Chapter, Paragraph
1 Intro,1 | Cirkev, od toho času, čo sa nad nami zjavilo "z výsosti
2 Intro,1 | ja som si želal obrátiť sa s podobnou výzvou na katolícku
3 Intro,1 | poznávania a stretnutí, ktoré sa uskutočnili v tomto storočí.~
4 Intro,1 | predovšetkým túto tradíciu, aby sa s ňou oboznámili a tak mohli,
5 Intro,1 | majetok celej Cirkvi2, ktorý sa uchováva a zveľaďuje v živote
6 Intro,2 | 2. Môj pohľad sa upiera k Orientale Lumen,
7 Intro,2 | Máriu a učeníkov. Odtiaľ sa rozšírila do celého sveta
8 Intro,2 | všetkým národom, z ktorých sa mnohé chvália, že v niektorom
9 Intro,2 | porov. Sk 2,9-11). Keď sa k nemu obraciame s túžbou
10 Intro,3 | tých národov, ku ktorým sa odobrali obaja svätí bratia
11 Intro,3 | hlásať Krista. Viackrát som sa zaoberal s príkladom ich
12 Intro,3 | účinkovania6, pričom som sa vždy obracal na všetkých,
13 Intro,3 | tradícií. Moje myšlienky sa upierajú na bratov z východných
14 Intro,3 | všade na svete. Chcel by som sa obrátiť k dedičstvu ich
15 Intro,3 | mnohí iní pápeži, ktorí sa cítili byť povolaní predovšetkým
16 Intro,4 | výkrik dnešných ľudí, ktorí sa pýtajú na zmysel svojho
17 Intro,4 | klenotniciach svojich tradícií. Učme sa od samotného Pána, ktorý
18 Intro,4 | od samotného Pána, ktorý sa na svojej ceste zastavil
19 Intro,4 | Západe pozvané skoncentrovať sa na to podstatné: "Nesmieme
20 Intro,4 | rozštiepení, ako, žiaľ, sme sa ukázali v priebehu druhého
21 Intro,4 | tisícročia. Tomuto rozkolu sa musíme vyhnúť a uvoľniť
22 Intro,4 | ceste k jednote kresťanov sa musia zaceliť." 9~Napriek
23 Intro,4 | našim slabostiam musíme sa obrátiť k Nemu, k jedinému
24 Intro,4 | účasťou na jeho smrti, aby sme sa tak očistili od onoho žiarlivého
25 I,5 | pravdy zjavenia používali sa v Oriente a na Západe rozličné
26 I,5 | osvetlené, a síce tak, že sa pri rozličných teologických
27 I,5 | vo svojom srdci, môj duch sa obracia ku kresťanskému
28 I,5 | bližšom uvažovaní vynárajú sa pred mojím zrakom prvky,
29 I,5 | žiť ňou. V tomto zmysle sa veľmi približuje kresťanskej
30 I,5 | z tej istej viery a ňou sa živí. Ale predsa sa odlišuje
31 I,5 | ňou sa živí. Ale predsa sa odlišuje od nej legitimným
32 I,5 | tento vzťah žiť. Tu by som sa chcel radšej priblížiť s
33 I,5 | teologický problém, ktorý sa vynoril v priebehu stáročí
34 I,5 | protiklade.~Kresťanský Východ sa ukazuje vo svojom vnútri
35 I,6 | podstatných rysoch odráža sa orientálne pojatie bytia
36 I,6 | trojičnom živote uskutočňuje sa skrze liturgiu a najmä eucharistiu,
37 I,6 | prebývajúceho v človekovi, začína sa zbožštenie už na zemi, stvorenie
38 I,6 | na zemi, stvorenie stáva sa osláveným a nastáva Božie
39 I,6 | spoločného dedičstva. Dá sa to zhrnúť do jednej myšlienky,
40 I,6 | koncom 2. storočia: Boh sa stal Dieťaťom človeka, aby
41 I,6 | stal Dieťaťom človeka, aby sa človek stal dieťaťom Boha. 14
42 I,6 | nasledovať Krista stali sa mu najpodobnejší: mučeníci
43 I,6(15)| Zakorenení v Kristovi "sa ľudia stávajú podobnými
44 I,6(15)| a Božími deťmi, ...prach sa pozdvihol k takej sláve,
45 I,6 | iba to, že jestvuje a že sa v dejinách spásy zjavil
46 I,6 | božskú skutočnosť odzrkadľuje sa v slávení liturgie, kde
