Chapter, Paragraph
1 Intro,1 | stretnutí, ktoré sa uskutočnili v tomto storočí.~Ak totiž
2 Intro,1 | bezpodmienečne poznať tento poklad v jeho celej plnosti a tak
3 Intro,1 | ako nachádza výraz nielen v jednej, jedinej tradícii,
4 Intro,1 | tradícii, a už vonkoncom nie v protiklade spoločenstiev,
5 Intro,1 | sa uchováva a zveľaďuje v živote cirkví Východu a
6 Intro,2 | 60,1 a Zjv 21,10), mesta, v ktorom pre našu záchranu
7 Intro,2 | mŕtvych vtelené Božie Slovo. V onom svätom meste bol zoslaný,
8 Intro,2 | ktorých sa mnohé chvália, že v niektorom z apoštolov mali
9 Intro,2(3)| Augustín: "Kde vznikla Cirkev? V Jeruzaleme." V Epistulam
10 Intro,2(3)| vznikla Cirkev? V Jeruzaleme." V Epistulam Joannis, II, 2,
11 Intro,2 | kultúry a tradície požívali v onom meste právo pohostinstva
12 Intro,2 | meste právo pohostinstva v mene jedného Boha (porov.
13 Intro,2 | snahu o svornosť, ktoré v onej autentičnosti a mnohotvárnosti
14 Intro,3 | chcel teraz rozšíriť a pojať v nich všetky orientálne cirkvi
15 Intro,3 | všetky orientálne cirkvi v rozmanitosti ich rozličných
16 Intro,3 | cirkví so želaním hľadať v spoločnom úsilí odpoveď
17 Intro,3 | jednote nemôže podliehať zmene v názoroch, ale že je tak
18 Intro,3 | cirkvám, tak ako to urobili v minulosti mnohí iní pápeži,
19 Intro,4 | pokorní a uchvátení vypočujeme v plnej solidarite s tým,
20 Intro,4 | ktoré naše cirkvi uchovávajú v klenotniciach svojich tradícií.
21 Intro,4 | ako, žiaľ, sme sa ukázali v priebehu druhého tisícročia.
22 Intro,4 | onoho žiarlivého zotrvávania v citoch a spomienkach, v
23 Intro,4 | v citoch a spomienkach, v spomienkach nie na veľké
24 I,5 | pravdy zjavenia používali sa v Oriente a na Západe rozličné
25 I,5 | očakávanie dnešných ľudí. V porovnaní s každou inou
26 I,5 | metódu ako prijať vieru v Pána Ježiša, porozumieť
27 I,5 | porozumieť jej a žiť ňou. V tomto zmysle sa veľmi približuje
28 I,5 | priblížiť s bázňou a opatrnosťou v postoji uctievania, ktorý
29 I,5 | problém, ktorý sa vynoril v priebehu stáročí v debatách
30 I,5 | vynoril v priebehu stáročí v debatách medzi Východom
31 I,5 | medzi Východom a Západom v polemickom protiklade.~Kresťanský
32 I,5 | pre každé spoločenstvo. V hlbokom pohnutí môžeme Bohu
33 I,6 | odovzdávanie radostnej zvesti v krajinách Západu. II. vatikánsky
34 I,6 | ktorý trpel a bol oslávený, v zoslaní Ducha Svätého a
35 I,6 | hodov lásky" (2Pt 1,4). 11~V týchto podstatných rysoch
36 I,6 | tajomstvom Najsvätejšej Trojice. V nich možno poznať "jedinú
37 I,6(12) | Irenej Adversus haereses V, 36, 2: SCh 153/2, 461;
38 I,6 | pôvodom nesmrteľnosti. 13 V zbožštení a predovšetkým
39 I,6 | mocou Ducha prebývajúceho v človekovi, začína sa zbožštenie
40 I,6(14) | IV, 33, 4: a.a.O., 811: V, Praef., SCh 153/2, 15.~
41 I,6(15) | Zakorenení v Kristovi "sa ľudia stávajú
42 I,6(15) | Mikuláš Cabasilas, O živote v Kristovi, I, PG: 150, 505.~
43 I,6 | najčistejšou pannou, ktorá je v uskutočňovaní toľkých predznačených
44 I,6 | predznačených znázornení v Starom zákone - obraz Cirkvi,
45 I,6 | života spája Orient vieru v jednotu božskej prirodzenosti
