13. Predpisy
jubilejného roka zostali, pravda, poväčšine len ideálnou
perspektívou. Boli skôr nádejou než konkrétnym
uskutočnením, stávali sa prophetia futuri proroctvo budúcnosti
a predpoveďou opravdivého oslobodenia, ktoré uskutoční
prichádzajúci Mesiáš. Predsa však na základe
právnej normy, obsiahnutej v týchto predpisoch, začala sa črtať
určitá sociálna náuka, ktorá sa potom jasnejšie
vyvíjala počínajúc Novým zákonom.
Jubilejný rok mal znovu ustanoviť rovnosť medzi všetkými
potomkami Izraela, lebo otváral nové možnosti pre rodiny,
ktoré stratili vlastný majetok a dokonca osobnú slobodu.
Bohatým však jubilejný rok pripomínal, že nadišiel
čas, aby sa aj izraelskí otroci, ktorí sa im znova stali
rovnými, mohli opäť dožadovať svojich práv.
Podľa ustanovení zákona sa mal v príslušnom čase
vyhlásiť jubilejný rok, aby sa vyšlo v ústrety
každému núdznemu. To vyžadovalo spravodlivú vládu.
Podľa zákona Izraela spravodlivosť spočívala
predovšetkým v ochrane slabých a kráľ, ako tvrdí
Žalmista, mal sa vyznačovať týmto: "On vyslobodí
bedára, čo volá k nemu, i chudobného, ktorému
nik nepomáha. Zmiluje sa nad chudobných a bedárom, zachráni
život úbožiakom." (Ž 72 (71), 12-13). Predpoklady
podobnej tradície boli prísne teologické, spojené
predovšetkým s teológiou Božej prozreteľnosti. Bol
skutočne všeobecným presvedčením, že iba Bohu
ako Stvoriteľovi, prináleží "dominium altum",
totiž panstvo nad stvorenstvom a zvlášť nad zemou (porov.
Lv 25,23). Ak Boh v svojej prozreteľnosti daroval zem ľuďom, to
znamenalo, že ju daroval všetkým. Teda bohatstvá stvorenia bolo
potrebné pokladať za spoločné dobro celého
ľudstva. Kto vlastnil tieto majetky ako svoje vlastníctvo, bol v
skutočnosti iba ich správcom, totiž služobníkom,
ktorý mal konať v mene Boha, jediného vlastníka v
plnom zmysle. Veď je Božou vôľou, aby stvorené
dobrá slúžili správnym spôsobom
všetkým. Jubilejný rok mal slúžiť
práve obnoveniu tejto sociálnej spravodlivosti. V tradícii
jubilejného roka má teda jeden zo svojich koreňov
sociálne učenie Cirkvi, ktoré sa rozvinulo
zvlášť v poslednom storočí,
predovšetkým počínajúc encyklikou Rerum novarum.
|