47 I,6 | veľmi rozvinutý.~V Oriente sa nachádzajú aj bohatstvá
48 I,6 | monastická spiritualita, ktorá sa odtiaľ rozšírila aj do krajín
49 I,6 | nabrala novú silu. Preto sa s dôrazom odporúča, aby
50 I,6 | s dôrazom odporúča, aby sa katolíci viac zoznámili
51 I,7 | ako veľká hodnota, ktorou sa žije, rešpektovanie iných
52 I,7 | reči. S touto témou som sa už zaoberal v encyklike
53 I,7 | vyzdvihol, že Cyril a Metod sa usilovali pripodobniť sa
54 I,7 | sa usilovali pripodobniť sa vo všetkom tým, ktorým priniesli
55 I,7 | priniesli radostnú zvesť, chceli sa stať spoluobčanmi oných
56 I,7 | jednotlivé kultúry spája sa u nich s vášňou pre univerzalitu
57 I,7 | Cirkvi, o ktorej uskutočnenie sa tak neúnavne snažili. Postoj
58 I,7 | mnohých cirkví: zjavenie sa potom zvestuje primeraným
59 I,7 | zázraku.~V dobe, v ktorej sa uznáva ako základné právo
60 I,7 | právo každého národa hlásiť sa k vlastnej kultúre a myšlienkovému
61 I,7 | ho i vyjadrovať, ponúka sa nám skúsenosť jednotlivých
62 I,7 | inkulturácie.~Z tohto príkladu sa učíme, že ak sa chceme vyhnúť
63 I,7 | príkladu sa učíme, že ak sa chceme vyhnúť vzniku partikularizmu
64 I,8 | očakávaním~8. V dnešnej dobe sa často cítime ako zajatci
65 I,8 | zajatci prítomnosti, ako keby sa človek odučil schopnosti
66 I,8 | odučil schopnosti vnímať, že sa zúčastňuje na dianí, ktoré
67 I,8 | V tejto nesnádzi zaradiť sa s vďačným srdcom za prijaté
68 I,8 | Zmŕtvychvstalého, s ktorým sa apoštoli stretli a o ktorom
69 I,8 | biskupov našich dní. Tradícia sa odráža v historickom a kultúrnom
70 I,8 | dedičstve každej cirkvi, ktoré sa utvorilo zo svedectva mučeníkov,
71 I,8 | ktorá narastá a rozvíja sa a ktorú jej práve Duch garantuje,
72 I,8 | ľudí všetkých dôb. A ako sa Písmo rozrastá s každým,
73 I,8 | každým, kto ho číta, 23 tak sa rozrastá každý iný prvok
74 I,8 | porozumení veriacich a obohacuje sa vo vernosti a kontinuite
75 I,8 | novým obsahom. 24 Len ak sa uskutoční prijatie toho,
76 I,8 | spomienkou nevesty, ktorá sa večne omladzuje láskou,
77 I,8 | uskutočňuje, absolutizovať a oddať sa alebo samochvále, alebo
78 I,8 | patrí Bohu a nič z toho, čo sa spĺňa, nedá sa porovnať
79 I,8 | toho, čo sa spĺňa, nedá sa porovnať s plnosťou kráľovstva,
80 I,8 | stvorenie ešte vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach (
81 I,8 | od ktorej Pán chce, aby sa takou stala, popudom teda
82 I,8 | pesimizmus prekonajú tým, že sa zamerajú na nádej v Boha,
83 I,8 | že iný ich zavŕši, potom sa človek bude cítiť menej
84 I,9 | V každom prípade vracajú sa však ku mníšstvu, nech sa
85 I,9 | sa však ku mníšstvu, nech sa vyjadruje v akejkoľvek forme.~
86 I,9 | výnimočnej situácie, ktorá sa dotýka len jednej kategórie
87 I,9 | jednotlive pridelil Pán, takže sa javí ako symbolická syntéza
88 I,9 | prenasledovanie a srdcia sa slobodne môžu povzniesť
89 I,9 | prorockým miestom, v ktorom sa stvorenie stáva chválospevom
90 I,9 | príkaz lásky k blížnemu sa stáva ideálom ľudského spolužitia
91 I,9 | kresťanskom Oriente. Prejavilo sa v Cirkvi ako typ vysoko
92 I,9 | špecificky ženského, pričom sa aj otvorilo spôsobu myslenia
93 I,9 | materského citu, na ktorý sa tak často Sväté písmo odvoláva.~