46 I,6 | to, že jestvuje a že sa v dejinách spásy zjavil ako
47 I,6 | skutočnosť odzrkadľuje sa v slávení liturgie, kde u
48 I,6 | tajomstvo tak veľmi rozvinutý.~V Oriente sa nachádzajú aj
49 I,6 | ktoré našli svoj odraz najmä v mníšstve. Lebo od slávnych
50 I,6 | ktorí povznášajú človeka v jeho celistvosti k úvahám
51 I,7 | príležitostiach som poukázal na to, že v kresťanskom Oriente pretrváva
52 I,7 | a jeho velebenie zaznelo v každej reči. S touto témou
53 I,7 | témou som sa už zaoberal v encyklike Slavorum Apostoli,
54 I,7 | metódu. 21 Tým vyjadrili v kresťanskom Oriente veľmi
55 I,7 | ktorých šírili kresťanstvo, v živú jednotu, majú zvláštnu
56 I,7 | oboch bratov zo Saloník je v kresťanskom staroveku reprezentatívny
57 I,7 | obnovenie turíčneho zázraku.~V dobe, v ktorej sa uznáva
58 I,7 | turíčneho zázraku.~V dobe, v ktorej sa uznáva ako základné
59 I,7 | musí byť hlboko zakorenené v zvláštnom svojráze jednotlivých
60 I,8 | spomínaním a očakávaním~8. V dnešnej dobe sa často cítime
61 I,8 | jednak prichádza po ňom. V tejto nesnádzi zaradiť sa
62 I,8 | zmysel pre kontinuitu, ktorý v pojmoch tradícia a eschatologické
63 I,8 | spomienku naň svojim nástupcom v nepretržitej následnosti,
64 I,8 | dní. Tradícia sa odráža v historickom a kultúrnom
65 I,8 | viery všetkých kresťanov v priebehu stáročí až do našich
66 I,8 | živého dedičstva Cirkvi v porozumení veriacich a obohacuje
67 I,8 | Cirkev nazýva tradíciou v poslušnosti viery, umožní
68 I,8 | vstal z mŕtvych, zatiaľ čo v nádeji vykúpené stvorenie
69 I,8 | ešte vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach (porov.
70 I,8 | byť tým, čím ešte nie je v plnosti a od ktorej Pán
71 I,8 | že sa zamerajú na nádej v Boha, ktorý nikdy nesklame.~
72 I,8 | veci, ktoré Duch rozosial v dejinách, my musíme im ukázať,
73 I,9 | rozličnými formami života. V každom prípade vracajú sa
74 I,9 | mníšstvu, nech sa vyjadruje v akejkoľvek forme.~Okrem
75 I,9 | pre všetkých pokrstených v rámci darov, ktoré každému
76 I,9 | Kláštor je prorockým miestom, v ktorom sa stvorenie stáva
77 I,9 | všetkých spája, nosí ich v srdci a pomáha im pri hľadaní
78 I,9 | žiarivé svedectvo mníšok v kresťanskom Oriente. Prejavilo
79 I,9 | kresťanskom Oriente. Prejavilo sa v Cirkvi ako typ vysoko váženého,
80 I,9 | spôsobu myslenia doby. Kým v priebehu posledného prenasledovania
81 I,9 | prenasledovania predovšetkým v krajinách východnej Európy
82 I,9 | čomu Duch podnietil ľudí v Kristovej Cirkvi.~Mníšstvo
83 I,9 | kresťanskí mnísi sa narodili v Oriente a mníšsky život
84 I,9 | čo sa môže zviditeľniť v dialógu medzi cirkvami.~
85 I,10 | vysloviť ju, čo hneď prejde v úpenlivú prosbu a potom
86 I,10 | úpenlivú prosbu a potom v jasot nad ešte veľkorysejšou,
87 I,10 | týmto paradoxom, posledným v nekonečnom rade, ktorý celý,
88 I,10 | ktorý celý, plný vďačnosti v reči liturgie oslavuje:
89 I,10 | Slovo zase stáva udalosťou.~V Eucharistii sa prejavuje
90 I,10 | príbuznými"28 a tak anticipujú v odteraz nerozlučnom zväzku,
91 I,10 | Božiu a ľudskú prirodzenosť v skúsenosť zbožštenia.~Ale
92 I,10 | znamenie pokračuje mních v liturgii modlitbou Cirkvi
