33. Je teda správne, že čím viac sa
blíži koniec druhého tisícročia existencie
kresťanstva, s tým živším uvedomením Cirkev
berie na seba viny svojich detí; pamätajúc pri tom na
všetky okolnosti, za akých sa v priebehu dejín vzdialili od
Kristovho ducha i Jeho evanjelia a poskytli tak svetu, namiesto svedectva
života inšpirovaného hodnotami viery, pohľad na
spôsoby myslenia a konania, ktoré boli vlastne prejavmi protisvedectva
a pohoršenia.
Cirkev, hoci je pre svoje vtelenie do Krista svätá,
neprestáva robiť pokánie: za vlastné pokladá
vždy, pred Bohom i pred ľuďmi, svoje hriešne deti. V
súlade s Lumen gentium tvrdí: "Cirkev, ktorá
má vo svojom lone hriešnikov, svätá a súčasne
potrebná očistenia, neustále sa usiluje o pokánie a
svoju obnovu." 16
Svätá brána Jubilea 2000 bude musieť byť
symbolicky väčšia než predošlé, lebo
ľudstvo pri dosiahnutí tohto cieľa necháva za sebou
nielen storočie, ale tisícročie. Je dobre, že Cirkev
nastupuje túto cestu s jasným vedomím toho, čo
prežila v priebehu posledných desiatich storočí.
Nemožno prekročiť prah nového tisícročia bez
toho, aby v pokání priviedla svoje deti k očisteniu od
chýb, neverností, nedôsledností a
omeškaní. Uznať zlyhania včerajška je úkon
statočnosti a odvahy, ktorý nám pomáha posilniť
našu vieru a robí nás pozorných a ochotných
čeliť pokušeniam a ťažkostiam dneška.
|