorenstva sa objavuje ako kozmos, t.j. ako usporiadaný
vesmír. A je to znovu Slovo, ktoré svojím vtelením
obnovuje kozmický poriadok stvorenia. List Efezanom hovorí o
pláne, ktorý si Boh predsavzal v Kristovi
"uskutočniť, keď príde plnosť časov:
zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi, aj
čo je na zemi" (1,10).
|