93 I,11 | človeka a za celý kozmos~11. V liturgickej skúsenosti je
94 I,11 | ktoré osvetľuje cestu a ako v Písme ukazuje transparentnosť
95 I,11 | Dianie minulosti nachádza v Kristovi zmysel a naplnenie,
96 I,11 | podstatných rysov, ktoré až v liturgii nachádzajú svoje
97 I,11 | liturgia nebom na zemi a v nej preniká vtelené Slovo
98 I,11 | prejavuje liturgická modlitba v Oriente veľkolepú schopnosť
99 I,11 | schopnosť pojať ľudskú osobu v jej celistvosti: ospevuje
100 I,11 | celistvosti: ospevuje sa v nej tajomstvo so svojím
101 I,11 | vrúcnosťou citu, ktorý prebúdza v srdci vykúpeného ľudstva.
102 I,11 | a všade sa prejavuje: v podobe a vybavení kostolov,
103 I,11 | vo zvukoch, vo farbách, v osvetlení, vo vôni. Dlhotrvajúce
104 I,11 | celkové hodnotenie človeka v jeho rozumových a citových
105 I,11 | rozumových a citových zložkách, v "extáze" a v imanencii je
106 I,11 | citových zložkách, v "extáze" a v imanencii je veľmi aktuálne,
107 I,11 | hriechu a nespravodlivosti. V liturgii odhaľujú veci svoju
108 I,11 | transparentnosti, táto sa predsa v inkarnácii vykupuje a plne
109 I,11 | ale ich plne zhodnocuje v liturgickom akte, v ktorom
110 I,11 | zhodnocuje v liturgickom akte, v ktorom ľudské telo ukazuje
111 I,11 | pneumy. Na hore Tábor Kristus v žiarivom svetle ukázal,
112 I,11 | je povolaný všetko spojiť v Kristovi, v Pánovi. V tomto
113 I,11 | všetko spojiť v Kristovi, v Pánovi. V tomto poňatí sa
114 I,11 | spojiť v Kristovi, v Pánovi. V tomto poňatí sa vyjadruje
115 I,11 | samoúčelný, omilosteným a preto v plnom zmysle slova ľudským
116 I,11 | Paschy, ktorá je prítomná v obeti na oltári.~
117 I,12 | upriamený pohľad mnícha, v usužovanej tvári muža bolesti
118 I,12 | pohľad mnícha, vycvičeného v onej škole rozjímania, zvyká
119 I,12 | zvyká si vidieť Krista aj v najskrytejších kútoch stvorenia
120 I,12 | kútoch stvorenia ako aj v dejinách ľudstva, ktoré
121 I,12 | ľudstva, ktoré treba chápať v neustálom prirovnávaní k
122 I,12 | na tejto ceste, zmieri sa v nekončiacom procese obrátenia
123 I,12 | symbolu vlastného krstu v liečivej vode sĺz, v mlčaní
124 I,12 | krstu v liečivej vode sĺz, v mlčaní a v hľadanom a darovanom
125 I,12 | liečivej vode sĺz, v mlčaní a v hľadanom a darovanom vnútornom
126 I,12 | sa učí uviesť tlkot srdca v súzvuk s rytmom ducha a
127 I,12 | intransigencia. Duchovný rast v neustálom zdokonaľovaní
128 I,13 | Otec v Duchu~13. Mníchova cesta
129 I,13 | dôverou a istotou, že sa v ňom javí láskavo nabádajúce
130 I,13 | spôsobom mohlo mníšstvo v Oriente splniť očakávania
131 I,13 | očakávania každej cirkvi v rozličných obdobiach ich
132 I,13 | nových a teraz sa zmieta v strachu a neistote vzorov
133 I,13 | bodov. Kto je skutočne otcom v Duchu - a Boží ľud vždy
134 I,13 | ktorý uchováva dar vedenia v duchu a čaká na svoje zhodnotenie.
135 I,13 | zhodnotenie. Zodpovední majú radi v onej oblasti a všade tam,
136 I,13 | pomoc predstavuje otcovstvo v duchu pre ich cestu viery. 32~
137 I,14 | Spoločenstvo a služba~14. Práve v neustálom odpútavaní sa
138 I,14 | všetkého, čo ho vo svetle hatí v spoločenstve s jeho Pánom,
