Chapter, Paragraph
1 Intro,1 | predchodcu pápeža Leva XIII. k apoštolskému listu Orientalium
2 Intro,2 | 2. Môj pohľad sa upiera k Orientale Lumen, ktoré vyžaruje
3 Intro,2(3)| K tomu poznamenáva sv. Augustín: "
4 Intro,2 | porov. Sk 2,9-11). Keď sa k nemu obraciame s túžbou
5 Intro,3 | Chcel by som sa obrátiť k dedičstvu ich viery a života
6 Intro,3 | života vo vedomí, že cesta k jednote nemôže podliehať
7 Intro,3 | nezvratná ako výzva Pána k jednote. Moji milovaní,
8 Intro,3 | Moje myšlienky smerujú k východným cirkvám, tak ako
9 Intro,4 | 4. K všetkým cirkvám, na Východe
10 Intro,4 | Tým, že pripustíme, aby k nám doľahli otázky sveta
11 Intro,4 | celého človeka.~Vzhľadom k tejto výzve sú cirkvi na
12 Intro,4 | vyhnúť a uvoľniť tak cestu k znovuzblíženiu a svornosti:
13 Intro,4 | svornosti: rany na ceste k jednote kresťanov sa musia
14 Intro,4 | slabostiam musíme sa obrátiť k Nemu, k jedinému Majstrovi,
15 Intro,4 | musíme sa obrátiť k Nemu, k jedinému Majstrovi, účasťou
16 Intro,4 | mohli spoločne pristúpiť k modernému človekovi, ktorý
17 Intro,4 | prispejeme tak skutočne k účinnejšiemu zvestovaniu
18 Intro,4(9)| Príhovor k mimoriadnemu konzistóriu
19 I,5 | metódy a spôsoby postupu k poznávaniu a vyznávaniu
20 I,5 | vnímať a chápať svoj vzťah k Spasiteľovi a preto aj pôvodný
21 I,6 | svojím biskupom, prístup k Bohu Otcovi skrze Syna,
22 I,6(15) | deťmi, ...prach sa pozdvihol k takej sláve, že teraz vo
23 I,6 | ktorí kráčajú po ceste k nebeskému Jeruzalemu. 17~
24 I,6 | človeka v jeho celistvosti k úvahám o božských veciach. 19~
25 I,7 | každého národa hlásiť sa k vlastnej kultúre a myšlienkovému
26 I,8 | tradícia učí cirkvi vernosti k tomu, čo vytvorila, tak
27 I,8 | krásu spomienok, silu, ktorá k nám prichádza z Ducha a
28 I,9 | Pachomius alebo Basilius až k najprísnejšiemu pustovníctvu
29 I,9 | kresťanstva.~Ak je povolanie k mníšskemu životu od Boha
30 I,9 | slobodne môžu povzniesť k nebesiam. Kláštor je prorockým
31 I,9 | konkrétne prežívaný príkaz lásky k blížnemu sa stáva ideálom
32 I,9 | vzájomné obohacovanie sa tým, k čomu Duch podnietil ľudí
33 I,10 | príslušnosť ľudí a vecí k nebeskému Jeruzalemu. Týmto
34 I,10 | úpenlivo prosí, aby sa k nej vrátil ženích.~
35 I,11 | ľudstva. Posvätný dej pozýva k pochvale aj telesnosť a
36 I,11 | schopnou uviesť nás do vzťahu k Otcovi: zvlášť zjavnou stáva
37 I,11 | kríža, nachádza sa na ceste k osláveniu, k naplneniu pneumy.
38 I,11 | sa na ceste k osláveniu, k naplneniu pneumy. Na hore
39 I,11 | kozmická skutočnosť je pozvaná k vďakyvzdaniu, lebo celý
40 I,11 | hľadá pravý zmyslový vzťah k sebe samému a k tak často
41 I,11 | zmyslový vzťah k sebe samému a k tak často egoizmom a chtivosťou
42 I,11 | odhaľuje liturgia cestu k vyrovnanosti nového človeka
43 I,11 | nového človeka a pozýva k rešpektovaniu eucharisticky
44 I,11 | sveta, ktorý je predurčený k tomu, aby bol prijatý do
45 I,12 | v neustálom prirovnávaní k celému Kristovi. Pohľad,
46 I,13 | ale ocitá sa aj vo vzťahu k duchovnému otcovi, ktorému
47 I,13 | tak odhodlane nájsť cestu k pravde. Náš svet veľmi potrebuje
48 I,13 | nebude si toho druhého k sebe pripodobňovať, ale
49 I,13(32) | Porov. Ján Pavol II., Kázeň k rehoľníkom a k rehoľníčkam (
50 I,13(32) | II., Kázeň k rehoľníkom a k rehoľníčkam (2.februára
51 I,14 | ňom rastie hlboká láska k ľudstvu, tá láska, ktorú
52 I,14 | aby sa všetko obrátilo k spásonosnému prúdu Kristovej
53 I,14 | aby sa stal mužom lásky k blížnemu. Nasledujúc učenie
54 I,15 | Človek vo vzťahu k Bohu~15. Život mnícha je
55 I,15 | cestou (porov. Jn 14,6), k tomu, aby sa k obom dostal:
56 I,15 | Jn 14,6), k tomu, aby sa k obom dostal: poznávanie
57 I,15 | cez vtelenie Božieho Slova k jednému Bohu v troch osobách.~
58 I,15 | nám umožnené priblížiť sa k tajomstvu Otca, k samému
59 I,15 | priblížiť sa k tajomstvu Otca, k samému začiatku spoločenstva
60 I,15 | naliehavo pocítiť, že hovorí k svetu, že sa zjavuje a dejiny
