1033-evanj | ex-nebez | nebol-povol | povzb-sucej | sucin-zabra | zabud-ziveh
Chapter, Paragraph
1001 II,18 | skúseností cirkevného života nebol prekážkou, aby kresťania
1002 I,11 | určenie. Preto je liturgia nebom na zemi a v nej preniká
1003 I,13 | že ich dokáže spoznať - nebude si toho druhého k sebe pripodobňovať,
1004 I,10 | ešte veľkorysejšou, pretože nečakanou záchranou z priepasti svojej
1005 I,15 | tajomstve Syna, ktorý sa nechal od ľudí, ktorí ho nepoznali,
1006 II,21 | katolíckeho spoločenstva nechceli v žiadnom prípade zaprieť
1007 II,18 | svedčia liturgie cirkví. I keď nechýbali ťažkosti a protiklady, listy
1008 I,8 | nič z toho, čo sa spĺňa, nedá sa porovnať s plnosťou kráľovstva,
1009 II,28 | Jeho hlas, pretože sa nám nedarí slová svornosti odovzdať
1010 II,20 | Kristova Cirkev je - ako som to nedávno uviedol, - jedna. Ak sa
1011 II,21 | zmilovanie a o nové srdce, ktoré nedbajúc na všetko vytrpené a spôsobené
1012 II,19 | vstave, ak to bude treba, nedbať na plané reči, neuvážené
1013 II,28(69) | Horologion, Komplet z nedele (1. Ton) v byzantskej liturgii.
1014 Intro,1 | vychutnať onen Bohom zjavený a nedeliteľný dedičný majetok celej Cirkvi2,
1015 I,16 | potrebuje dnešný človek, ktorý nedokáže často mlčať zo strachu,
1016 II,18 | faktorov - vzrástlo protikladné nedorozumenie v určitých dogmatických
1017 II,21 | ortodoxným cirkvám prišlo k nedorozumeniu a otvorenej roztržke, všetci
1018 I,16 | Boha, tým viac ho vníma ako nedosiahnuteľné a vo svojej podstate nepochopiteľné
1019 I,16 | transcendentno. K nemu sa nedostaneme v prvom rade systematickou
1020 II,23 | v dotyčných krajinách sú nedostatočné. Chcel by som nástojčivo
1021 II,26 | veľmi rozsiahle územia, kde nedostatok spolupráce skutočne znamená
1022 I,15 | kresťan, a najmä mních, nehľadá tak veľmi abstraktné pravdy,
1023 I,13 | teraz sa zmieta v strachu a neistote vzorov a orientačných bodov.
1024 I,14 | Mníšstvo nám dokazuje, že nejestvuje žiadne vierohodné poslanie,
1025 I,12 | tejto ceste, zmieri sa v nekončiacom procese obrátenia s Kristom:
1026 I,10 | reči liturgie oslavuje: nekonečné sa stáva konečným, Panna
1027 I,10 | týmto paradoxom, posledným v nekonečnom rade, ktorý celý, plný vďačnosti
1028 II,23 | obetovali a lásku by sme nemali, nič by nám to neosožilo (
1029 I,5 | kresťanskému dedičstvu Východu. Nemám úmysel toto dedičstvo opisovať
1030 I,8 | zvyklosti každej cirkvi ako nemeniteľné, zaiste vzniká tu nebezpečenstvo
1031 I,15 | miluje, aby sa tento vzťah nenarušil a láska prúdila ďalej. Miluje
1032 II,18 | sme chápali, že jednotu nenarušili tak veľmi historické udalosti
1033 I,13 | Duchu~13. Mníchova cesta nenesie vo všeobecnosti len akcent
1034 II,26 | vlasť. Tieto miesta, kde nenútený kontakt v pluralistickej
1035 II,20 | preniknúť celú Cirkev a neobmedziť sa iba na dohodu na najvyššej
