34. K hriechom, ktoré volajú po
väčšej horlivosti pokánia a obrátenia treba nutne
započítať tie, ktoré poškodili Bohom chcenú
jednotu pre jeho ľud. Končí sa druhé
tisícročie, v priebehu ktorého - v oveľa
väčšej miere než za prvých tisíc rokov -
dochádza k smutnej skúsenosti: cirkevné spoločenstvo
- "často nie bez viny ľudí z obidvoch strán"17
- zažilo bolestivé roztrhnutia, ktoré sa zjavne protivia
Kristovej vôli a sú pohoršením pre svet. 18
Tieto hriechy minulosti dávajú, žiaľbohu, ešte
cítiť svoju ťarchu a zostávajú rovnakými
pokušeniami aj v prítomnosti. Tu je nutné dať sa na
pokánie a usilovne vzývať Krista o nápravu.
V tomto poslednom úseku tisícročia musí sa Cirkev s
vrúcnejšou prosbou obracať k Svätému Duchu a
vyprosovať od Neho milosť jednoty kresťanov. To je
rozhodujúci problém pre evanjeliové svedectvo vo svete.
Predovšetkým po II. vatikánskom koncile uskutočnili sa
s veľkorysosťou a zaujatím mnohé ekumenické
podujatia: možno povedať, že celá aktivita miestnych
cirkví a Apoštolskej stolice v týchto rokoch nabrala
ekumenický dych. Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov
sa stala jedným z najdôležitejších
stredísk, ktoré má podnecovať smerovanie k
úplnej jednote.
Všetci si však uvedomujeme, že dosiahnutie tohto cieľa
nemôže byť plodom iba ľudských úsilí,
i keď sú nevyhnutné. Jednota v konečnom dôsledku
je darom Svätého Ducha. Od nás sa žiada podporovať
tento dar, avšak bez toho, aby sme pripustili zľahčovanie a
zdráhanie sa pred svedectvom pravdy. Tu je potrebné, aby sme
veľkomyseľne uskutočňovali smernice, načrtnuté
Koncilom a nasledovnými dokumentmi Svätej stolice, ktoré
oceňujú mnohí kresťania, ktorí nie sú v
plnom spoločenstve s katolíckou Cirkvou.
To je teda jedna z úloh kresťanov, kráčajúcich k
roku 2000. Približovanie sa konca druhého tisícročia
nech nás všetkých vedie k spytovaniu svedomia a k
takým ekumenickým podujatiam, v dôsledku ktorých by
sme sa veľkému Jubileu mohli predstaviť, i keď nie celkom
zjednotení, aspoň oveľa bližší k
prekonávaniu rozdelení druhého tisícročia. V
tomto ohľade je nutné - každý to vidí -
nadmerné úsilie. Treba pokračovať v dialógu o
učení, ale predovšetkým venovať sa ekumenickej
modlitbe. Veľmi zosilnela po Koncile, ale musí ešte
vzrastať a zahrnovať stále viac kresťanov, ktorí
sa stotožnia s veľkým Kristovým vzývaním
pred Jeho utrpením: "Otče,... aby boli jedno, ako sme my jedno!
(Jn 17,22).
|