Chapter, Paragraph
1 Intro,1 | katolícku Cirkev, ktorá je obohatená mnohými skúsenosťami
2 Intro,1 | oboznámili a tak mohli, pokiaľ je to jednotlivcovi možné,
3 Intro,1 | spoločenstiev, a nech nám všetkým je dožičené plne vychutnať
4 Intro,3 | zmene v názoroch, ale že je tak nezvratná ako výzva
5 Intro,3 | svoj základ, nemá nádej, je zničený. To je výkrik na
6 Intro,3 | nemá nádej, je zničený. To je výkrik na konci dvadsiateho
7 Intro,3 | Carihradu, výkrik Moskvy. Je to výkrik celého kresťanstva:
8 Intro,3 | Ázie, výkrik všetkých. Je to volanie po novej evanjelizácii7.~
9 I,6 | zahŕňa to takto: - Všeobecne je známe, s akou láskou slávia
10 I,6 | kresťana, ktorého cieľom je účasť na božskej prirodzenosti
11 I,6 | svätého Ireneja z Lyonu a ako je rozšírená u kapadóckych
12 I,6(15) | vo vážnosti a božskosti je podobný božskej prirodzenosti",
13 I,6 | miesto. Jej postava nie je len postavou matky, ktorá
14 I,6 | najčistejšou pannou, ktorá je v uskutočňovaní toľkých
15 I,6 | otcovia totiž vždy tvrdia, že je nemožné vedieť, čo Boh je,
16 I,6 | je nemožné vedieť, čo Boh je, čo môžeme vedieť, je jedine
17 I,6 | Boh je, čo môžeme vedieť, je jedine a iba to, že jestvuje
18 I,6 | veriacich kresťanského Východu je tento zmysel pre tajomstvo
19 I,7 | oboch bratov zo Saloník je v kresťanskom staroveku
20 I,7 | vyústenie do univerzality, ktorá je výmenou s cieľom vzájomného
21 I,8 | nachádza svoj výraz.~Tradícia je dedičstvom Kristovej cirkvi,
22 I,8 | nepretržitej následnosti, ktorá je zaručená od apoštolskej
23 I,8 | daností. 25 Tradícia nie je nikdy púhou túžbou po minulých
24 I,8 | na zašlé privilégiá, ale je živou spomienkou nevesty,
25 I,8 | plnosťou kráľovstva, ktoré je vždy nezaslúženým darom.
26 I,8 | a povolaným svedkom toho je mních a rehoľník.~Orient
27 I,8 | výraz. Najmä celá liturgia je spomienkou na vykúpenie
28 I,8 | tomu, čo vytvorila, tak je eschatologické očakávanie
29 I,8 | popudom byť tým, čím ešte nie je v plnosti a od ktorej Pán
30 I,8 | my musíme im ukázať, že je to práve tradícia, ktorá
31 I,9 | syntéza kresťanstva.~Ak je povolanie k mníšskemu životu
32 I,9 | povzniesť k nebesiam. Kláštor je prorockým miestom, v ktorom
33 I,9 | špecifickými podstatnými rysmi je viditeľné znamenie Božieho
34 I,10 | Eucharistiou. To znamená, že je vždy, aj vo svojich formách
35 I,10 | Východiskovým bodom pre mnícha je Božie slovo, slovo, ktoré
36 I,10 | chlebom slova. Bez tohto slova je ako mŕtvy a nemá nič, čo
37 I,10 | svojim bratom, lebo to Slovo je Kristus, ku ktorému sa pripodobniť
38 I,10 | ku ktorému sa pripodobniť je mních povolaný.~Aj keď so
39 I,10 | cirkvi Orientu právom hrdé, je len pokračovaním čítaného,
40 I,10 | smrť zvíťazí ten, ktorý je život sám a to vždy skrze
41 I,10 | Eucharistia, druhý vrchol, ktorý je nerozlučne spätý so slovom,
42 I,10 | slávili ako obetu toho, ktorý je zároveň darcom i obetným
43 I,11 | V liturgickej skúsenosti je Kristus Pánom, svetlom,
44 I,11 | stvorenie sa javí tým, čím je: úplnosťou podstatných rysov,
45 I,11 | svoje plné určenie. Preto je liturgia nebom na zemi a
46 I,11 | telesnosť a krásu, ktorá je na Východe jedným z najobľúbenejších
47 I,11 | opakované zvolania, všetko je výrazom pre postupné vciťovanie
48 I,11 | v "extáze" a v imanencii je veľmi aktuálne, znamená
49 I,11 | stvorenej skutočnosti, nie je ani absolutum ani brloh
50 I,11 | dobré" (Gn 1,31). Aj keď je to všetko poznačené tragédiou
51 I,11 | ľudské telo. To však nie je absolútnym oslávením všetkého
52 I,11 | žiarivom svetle ukázal, že je to Otcova vôľa, aby sa vrátil
53 I,11 | A aj kozmická skutočnosť je pozvaná k vďakyvzdaniu,
54 I,11 | vďakyvzdaniu, lebo celý kozmos je povolaný všetko spojiť v