1036 I,16 | prítomnosti, zvestovanie, aby sa neoddávala klamu, že stačí sa veľa
1037 I,16 | transcendentnu Boha, ktorý si neodpustí zjaviť sa ako Boh, ktorý
1038 I,16 | človek stráca v záhadných, neosobných veciach. Kresťania Orientu
1039 II,23 | sme nemali, nič by nám to neosožilo (porov. 1Kor 13,3). Veľmi
1040 II,23 | strany, alebo by viedol k neplodnému a pohoršenie vzbudzujúcemu
1041 I,16 | nedosiahnuteľné a vo svojej podstate nepochopiteľné tajomstvo. To sa nesmie
1042 II,28 | Kristus volá, ale človek nepočuje Jeho hlas, pretože sa nám
1043 I,9 | významový obsah. Napokon nepokúšame sa zjednocovať exkluzivitu,
1044 II,23 | kedy je potrebné nikdy nepoľaviť vo svedectve lásky medzi
1045 I,11 | lebo veľmi dobre vieme, aký neporiadok vniesol do ľudského bytia
1046 II,28 | previnenie, naše vzájomné neporozumenie: olúpili sme svet o naše
1047 I,15 | nechal od ľudí, ktorí ho nepoznali, ukrižovať, ale Otec ho
1048 I,6 | božskej prirodzenosti s nepoznateľnosťou božskej podstaty. Východní
1049 II,28 | vždy lepšie ukazovalo svoje neprebádané bohatstvá. Naše slová sa
1050 II,23 | oblasti spoločnej účasti nikdy neprejavia postoj, ktorý by sa mohol
1051 I,15 | ľudskú podobu. Tak človek neprepadá, stále zakusujúc trpkú príchuť
1052 II,21 | všetci vieme, že musíme neprestajne prosiť o božské zmilovanie
1053 I,8 | spomienku naň svojim nástupcom v nepretržitej následnosti, ktorá je zaručená
1054 II,23 | hovoriť samy za seba. Ak nepríde k takýmto gestám, alebo
1055 II,21 | storočí hrdinským spôsobom a neraz i vyliatím krvi. A keď aj
1056 I,9 | orientale, ktoré veľkí Otcovia nerozdelenej Cirkvi odovzdali Západu. 26~
1057 I,10 | druhý vrchol, ktorý je nerozlučne spätý so slovom, ako miesto,
1058 I,10 | tak anticipujú v odteraz nerozlučnom zväzku, ktorý spája Kristovu
1059 I,14 | a rôznym spôsobom aj v neskorších dobách - prednostným nástrojom
1060 II,20 | pápežom Benediktom XV. Neskoršie, 5. júna 1960, zriadil Ján
1061 Intro,4 | našej doby poukázať na tie nesmierne bohatstvá, ktoré naše cirkvi
1062 I,6 | Kristovým telom, pôvodom nesmrteľnosti. 13 V zbožštení a predovšetkým
1063 I,8 | prichádza po ňom. V tejto nesnádzi zaradiť sa s vďačným srdcom
1064 II,26 | cirkví, s ktorými nás ešte nespája úplné spoločenstvo, potom
1065 I,11 | absolutum ani brloh hriechu a nespravodlivosti. V liturgii odhaľujú veci
1066 I,8 | do našich dní. Nejde tu o neustále opakovanie formúl, ale o
1067 II,18 | výrečným svedectvom pre túto neustálu jednotu v rozmanitosti. 41~
1068 I,14 | ale za každé stvorenie neustálym vzývaním, aby sa všetko
1069 II,19 | treba, nedbať na plané reči, neuvážené rezignovanie alebo zvládnuť
1070 I,14 | priateľom človeka, Boha, ktorý neváhal poslať svojho Syna, aby
1071 II,28 | ohrozenia - dokonca sami možno nevedomky - túžobne si želajú naučiť
1072 I,16 | ohlušenie. Všetci veriaci a neveriaci musia sa naučiť mlčaniu,
