Chapter, Paragraph
1 Intro,3| podliehať zmene v názoroch, ale že je tak nezvratná ako
2 Intro,4| ktoré Boh pre nás učinil, ale na ľudské slabosti minulosti,
3 I,5 | istej viery a ňou sa živí. Ale predsa sa odlišuje od nej
4 I,6 | matky, ktorá na nás čaká, ale aj najčistejšou pannou,
5 I,8 | neustále opakovanie formúl, ale o dedičstvo, ktoré uchováva
6 I,8 | spomienkou na zašlé privilégiá, ale je živou spomienkou nevesty,
7 I,8 | samochvále, alebo zármutku. Ale čas patrí Bohu a nič z toho,
8 I,9 | jednej kategórie kresťanov, ale vlastne ako orientačnej
9 I,9 | zjednocovať exkluzivitu, ale vzájomné obohacovanie sa
10 I,10 | v skúsenosť zbožštenia.~Ale Eucharistia anticipuje aj
11 I,10 | nevestu, ktorá nielen slovami, ale celou svojou existenciou
12 I,11 | svojím vznešeným obsahom, ale aj s vrúcnosťou citu, ktorý
13 I,11 | nezavrhuje hmotu, telesnosť, ale ich plne zhodnocuje v liturgickom
14 I,13 | akcent osobného úsilia, ale ocitá sa aj vo vzťahu k
15 I,13 | druhého k sebe pripodobňovať, ale pomôže mu, aby našiel cestu
16 I,14 | obetavosť nielen za človeka, ale za každé stvorenie neustálym
17 I,15 | Pán je pravdou a životom, ale vie aj to, že tento Pán
18 I,15 | schopným stať sa podobným Bohu.~Ale keď nám to Syn zjavil, potom
19 I,15 | ho nepoznali, ukrižovať, ale Otec ho vzkriesil ako večnú
20 I,16 | Vzývajúce mlčanie~16. Ale toto tajomstvo zostáva stále
21 I,16 | systematickou meditáciou, ale skôr prijatím Písma a liturgiou
22 II,17 | blaho nielen jednotlive, ale v mene všetkých kresťanov,
23 II,18 | spiritualitu alebo mravný život, ale aj na štruktúru Cirkvi v
24 II,18 | alebo otázka prednosti, ale postupné odcudzenie, tak
25 II,18 | ako spoločné obohatenie, ale ako nezlučiteľnosť. A aj
26 II,20 | narážajú na svoje medze. Ale tu by som chcel ešte raz
27 II,20 | vytvárať žiadne prekážky, ale musí hľadať prostriedky
28 II,20 | je určená pre spásu ľudí. Ale túto pravdu možno kázať
29 II,20 | rozkol, musí byť odstránený; ale Cirkev je jedna, Kristova
30 II,28 | ktorých vykúpil ten istý Pán, ale aj preto, že svätá túžba
31 II,28 | slova, ktoré nesklame, ale ochabne vinou nášho rozkolu.
32 II,28 | nášho rozkolu. Kristus volá, ale človek nepočuje Jeho hlas,
33 II,28 | nebeskom Jeruzaleme, my ale prosíme a chceme, aby sa
|