94 I,9 | obsah. Napokon nepokúšame sa zjednocovať exkluzivitu,
95 I,9 | ale vzájomné obohacovanie sa tým, k čomu Duch podnietil
96 I,9 | Cirkví: prví kresťanskí mnísi sa narodili v Oriente a mníšsky
97 I,9 | zažiari ako všetko ostatné, čo sa môže zviditeľniť v dialógu
98 I,9(26)| 977. Okrem iného zmieňuje sa o nej aj sv. Augustín vo
99 I,10 | poslanie a udalosťou, ktorá sa dotýka Cirkvi i spoločenstva.~
100 I,10 | osobne zaväzuje, tak ako sa to stalo apoštolom. Keď
101 I,10 | to, čo mení život. Mních sa živí každý deň chlebom slova.
102 I,10 | Slovo je Kristus, ku ktorému sa pripodobniť je mních povolaný.~
103 I,10 | liturgie oslavuje: nekonečné sa stáva konečným, Panna privedie
104 I,10 | slovom, ako miesto, kde sa Slovo stáva telom a krvou,
105 I,10 | nebeská skúsenosť, kde sa Slovo zase stáva udalosťou.~
106 I,10 | udalosťou.~V Eucharistii sa prejavuje hlboká podstata
107 I,10 | svätých tajomstvách stávajú sa Kristovými "pokrvnými príbuznými"28
108 I,10 | tha" úpenlivo prosí, aby sa k nej vrátil ženích.~
109 I,11 | a naplnenie, a stvorenie sa javí tým, čím je: úplnosťou
110 I,11 | potenciálnou liečivou silou, ktorá sa zjavuje vo svojej plnosti
111 I,11 | jej celistvosti: ospevuje sa v nej tajomstvo so svojím
112 I,11 | osláveného ľudstva30 a všade sa prejavuje: v podobe a vybavení
113 I,11 | pre postupné vciťovanie sa do mystéria, ktoré sa slávi
114 I,11 | vciťovanie sa do mystéria, ktoré sa slávi so všetkými ľuďmi.
115 I,11 | so všetkými ľuďmi. A tak sa stáva modlitba Cirkvi už
116 I,11 | jej transparentnosti, táto sa predsa v inkarnácii vykupuje
117 I,11 | inkarnácii vykupuje a plne sa stáva nositeľkou Boha, to
118 I,11 | Otcovi: zvlášť zjavnou stáva sa táto svojráznosť vo svätých
119 I,11 | ako chrám Ducha a spája sa s Pánom Ježišom, ktorý pre
120 I,11 | mystériom kríža, nachádza sa na ceste k osláveniu, k
121 I,11 | že je to Otcova vôľa, aby sa vrátil do pozemského bytia.~
122 I,11 | v Pánovi. V tomto poňatí sa vyjadruje podivuhodne vyvážená
123 I,11 | ľudského tela. Toto ľudské telo sa stáva, odmietnuc každý dualizmus
124 I,12 | Kontemplatívnemu pohľadu ukazuje sa Kristus ako jeruzalemským
125 I,12 | Kristovi. Pohľad, ktorý sa pozvoľna pripodobnil Kristovi,
126 I,12 | pripodobnil Kristovi, učí sa tak odvracať sa od vonkajškovosti,
127 I,12 | Kristovi, učí sa tak odvracať sa od vonkajškovosti, od rozbúrenia
128 I,12 | čo prekáža človekovi, aby sa ochotne podrobil Duchu.
129 I,12 | ochotne podrobil Duchu. Len čo sa ocitne na tejto ceste, zmieri
130 I,12 | ocitne na tejto ceste, zmieri sa v nekončiacom procese obrátenia
131 I,12 | darovanom vnútornom pokoji, kde sa učí uviesť tlkot srdca v
132 I,12 | a sústredenosťou, ktorou sa pre seba stáva transparentnejším,
133 I,12 | transparentnejším, môže sa mnícha, ak svoj vývoj považuje
134 I,12 | Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení." (
135 I,13 | osobného úsilia, ale ocitá sa aj vo vzťahu k duchovnému
136 I,13 | duchovnému otcovi, ktorému sa zveruje s detskou dôverou
137 I,13 | detskou dôverou a istotou, že sa v ňom javí láskavo nabádajúce
138 I,13 | mimoriadnu flexibilitu, lebo ňou sa veľmi osobne upravuje cesta