1073 I,10 | završuje ju, Cirkev vidí ako nevestu, ktorá nielen slovami, ale
1074 I,8 | ale je živou spomienkou nevesty, ktorá sa večne omladzuje
1075 I,8 | tým, ktorí vedia, že ak aj nevidia svoje úsilia korunované
1076 I,16 | Synovi a Duchu Svätému, živé, nevtieravo prítomné osoby, ktorým prinášajú
1077 I,16 | znovu spoznali svoju nikdy nevyhasnutú rovnosť v podstate lásky.~
1078 I,6 | Svätý. 18~Tento zmysel pre nevysloviteľnú božskú skutočnosť odzrkadľuje
1079 I,14 | vierohodné poslanie, ak nevzniká z Cirkvi a pre Cirkev. Svedectvom
1080 I,16 | modlitbu, aby sme nikdy nezabudli: nazerať na Boha znamená
1081 II,28 | Máriu, "Matku hviezdy, ktorá nezapadá",67 "Zorničku mystického
1082 I,8 | kráľovstva, ktoré je vždy nezaslúženým darom. Pán Ježiš prišiel,
1083 I,11 | sviatostiach Cirkvi.~Kresťanstvo nezavrhuje hmotu, telesnosť, ale ich
1084 I,13 | odmietal, pretože sa mu nezdali byť dosť vieryhodnými, ako
1085 II,18 | spoločné obohatenie, ale ako nezlučiteľnosť. A aj keď v druhom tisícročí
1086 II,18 | druhom tisícročí s rastúcou neznalosťou samých seba a pribúdajúcimi
1087 I,10 | nekonečnému božskému milosrdenstvu nezostáva mníchovi nič iné ako uvedomiť
1088 Intro,3 | názoroch, ale že je tak nezvratná ako výzva Pána k jednote.
1089 II,18(41) | tisícdvojstému výročiu II. nicejského koncilu Duodecimum saeculum (
1090 II,23 | medzi rímskou Cirkvou a niekoľkými východnými cirkvami v tejto
1091 I,12 | vedomie, že môže zachytiť len niektoré rysy onej pravdy, ktorá
1092 Intro,2 | ktorých sa mnohé chvália, že v niektorom z apoštolov mali prvého
1093 I,15 | záruku toho, že lásku nemôže nikto usmrtiť, pretože každého,
1094 Intro,4 | ľuďoch, vypočul ich, mal s nimi súcit, keď ich videl "ako
1095 Intro,1(1)| 195-214; encyklika Christi nomen (24. decembra 1894), a.a.O.,
1096 II,23(61) | Les principes généraux et normes pratiques pour coordonner
1097 I,9 | miestom, ktoré všetkých spája, nosí ich v srdci a pomáha im
1098 I,5 | otázky, túžby a skúsenosti nosím vo svojom srdci, môj duch
1099 I,11 | vykupuje a plne sa stáva nositeľkou Boha, to znamená schopnou
1100 I,11 | liturgia cestu k vyrovnanosti nového človeka a pozýva k rešpektovaniu
1101 Intro,3 | všetkých. Je to volanie po novej evanjelizácii7.~Moje myšlienky
1102 II,18 | naliehavejšie želanie po novom zrevidovať dejiny cirkví,
1103 I,8 | vo vernosti a kontinuite novým obsahom. 24 Len ak sa uskutoční
1104 Intro,3(6)| Apostoli (2. júna 1985), Nr. 12-14: AAS 77 (1985), 792-
1105 II,28 | spoločenstve viery a lásky, nás núti, aby sme si nahlas pripomenuli
1106 II,20(51) | Motu proprio Superno Dei nutu (5. júna 1960), 9: AAS 52 (
1107 Intro,3 | národov, ku ktorým sa odobrali obaja svätí bratia Cyril a Metod.
1108 II,18 | svoj symbolický výraz v obapolnom zrušení vzájomnej cirkevnej
1109 I,9 | predsa tam tieto aspekty občas nadobudli zvláštny významový
1110 II,25 | spôsoboch a formách i cirkevné obce: vieme napr. akým kladom