61 I,15 | len dejinami Božej lásky k stvoreniu, ktoré on miloval
62 I,15 | ktorý posväcuje a vedie k dokonalému spoločenstvu.
63 I,15 | Tábor, človek, aký má byť, k čomu sme všetci povolaní.~
64 I,16 | Orientu obracajú sa skôr k Bohu ako k Otcovi, Synovi
65 I,16 | obracajú sa skôr k Bohu ako k Otcovi, Synovi a Duchu Svätému,
66 I,16 | absolútne transcendentno. K nemu sa nedostaneme v prvom
67 II | II.~Od poznávania k stretnutiu~
68 II,17 | Ducha, ktorý ich priviedol k poznaniu hlbokých právd
69 II,17 | mysleli: všetci boli na ceste k jedinému Pánovi, všetci
70 II,17 | čoraz naliehavejšia výzva k jednote.~Odvtedy sme prešli
71 II,17 | vážnosť a často nás priviedlo k tomu, že sme sa na tejto
72 II,17 | lásky, ktorá je už cestou k jednote, spoločne k jedinému
73 II,17 | cestou k jednote, spoločne k jedinému Pánovi aj jeden
74 II,17 | nás Pán povolal. Niekedy k nám doľahli, k Svätej stolici,
75 II,17 | Niekedy k nám doľahli, k Svätej stolici, naliehavé
76 II,17 | týchto trpiacich bratov.~K hriechom, ktoré si vyžadujú
77 II,17 | voči Duchu, ktorý nás volá k návratu, vzrastala, aby
78 II,17 | oslobodiť od každého pokušenia k ústupu. Cítime, že po stupni
79 II,18(41) | Porov. Ján Pavol II., List k 1600. výročiu I. koncilu
80 II,18(41) | 1981), 515; Apoštolský list k tisícdvojstému výročiu II.
81 II,18 | v polemikách a v rozkole k zatvrdeniu, vždy znovu došlo
82 II,19 | ktorý chce byť Prvý, je k tomu povolaný, aby sa stal
83 II,19 | a krvi sviatosť a výzvu k našej jednote. 46 Ako môžeme
84 II,20 | iného viedla v roku 1917 k založeniu Kongregácie pre
85 II,20 | pre východné cirkvi49 a k zriadeniu Pápežského východného
86 II,20 | hľadať cesty, ktoré slúžia k zachovaniu jednoty. Preto
87 II,21 | prípade zaprieť vernosť k svojej tradícii, o ktorej
88 II,21 | aj niekedy v ich vzťahoch k ortodoxným cirkvám prišlo
89 II,21 | ortodoxným cirkvám prišlo k nedorozumeniu a otvorenej
90 II,21(60) | Ján Pavol II., Príhovor k mimoriadnemu konzistóriu (
91 II,23 | možnosti, aj keď prostriedky sú k dispozícii, kvôli ťažkostiam
92 II,23 | služby diakonátu tým, že dajú k dispozícii svoje skúsenosti,
93 II,23 | slobodnejšieho preukazovania lásky k blížnemu. Beda nám, keby
94 II,23 | jednej strane bol podnetom k pokoreniu druhej strany,
95 II,23 | strany, alebo by viedol k neplodnému a pohoršenie
96 II,23 | služby, alebo prispievať k uskutočneniu toho, čo tieto
97 II,23 | prostriedky, ktoré majú k dispozícii.~Skutky spoločnej
98 II,23 | samy za seba. Ak nepríde k takýmto gestám, alebo dôjde
99 II,23 | takýmto gestám, alebo dôjde k celkom opačným prejavom,
100 II,23 | si nás všímajú, zvádzať k domnienke, že každá snaha
101 II,25 | dôležité, aby si iniciatívy k stretnutiam a výmene osvojili
102 II,25 | farnosťami môžu byť iniciatívy k nadviazaniu kontaktov, ktoré
103 II,25 | kontaktov, ktoré smerujú k vzájomnému kultúrnemu a
104 II,25 | duchovnému obohateniu aj k cvičeniam lásky k blížnemu
105 II,25 | obohateniu aj k cvičeniam lásky k blížnemu v družbe, ktorú
106 II,25 | veľký význam, keby dospel k spoločnému uznaniu svätosti
107 II,26 | myšlienky sa potom uberajú k tým územiam v diaspore,
108 II,26(65) | jednoty kresťanov, Direktórium k vypracovaniu princípov a
109 II,27 | ktorí sa cítia byť povolaní k jeho posilneniu, k tomu
110 II,27 | povolaní k jeho posilneniu, k tomu povzbudiť. 66 Na Východe
111 II,27 | by byť cenným príspevkom k rozvoju kláštorného života
112 II,27(66) | biskupskej synody, VII, "Výzva k rehoľníkom a rehoľniciam
113 II,28 | Spoločne kráčať v ústrety k "Orientale Lumen"~28. V
114 II,28 | listu smerujú moje myšlienky k milovaným bratom, patriarchom,
115 II,28 | biskupom, kňazom a diakonom, k mníchom a mníškam, k mužom
116 II,28 | diakonom, k mníchom a mníškam, k mužom a ženám východných
117 II,28 | tisícročia všetci počujeme, ako k nám dolieha výkrik ľudí,
118 II,28 | sa ešte nachádza na púti k plnosti kráľovstva, uskutočnilo
|