139 I,14 | svojej modlitbe zvoláva v epikléze na svet Ducha Svätého,
140 I,14 | bude vyslyšaný. Cíti, ako v ňom rastie hlboká láska
141 I,14 | tá láska, ktorú modlitba v Oriente tak často velebí
142 I,14 | Syna, aby zachránil svet. V tomto postoji je mníchovi
143 I,14 | Duch pre neho predvídal, v podstate predsa len mních
144 I,14 | cesta vnútorného oslobodenia v otváraní sa voči tomu druhému,
145 I,14 | ktorý vidí naplnenie Zákona v láske (porov. Rim 13,10),
146 I,14 | Tá sa prejavuje najprv v službe bratom v kláštornom
147 I,14 | prejavuje najprv v službe bratom v kláštornom živote, potom
148 I,14 | kláštornom živote, potom však aj v cirkevnom spoločenstve,
149 I,14 | ponúknuť bratovi a potom ďalej v mnohých iných formách duchovnej
150 I,14 | možno povedať, mníšstvo bolo v antike - a rôznym spôsobom
151 I,14 | antike - a rôznym spôsobom aj v neskorších dobách - prednostným
152 I,15 | Život mnícha je dôkazom v Oriente pretrvávajúcej jednoty
153 I,15 | Božieho Slova k jednému Bohu v troch osobách.~Orient nám
154 I,15 | stvorenie prijíma svetlo. V Kristovi, pravom Bohu a
155 I,15 | strachu, pretože vie, že v ňom pôsobí moc božstva.
156 I,15 | osoba Ježišova, toho Pána, v ktorého objatí sa spája
157 I,15 | samému začiatku spoločenstva v láske. Najsvätejšia Trojica
158 I,15 | zjavuje ako spoločenstvo v láske, poznať takto Boha
159 I,15 | obrazov" - ako je to vyjadrené v intuícii orientálnych cirkevných
160 I,15 | prúdila ďalej. Miluje ho v tajomstve Syna, ktorý sa
161 I,15(34) | Irenej, Adversus haereses V, 16, 2: SCh 153/2, 217;
162 I,16 | tajomstvo zostáva stále v skrytosti a halí sa v mlčanie, 35
163 I,16 | stále v skrytosti a halí sa v mlčanie, 35 aby sme sa vyhli
164 I,16 | postavíme nejaký idol. Až v postupnom zdokonaľovaní
165 I,16 | nikdy nevyhasnutú rovnosť v podstate lásky.~Tak vzniká,
166 I,16 | čím viac človek rastie v poznaní Boha, tým viac ho
167 I,16 | mysticizmom, kde sa človek stráca v záhadných, neosobných veciach.
168 I,16 | transcendentno. K nemu sa nedostaneme v prvom rade systematickou
169 I,16 | prijatím Písma a liturgiou v modlitbe.~V tomto pokornom
170 I,16 | a liturgiou v modlitbe.~V tomto pokornom uvedomovaní
171 I,16 | nášho Pána Ježiša Krista, v radosti Ducha Svätého, vidím
172 I,16 | Ducha Svätého, vidím postoj v modlitbe a teologickú metódu,
173 I,16 | ponúka všetkým, ktorí veria v Krista.~Musíme si priznať,
174 I,16 | prázdnotu, ktorá sa premieňa v otázku po zmysle, človek,
175 I,16 | po zmysle, človek, ktorý v hluku hľadá ohlušenie. Všetci
176 II,17 | sa zhromaždili na koncile v prítomnosti početných bratov
177 II,17 | že všetci, ktorí veria v Krista, sú si navzájom oveľa
178 II,17 | ceste vzájomného poznávania v láske ďalej pokračovalo.
179 II,17 | veľkú radosť, ktorú vo mne v týchto rokoch vyvolalo bratské
180 II,17 | blaho nielen jednotlive, ale v mene všetkých kresťanov,
181 II,17 | svoj ľud. Ešte viac ako v prvom tisícročí zažilo cirkevné
182 II,17 | zažilo cirkevné spoločenstvo v priebehu končiaceho sa storočia "
183 II,17 | pretrvávajú ako tie isté pokušenia v súčasnosti naďalej. Tu treba