55 I,11 | stvoreného sveta, ktorý je predurčený k tomu, aby bol
56 I,11 | Pána, do jeho Paschy, ktorá je prítomná v obeti na oltári.~
57 I,12 | Na Krista, Bohočloveka, je upriamený pohľad mnícha,
58 I,12 | jeho túžbu, pretože ona je darom ženícha, ktorý sám
59 I,12 | darom ženícha, ktorý sám je plnosťou blaženosti.~Človekovi,
60 I,12 | uzdravenie, radí hľadať ďalej: ak je jeho úmysel poctivý a cesta
61 I,12 | na konci tvár Otca, ako je to hlboko vryté do ľudského
62 I,13 | Boha. Pretože duchovný otec je orientačným a asimilačným
63 I,13 | zo znalosti srdca, ktoré je pravou charizmou, využiť
64 I,13 | orientačných bodov. Kto je skutočne otcom v Duchu -
65 I,14 | účasť na Kristovej modlitbe, je si istý, že bude vyslyšaný.
66 I,14 | ako vlastnosť Boha, ktorý je priateľom človeka, Boha,
67 I,14 | zachránil svet. V tomto postoji je mníchovi niekedy dané nahliadnuť
68 I,14 | zomrelého a vzkrieseného Krista je už oslávený.~Aké poslanie
69 I,14 | podstate predsa len mních je vždy človekom spoločenstva.
70 I,14 | Cirkev. Svedectvom toho je skúsenosť mnohých mníchov,
71 I,15 | k Bohu~15. Život mnícha je dôkazom v Oriente pretrvávajúcej
72 I,15 | lebo vie, že sám jeho Pán je pravdou a životom, ale vie
73 I,15 | vie aj to, že tento Pán je cestou (porov. Jn 14,6),
74 I,15 | kresťanský význam ľudskej osoby. Je celkom zameraný na inkarnáciu,
75 I,15 | a čisté, 33 a človek nie je ponechaný sám na seba, hoci
76 I,15 | dostať sa do neba: tu je slávny svätostánok, totiž
77 I,15 | sa stalo Telom, ktoré nám je vo všetkom podobné okrem
78 I,15 | nám to Syn zjavil, potom je nám umožnené priblížiť sa
79 I,15 | ako "obraz obrazov" - ako je to vyjadrené v intuícii
80 I,15 | podľa obrazu obrazov, ktorým je Syn, a Duchom lásky, ktorý
81 I,15 | dotkne sa Božia sláva: je to človek, ktorého premenila
82 I,16 | zjaviť sa ako Boh, ktorý je Láska, ako Otec nášho Pána
83 I,16(35)| Mlčanie ("hesychia") je podstatnou súčasťou východnej
84 II,17 | 17. Je tomu tridsať rokov, čo biskupi
85 II,17 | tejto ceste lásky, ktorá je už cestou k jednote, spoločne
86 II,17 | Hriech nášho rozkolu je veľmi ťažký: pociťujem potrebu,
87 II,19 | podozrievavosti a strachu: nie je to nové, veľké nebezpečenstvo
88 II,19 | ako byť jedno." 45~Preto je naliehavo potrebné si uvedomiť
89 II,19 | jeden, ktorý chce byť Prvý, je k tomu povolaný, aby sa
90 II,20 | Cirkvi. "Petrovou úlohou je stále hľadať cesty, ktoré
91 II,20 | cesty - čo absolútne nie je v protiklade s úlohou, ktorou
92 II,20 | porov. Lk 22,32). Okrem toho je príznačné, že Kristus vyslovuje
93 II,20 | apoštol chystá ho zaprieť. Je to, ako keby sám Pán chcel
94 II,20 | veľkú pravdu Božiu, ktorá je určená pre spásu ľudí. Ale
95 II,20 | uskutočňovať len s láskou". Vždy je potrebné veritatem facere
96 II,20 | všetkých. 54 "Kristova Cirkev je - ako som to nedávno uviedol, -
97 II,20 | byť odstránený; ale Cirkev je jedna, Kristova Cirkev na
98 II,20 | Podľa dnešného chápania je jasné, že jedna a pravá
99 II,21 | vytrpené a spôsobené bezprávie, je schopné zmieriť sa.~Opakovane
100 II,21 | trhlinami, pretože ešte vždy im je zamedzená plná jednota s
101 II,22 | Mojím naliehavým želaním je, aby slová, ktoré sv. Pavol
102 II,22 | mojou" (Rim 1,11-12). Tu je podivuhodným spôsobom zachytená
103 II,22 | úprimnou vzájomnou výmenou. Je to túžba, ktorú Duch Svätý
104 II,23 | medzi cirkvami v láske nie je nič iné, ako abstraktné
105 II,23 | režimu, prišiel okamžik, kedy je potrebné nikdy nepoľaviť
106 II,25 | Chceme podniknúť všetko, čo je v našich silách, aby sa
107 II,25 | apoštolov a mnohých mučeníkov.~Je dôležité, aby si iniciatívy
108 II,28 | tisícročia a náš pohľad je celkom upretý na vychádzajúce
|