18. Z tohto
hľadiska možno tvrdiť, že II. vatikánsky koncil je
prozreteľnostnou udalosťou, ktorou Cirkev započala
najbezprostrednejšiu prípravu na jubileum roka 2000. Ide o koncil
podobný predošlým, a predsa taký odlišný;
koncil sústredený na tajomstvo Krista a jeho Cirkvi a zároveň
otvorený svetu. Táto otvorenosť bola evanjeliovou odpoveďou
na moderný vývoj sveta s prevratnými skúsenosťami
XX. storočia, trápeného prvou a druhou svetovou vojnou, skúsenosťou
koncentračných táborov a hrozným krviprelievaním.
To, čo sa stalo, ukazuje viac než kedykoľvek, že svet
potrebuje obrátenie.
Často sa myslí, že II. vatikánsky koncil znamená
novú epochu v živote Cirkvi. To je pravda, ale súčasne
nemožno nevidieť, že koncilové zhromaždenie čerpalo
mnoho zo skúseností a úvah predošlého obdobia,
najmä z myšlienkového dedičstva Pia XII. V dejinách
Cirkvi to býva často, že "staré" a "nové"
sú navzájom hlboko poprepletané. "Nové"
vyrastá zo "starého", "staré" nachádza
v "novom" svoje plné vyjadrenie. Tak to bolo aj s II. vatikánskym
koncilom a s činnosťou pápežov, spojených s
koncilovým zhromaždením - počínajúc Jánom
XXIII; pokračujúc Pavlom VI. a Jánom Pavlom I. až po súčasného
pápeža.
To, čo urobili počas koncilu a po koncile, učiteľský
úrad ako aj činnosť každého z nich, určite
prinieslo význačný prínos pre prípravu novej
kresťanskej jari, ktorú odhalí veľké jubileum,
ak kresťania prejavia náležitú mieru učenlivosti a
vnímavosti voči pôsobeniu Svätého Ducha.
|