139 I,13 | nazerajú očami lásky ako Boh sa díva na nás. Nejde tu o
140 I,13 | nás. Nejde tu o zrieknutie sa vlastnej slobody, aby sme
141 I,13 | vlastnej slobody, aby sme sa dali inými viesť, ide o
142 I,13 | Často ich odmietal, pretože sa mu nezdali byť dosť vieryhodnými,
143 I,13 | si našiel nových a teraz sa zmieta v strachu a neistote
144 I,14 | Práve v neustálom odpútavaní sa od všetkého, čo ho vo svetle
145 I,14 | mních svet ako miesto, kde sa odzrkadľuje krása Stvoriteľa
146 I,14 | spoločenstva. Týmto menom sa už od čias antiky označuje
147 I,14 | neustálym vzývaním, aby sa všetko obrátilo k spásonosnému
148 I,14 | vnútorného oslobodenia v otváraní sa voči tomu druhému, uschopňuje
149 I,14 | uschopňuje mnícha, aby sa stal mužom lásky k blížnemu.
150 I,14 | voči každému zákonu.~Tá sa prejavuje najprv v službe
151 I,14 | a síce vo formách, ktoré sa menia podľa času a miesta
152 I,14 | veľkodušnosťou toto zaangažovanie sa, počínajúc evanjelizáciou,
153 I,15 | porov. Jn 14,6), k tomu, aby sa k obom dostal: poznávanie
154 I,15 | pravom človekovi, ukazuje sa plnosť ľudského poslania,
155 I,15 | plnosť ľudského poslania, aby sa človek stal Bohom, prijalo
156 I,15 | ponechaný sám na seba, hoci sa aj tisícorakým spôsobom
157 I,15 | pokúša o nemožné - dostať sa do neba: tu je slávny svätostánok,
158 I,15 | toho Pána, v ktorého objatí sa spája božské s ľudským,
159 I,15 | byť nikdy zrušené: slovo sa stalo Telom, ktoré nám je
160 I,15 | podobné okrem hriechu. Tak sa ponára božské do chorého
161 I,15 | ho milosťou schopným stať sa podobným Bohu.~Ale keď nám
162 I,15 | je nám umožnené priblížiť sa k tajomstvu Otca, k samému
163 I,15 | láske. Najsvätejšia Trojica sa nám potom zjavuje ako spoločenstvo
164 I,15 | pocítiť, že hovorí k svetu, že sa zjavuje a dejiny spásy sú
165 I,15 | otcov34 - to znamená, že sa formuje podľa obrazu obrazov,
166 I,15 | Boh ho hľadá a miluje, aby sa tento vzťah nenarušil a
167 I,15 | v tajomstve Syna, ktorý sa nechal od ľudí, ktorí ho
168 I,15 | má na nej podiel, dotkne sa Božia sláva: je to človek,
169 I,16 | stále v skrytosti a halí sa v mlčanie, 35 aby sme sa
170 I,16 | sa v mlčanie, 35 aby sme sa vyhli tomu, že si na miesto
171 I,16 | poznania spoločenstva stretnú sa človek a Boh, aby vo večnom
172 I,16 | podstate lásky.~Tak vzniká, čo sa označuje ako apofatizmus
173 I,16 | nepochopiteľné tajomstvo. To sa nesmie zamieňať s tajuplným
174 I,16 | tajuplným mysticizmom, kde sa človek stráca v záhadných,
175 I,16 | Kresťania Orientu obracajú sa skôr k Bohu ako k Otcovi,
176 I,16 | Boha. Spozorujú však, že sa tejto prítomnosti môžu priblížiť
177 I,16 | predovšetkým potom, keď sa zdokonalia vo vzývajúcom
178 I,16 | skúsenosti Boha nachádza sa Jeho absolútne transcendentno.
179 I,16 | absolútne transcendentno. K nemu sa nedostaneme v prvom rade
180 I,16 | tomto pokornom uvedomovaní sa stvorením podmienených hraníc
181 I,16 | ktorý si neodpustí zjaviť sa ako Boh, ktorý je Láska,
182 I,16 | naše zhromaždenia, vyhnúc sa sebachvále, vedeli dať priestor
183 I,16 | prítomnosti, zvestovanie, aby sa neoddávala klamu, že stačí
184 I,16 | neoddávala klamu, že stačí sa veľa modliť, aby sme zakúsili