184 II,18 | tak sa vrátili do čias, v ktorých sa po smrti a vzkriesení
185 II,18 | bratských zväzkov medzi cirkvami v plnom spoločenstve viery
186 II,18 | pociťovať istotu, že sú v každej cirkvi doma, pretože
187 II,18 | doma, pretože zo všetkých v podivuhodnej rôznosti rečí
188 II,18 | jedného Otca skrze Krista v Duchu Svätom; všetci sa
189 II,18 | ale aj na štruktúru Cirkvi v rozmanitosti úradov a služieb
190 II,18 | pre túto neustálu jednotu v rozmanitosti. 41~A aj keď -
191 II,18 | protikladné nedorozumenie v určitých dogmatických otázkach,
192 II,18 | podporovať pretrvalo živé. V prvých ekumenických kontaktných
193 II,18 | dožičil, aby sme sa upevnili v spoločnej viere a v dokonalom
194 II,18 | upevnili v spoločnej viere a v dokonalom pokračovaní apoštolskej
195 II,18(41) | 1600. výročiu I. koncilu v Konstantinopole A Concilio
196 II,18 | ďakujeme Bohu. 42 A keď už aj v prvých storočiach pomaly
197 II,18 | spory, nesmieme zabúdať, že v prvom tisícročí napriek
198 II,18 | nezlučiteľnosť. A aj keď v druhom tisícročí s rastúcou
199 II,18 | pribúdajúcimi predsudkami prišlo v polemikách a v rozkole k
200 II,18 | predsudkami prišlo v polemikách a v rozkole k zatvrdeniu, vždy
201 II,18 | účinkovanie mužov a žien, ktorí v rozkole videli ťažký hriech
202 II,18(42) | Porov. Ján Pavol II., Kázeň v chráme sv. Petra v prítomnosti
203 II,18(42) | Kázeň v chráme sv. Petra v prítomnosti konstantinopolského
204 II,18 | nájsť svoj symbolický výraz v obapolnom zrušení vzájomnej
205 II,19 | poslednej skúsenosti martýria: "V týchto mučeníkoch sme spojení
206 II,19 | spoločenstva, nachádzame v rozdávanom Tele a krvi sviatosť
207 II,19 | objavíme rozdelení, keď nie sme v stave účasťou pri tom istom
208 II,19 | všetko, aby prišiel deň, v ktorom budeme mať spoločne
209 II,19 | budú vnímať Eucharistiu v plnom zmysle ako proroctvo
210 II,19 | po pahorkoch a zjednotený v jedného Jediného, tak nech
211 II,19 | všetkých končín zeme zjednotí v tvojom kráľovstve." 48~
212 II,20 | ktorá okrem iného viedla v roku 1917 k založeniu Kongregácie
213 II,20 | posilňovať bratov vo viere a v jednote (porov. Lk 22,32).
214 II,20 | Pokusy, ktoré sa podnikli v minulosti, podmienené duchom
215 II,20 | chce postaviť do služieb v láske zjednotenej Cirkvi. "
216 II,20 | cesty - čo absolútne nie je v protiklade s úlohou, ktorou
217 II,20 | vyslovuje tieto slová práve v okamihu, keď sa apoštol
218 II,20 | sensibility a kreativity v láske, ktorá presiahne aj
219 II,21 | tejto starosti, čo vyjadrili v súlade so stupňom zrelosti
220 II,21 | katolíckeho spoločenstva nechceli v žiadnom prípade zaprieť
221 II,21 | ktorej podali svedectvo v priebehu storočí hrdinským
222 II,21 | vyliatím krvi. A keď aj niekedy v ich vzťahoch k ortodoxným
223 II,21 | autenticity a originality. 58 V prípade, že by sa tak malo
224 II,21 | a omnoho výraznejšie ako v minulosti ukázať, ako veľmi
225 II,21 | vklad považuje za podstatný v tom, aby univerzalita Cirkvi
226 II,22 | Duch Svätý stále vzbudzuje v Cirkvi a ktorá práve vo
227 II,23 | niekoľkými východnými cirkvami v tejto chvíli sťažujú cestu
