11. Na tomto pozadí stáva sa
pochopiteľným zvyk jubileí, ktorý má svoj
začiatok v Starej zmluve a nachádza pokračovanie v
dejinách Cirkvi. Keď istý deň sa Ježiš
Nazaretský odobral do synagógy v svojom meste, povstal, aby
čítal (porov. Lk 4,16-30). Podali mu zvitok proroka
Izaiáša, v ktorom čítal nasledovný úsek:
"Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal
evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým,
že budú prepustení, a slepým, že budú
vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu, a
ohlásiť Pánov milostivý rok" (61,1-2).
Prorok hovoril o Mesiášovi. "Dnes - dodal Ježiš - sa
splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli" (Lk
4,21). Tým im dal vedieť, že prorokom ohlásený
Mesiáš je práve on a v ňom sa začína
túžobne čakaný "čas": prišiel
deň spásy, prišla "plnosť času".
Všetky jubileá sa vzťahujú na tento čas a
týkajú sa mesiášskeho poslania Krista, ktorý
prišiel ako "Duchom Svätým pomazaný", ako
"poslaný od Otca". Má ohlasovať blahozvesť
chudobným. Má priniesť slobodu tým, čo ju nemajú,
má oslobodiť utláčaných, vrátiť zrak
slepým (porov. Mt 11,4-5; Lk 7,22). Týmto spôsobom
uskutoční "Pánov milostivý rok",
ktorý ohlasuje nielen slovom, ale predovšetkým svojimi
skutkami. Jubileum, totiž "Pánov milostivý rok" je
charakteristickým znakom Ježišovej činnosti a nielen
chronologickým určením nejakého výročia.
|