185 I,16 | zainteresovanosť, ktorá sa zrieka zapliesť sa do boja,
186 I,16 | ktorá sa zrieka zapliesť sa do boja, ktorý nepozná lásku
187 I,16 | často mlčať zo strachu, že sa stretne so sebou samým,
188 I,16 | stretne so sebou samým, že sa odhalí, že zacíti prázdnotu,
189 I,16 | zacíti prázdnotu, ktorá sa premieňa v otázku po zmysle,
190 I,16 | veriaci a neveriaci musia sa naučiť mlčaniu, ktoré dovoľuje
191 II,17 | katolíckej Cirkvi, ktorí sa zhromaždili na koncile v
192 II,17 | priviedlo k tomu, že sme sa na tejto ceste lásky, ktorá
193 II,17 | Pavol VI., som chcel, aby sa na tejto ceste vzájomného
194 II,17 | prechmatov. Pokúsili sme sa pre všetkých otvoriť naše
195 II,17 | spoločenstvo v priebehu končiaceho sa storočia "často nie bez
196 II,17 | návratu, vzrastala, aby sme sa ujali iných s bratskou vážnosťou
197 II,18 | 18. Každý deň sa ma zmocňuje čoraz naliehavejšie
198 II,18 | dejiny našej jednoty a tak sa vrátili do čias, v ktorých
199 II,18 | vrátili do čias, v ktorých sa po smrti a vzkriesení Pána
200 II,18 | najrozličnejších kultúr a začala sa nanajvýš plodná výmena,
201 II,18 | rôznosti rečí a modulácií sa vznášala chvála jedného
202 II,18 | Krista v Duchu Svätom; všetci sa zhromaždili, aby slávili
203 II,18 | Duch Svätý dožičil, aby sme sa upevnili v spoločnej viere
204 II,18 | ťažký hriech a oduševnili sa za jednotu a lásku, ako
205 II,18 | za jednotu a lásku, ako sa aj rozličným spôsobom pokúsili
206 II,19 | najnovších udalostí, ktoré sa prehnali strednou a východnou
207 II,19 | prenasledovanie, práve teraz, keď sa otvorili perspektívy a ožili
208 II,19 | nebezpečenstvo hriechu, ktoré sa musíme pokúsiť všetkými
209 II,19 | Božieho kráľovstva, alebo sa môžeme stať podporovateľmi
210 II,19 | je k tomu povolaný, aby sa stal služobníkom všetkých,
211 II,19 | byť plne vierohodní, keď sa pri Eucharistii objavíme
212 II,19 | jedného Jediného, tak nech sa Tvoja Cirkev zo všetkých
213 II,20 | venovali východným cirkvám. To sa vzťahuje predovšetkým, ako
214 II,20 | kanonického práva, 52 aby sa uchoval a podporil svojráz
215 II,20 | Lk 22,32). Pokusy, ktoré sa podnikli v minulosti, podmienené
216 II,20 | zdôrazniť, že takéto chápanie sa zakladá na presvedčení,
217 II,20 | Peter (porov. Mt 16,17-19) sa chce postaviť do služieb
218 II,20 | slová práve v okamihu, keď sa apoštol chystá ho zaprieť.
219 II,20 | že si slabý a potrebuješ sa polepšiť. Iných môžeš posilňovať
220 II,20 | vedený láskou pridŕžať sa pravdy (porov. Ef 4,15). 53
221 II,20 | Dnes vieme, že zjednotenie sa môže uskutočniť len s Božou
222 II,20 | potrebnej autonómie. Vieme, že sa to môže uskutočniť len s
223 II,20 | len s láskou cirkví, ktoré sa cítia byť povolané čoraz
224 II,20 | nedávno uviedol, - jedna. Ak sa vyskytne rozkol, musí byť
225 II,20 | rešpektovania druhého; že sa obyčaje a zvyklosti latinskej
226 II,20 | celú Cirkev a neobmedziť sa iba na dohodu na najvyššej
227 II,20 | zástupcami. Dnes vieme - a to sa vždy znovu zdôrazňuje -,
228 II,20 | zdôrazňuje -, že jednota sa stane skutočnosťou, kedy
229 II,21 | bezprávie, je schopné zmieriť sa.~Opakovane bolo zdôraznené,
230 II,21 | originality. 58 V prípade, že by sa tak malo stať, II. vatikánsky
