24. Pápežove púte sa stali
dôležitým prvkom pri uskutočňovaní
úlohy II. vatikánskeho koncilu. Začali sa za Jána
XXIII. bezprostredne pred otvorením koncilu významným
putovaním do Loreta a do Assisi (1962). Značne vzrástli za
Pavla VI., ktorý po púti do Svätej zeme (1964) uskutočnil
iné, nové apoštolské cesty, ktoré ho priviedli
do priameho kontaktu s obyvateľstvom rôznych svetadielov.
Súčasný pontifikát ešte rozšíril
tento program, začal sa Mexikom pri príležitosti II.
generálnej konferencie latinsko-amerických biskupov, ktorá
bola r. 1979. Potom nasledovala v tom istom roku púť do Poľska
počas jubilea pri príležitosti 900. výročia smrti
sv. Stanislava, biskupa a mučeníka.
Ďalšie etapy tohto putovania sú známe. Putovanie sa
stalo systematickým, keďže zasiahlo jednotlivé cirkvi
vo všetkých svetadieloch; malo totiž na pamäti rozvoj
ekumenických vzťahov s kresťanmi rôznych vyznaní.
Z tohto hľadiska mimoriadny význam majú návštevy
v Turecku (1979), v Nemecku (1980), v Anglicku, Walesi a v Škótsku
(1982), vo Švajčiarsku (1984), v škandinávskych
krajinách (1989) a naposledy v baltických krajinách
(1993).
V prítomnosti k cestám, po ktorých vnútorne
túžime, okrem Sarajeva v Bosne - Hercegovine patrí
Blízky východ: Libanon, Jeruzalem a Svätá zem. Bolo
by veľmi významné, keby pri príležitosti roku
2000 bolo možné navštíviť všetky tie miesta,
ktoré sa nachádzajú na ceste Božieho ľudu Starej
zmluvy, počínajúc miestami Abraháma a
Mojžiša, cez Egypt a horu Sinaj až po Damask, mesto,
ktoré bolo svedkom obrátenia svätého Pavla.
|