228 II,23 | spoločnú cestu všetkých cirkví v tak dôležitom okamžiku pre
229 II,23 | dramatické historické udalosti v poslednom čase často prekážali
230 II,23 | dispozícii, kvôli ťažkostiam v dotyčných krajinách sú nedostatočné.
231 II,23 | spoločenstvá - a mnohé sú už v tomto zmysle činné - podporovať
232 II,23 | skúsenosti, ktoré mohli získať v rokoch slobodnejšieho preukazovania
233 II,23 | čo tieto cirkvi podnikajú v službe vo svojich národoch;
234 II,23 | službe vo svojich národoch; a v oblasti spoločnej účasti
235 II,23 | zblíženie medzi cirkvami v láske nie je nič iné, ako
236 II,23 | aby všetci, ktorí veria v Krista, svoju vieru aj spoločne
237 II,23 | za základný predovšetkým v tých krajinách, v ktorých
238 II,23 | predovšetkým v tých krajinách, v ktorých sa spolužitie medzi
239 II,24 | a jednote, spočíva práve v tom, aby sme sa navzájom
240 II,24 | predovšetkým pre budúcich kňazov - v kňazských seminároch a na
241 II,24 | fakultách. 64 Na týchto aj v budúcnosti povšimnutiahodných
242 II,25 | návštevy. Želám si, aby v tomto ohľade vyvinuli činnosť
243 II,25 | pripadá rehoľnému životu v cirkvách, ako aj pre mnohé
244 II,25 | podniknúť všetko, čo je v našich silách, aby sa tieto
245 II,25 | bratov z Východu aj tu, v Ríme, ktorý uchováva spoločné
246 II,25 | stretnutiam a výmene osvojili v najobsažnejších spôsoboch
247 II,25 | cvičeniam lásky k blížnemu v družbe, ktorú medzi sebou
248 II,25 | kladne hodnotím aj iniciatívy v uskutočňovaní spoločných
249 II,25 | spôsobom prejaví svätosť v spomienkach na mužov a ženy,
250 II,25 | obetovaním vlastného života. V tomto smere by mal tento
251 II,25 | svätosti tých kresťanov, ktorí v posledných desaťročiach
252 II,25 | posledných desaťročiach najmä v krajinách východnej Európy
253 II,25 | Európy vyliali krv za vieru v Krista.~
254 II,26 | potom uberajú k tým územiam v diaspore, kde žijú v prevažne
255 II,26 | územiam v diaspore, kde žijú v prevažne latinskom okolí
256 II,26 | miesta, kde nenútený kontakt v pluralistickej spoločnosti
257 II,26 | spolupracovali s latinskými biskupmi v účinnej pastorácii, aby
258 II,26(65) | princípov a noriem o ekumenizme, v: AAS 85 (1993), 1096-1119.~
259 II,27 | kresťanstve želáme, aby sa v katolíckych východných cirkvách
260 II,27 | východných kláštorov by mohla v týchto krajinách upevniť
261 II,28 | Spoločne kráčať v ústrety k "Orientale Lumen"~
262 II,28 | k "Orientale Lumen"~28. V závere tohto listu smerujú
263 II,28 | dolieha výkrik ľudí, ktorí v úzkosti ohrozenia - dokonca
264 II,28 | stáročiach, ktoré sme prežili v plnom spoločenstve viery
265 II,28 | ktorí chcú počuť Božie slovo v jeho celistvosti. Slová
266 II,28 | slová sa raz navždy stretnú v nebeskom Jeruzaleme, my
267 II,28 | kráľovstva, uskutočnilo v predstihu.~Nech Boh skráti
268 II,28 | spolu sme šli jednému Pánovi v ústrety a tým sme sa zbližovali.~
269 II,28 | požehnanie.~Vo Vatikáne, 2. mája, v deň spomienky sv. Atanáza,
270 II,28 | cirkevného učiteľa, roku 1995, v sedemnástom roku nášho pontifikátu.~
271 II,28(69) | Komplet z nedele (1. Ton) v byzantskej liturgii.
|