231 II,21 | právo a povinnosť riadiť sa vlastnými zásadami, ktoré
232 II,21 | zvyklostiam veriacich a javia sa starosti o blaho duší primeranejšie." 59
233 II,21 | východnými cirkvami, s ktorými sa predsa podieľajú na dedičstve
234 II,21 | porozumenia. A obrátenie sa žiada aj od latinskej cirkvi,
235 II,22 | Stretávať sa, spoznávať sa, spolupracovať~
236 II,22 | Stretávať sa, spoznávať sa, spolupracovať~22. Mojím
237 II,22 | za vás všetkých, pretože sa vaša viera zvestuje po celom
238 II,22 | posilu, to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou
239 II,22 | viery druhého, - ktorú som sa práve pokúsil stručne vylíčiť,
240 II,22 | vo veľmi ťažkých časoch sa stáva ešte naliehavejšou.~
241 II,23 | spoločenstvo. Táto rímska Stolica sa viackrát snažila vydať pokyny,
242 II,23 | to bude možné, podieľať sa s bratmi východných cirkví
243 II,23 | realizácii zámerov týkajúcich sa služby, alebo prispievať
244 II,23 | neprejavia postoj, ktorý by sa mohol javiť ako bezohľadný
245 II,23 | Pánov príkaz, každopádne sa usilovať o to, aby všetci,
246 II,23 | tých krajinách, v ktorých sa spolužitie medzi synmi a
247 II,23 | porov. 1Kor 13,3). Veľmi sa budeme musieť modliť, aby
248 II,23 | budeme musieť modliť, aby sa Pán dotkol nášho ducha a
249 II,24 | spočíva práve v tom, aby sme sa navzájom lepšie spoznávali.
250 II,24 | cirkevného práva, ktorí sa špecializujú na kresťanský
251 II,25 | je v našich silách, aby sa tieto prijímania uskutočňovali
252 II,25 | spoločných pútí na miesta, kde sa zvláštnym spôsobom prejaví
253 II,26 | 26. Moje myšlienky sa potom uberajú k tým územiam
254 II,26 | pluralistickej spoločnosti sa ľahšie uskutočňuje, mohli
255 II,26 | zlomkovitá najmä tam, kde sa ich jurisdikcia vzťahuje
256 II,26 | východných cirkví, mali by sa latinskí biskupi a ich spolupracovníci
257 II,27 | 27. Čo sa týka mníšstva, tak si zoči-voči
258 II,27 | kresťanstve želáme, aby sa v katolíckych východných
259 II,27 | rozvilo a všetkých, ktorí sa cítia byť povolaní k jeho
260 II,27 | ideálne miesto. Toto želanie sa týka tých oblastí východnej
261 II,28 | túžobne si želajú naučiť sa poznávať dejiny lásky, ako
262 II,28 | jeho existencie. Z Východu sa vráti, ako sa to obrazne
263 II,28 | Z Východu sa vráti, ako sa to obrazne povie, náš Spasiteľ (
264 II,28 | by možno dokázalo vyhnúť sa mnohým drámam, keď aj nie
265 II,28 | Bolestne pociťujeme, že sa ešte nemôžeme zúčastniť
266 II,28 | Eucharistii. Teraz, keď sa blíži koniec tisícročia
267 II,28 | vychádzajúce slnce, ocitáme sa plní vďačnosti na ceste,
268 II,28 | vďačnosti na ceste, po ktorej sa uberajú naše pohľady a naše
269 II,28 | nepočuje Jeho hlas, pretože sa nám nedarí slová svornosti
270 II,28 | neprebádané bohatstvá. Naše slová sa raz navždy stretnú v nebeskom
271 II,28 | ale prosíme a chceme, aby sa ono stretnutie vo svätej
272 II,28 | vo svätej Cirkvi, ktorá sa ešte nachádza na púti k
273 II,28 | Pánovi v ústrety a tým sme sa zbližovali.~Kiež by sa človek
274 II,28 | sme sa zbližovali.~Kiež by sa človek tretieho tisícročia
275 II,28 | mu zvestujú bratia, ktorí sa navzájom milujú a sú vďační
276 II,28 | vďační za bohatstvá, ktorými sa navzájom obdarujú. A tak
|