7. V Ježišovi Kristovi však Boh nielen
hovorí k človekovi, ale ho aj hľadá. Samotné
vtelenie Božieho Syna svedčí o tom, že Boh
hľadá človeka. O tomto hľadaní hovorí
Ježiš ako o nájdení stratenej ovce (porov. Lk 15,1-7).
Je to hľadanie, ktoré sa rodí vo vnútri Boha, a svoj
vrchol dosahuje vo vtelení Slova. Ak sám Boh sa dáva
hľadať človeka, stvoreného na svoj obraz a podobu,
robí tak preto, lebo ho miluje od večnosti v Slove a v Kristovi ho
chce vyzdvihnúť do hodnosti adoptívneho dieťaťa.
Boh teda hľadá človeka, ktorý je, inak ako všetko
ostatné stvorenie, jeho osobitným vlastníctvom. Je to
vlastníctvo na základe výberu z lásky: Boh
hľadá človeka, pobádaný otcovským srdcom.
Prečo ho hľadá? Pretože človek sa od neho vzdialil a
skryl sa ako Adam medzi stromy pozemského raja (porov. Gn 3,8-10).
Človek sa dal zviesť nepriateľom Boha (porov. Gn 3,13). Satan ho
oklamal, keď mu nahovoril, že on sám je bohom a že
môže ako Boh poznať dobro a zlo a riadiť svet podľa
vlastného úsudku bez toho, aby bral do úvahy Božiu
vôľu (porov. Gn 3,5). Keď Boh hľadá človeka
prostredníctvom Syna, chce ho priviesť k tomu, aby opustil cesty
zla, po ktorých kráča čoraz častejšie.
"Dosiahnuť opustenie" takejto cesty znamená priviesť
človeka k tomu, aby pochopil, že ide chybným smerom;
znamená to poraziť zlo rozšírené v
ľudských dejinách. Poraziť zlo je vykúpenie.
Vykúpenie sa uskutočňuje v Kristovej obete, vďaka ktorej
človek sa vykupuje z dlhu hriechu a zmieruje sa s Bohom. Práve
preto sa Boží Syn stal človekom a v lone Panny si vzal telo a
dušu: aby urobil zo seba dokonalú vykupiteľskú obetu.
Náboženstvo vtelenia je náboženstvom vykúpenia
sveta skrze Kristovu obetu, v ktorej je obsiahnuté víťazstvo
nad zlom, nad hriechom a nad samotnou smrťou. Kristus, keď
prijíma smrť na kríži, súčasne prejavuje a
dáva život, pretože vstáva z mŕtvych a smrť
nemá už nad ním nijakej moci.
|