1111 II,28 | bohatstvá, ktorými sa navzájom obdarujú. A tak predstúpime pred
1112 I,11 | veľmi aktuálne, znamená obdivuhodnú školu, aby sme pochopili
1113 II,21 | ukázať, ako veľmi si cení a obdivuje kresťanský Východ a ako
1114 I,13 | každej cirkvi v rozličných obdobiach ich dejín. 31~Pri tomto
1115 I,14 | modlitbe prinášajú mimoriadnu obetavosť nielen za človeka, ale za
1116 I,11 | Paschy, ktorá je prítomná v obeti na oltári.~
1117 II,19(46) | krvi (Božie telo) modlitba obetných darov; tamtiež III. eucharistická
1118 I,10 | ktorý je zároveň darcom i obetným darom, účasťou na svätých
1119 II,23 | keby sme svoje telo aj ohňu obetovali a lásku by sme nemali, nič
1120 II,25 | dobách obohatili Cirkev obetovaním vlastného života. V tomto
1121 I,10 | zvolaní, aby slávili ako obetu toho, ktorý je zároveň darcom
1122 II,24(64) | pre katolícke vzdelávanie, obežník En égard au développment (
1123 Intro,1 | Dignitas, s ktorým chcel obhájiť význam východných tradícií
1124 Intro,4 | sveta dáme jednomyseľnú, objasňujúcu a oživujúcu odpoveď, prispejeme
1125 II,19 | keď sa pri Eucharistii objavíme rozdelení, keď nie sme v
1126 II,28 | skoro, veľmi skoro, dožičí objaviť, Orientale Lumen, že napriek
1127 II,28 | tisícročia mohol potešiť týmto objavom, keď konečne počuje vierohodné
1128 I,14 | spoločenstve s jeho Pánom, objavuje mních svet ako miesto, kde
1129 II,27 | Toto želanie sa týka tých oblastí východnej diaspory, kde
1130 I,12 | prorockú predzvesť osláveného obličaja Zmŕtvychvstalého. Kontemplatívnemu
1131 II,27 | uskutočňovaná a motivovaná obnova kláštorného života znamenať
1132 I,7 | formách, čo takisto znamená obnovenie turíčneho zázraku.~V dobe,
1133 I,9 | exkluzivitu, ale vzájomné obohacovanie sa tým, k čomu Duch podnietil
1134 I,8 | v porozumení veriacich a obohacuje sa vo vernosti a kontinuite
1135 Intro,1 | katolícku Cirkev, ktorá je obohatená mnohými skúsenosťami z poznávania
1136 I,7 | výmenou s cieľom vzájomného obohatenia.~
1137 II,18 | nebola chápaná ako spoločné obohatenie, ale ako nezlučiteľnosť.
1138 II,25 | kultúrnemu a duchovnému obohateniu aj k cvičeniam lásky k blížnemu
1139 II,25 | ktorí vo všetkých dobách obohatili Cirkev obetovaním vlastného
1140 I,15 | 14,6), k tomu, aby sa k obom dostal: poznávanie a účasť
1141 Intro,1 | túto tradíciu, aby sa s ňou oboznámili a tak mohli, pokiaľ je to
1142 I,16 | veciach. Kresťania Orientu obracajú sa skôr k Bohu ako k Otcovi,
1143 Intro,3 | účinkovania6, pričom som sa vždy obracal na všetkých, ktorí svojou
1144 I,5 | svojom srdci, môj duch sa obracia ku kresťanskému dedičstvu
1145 Intro,2 | Sk 2,9-11). Keď sa k nemu obraciame s túžbou a vďačnosťou, zintenzívňujeme
1146 I,12 | sa v nekončiacom procese obrátenia s Kristom: vo vedomí vlastnej
1147 I,14 | vzývaním, aby sa všetko obrátilo k spásonosnému prúdu Kristovej
1148 II,28 | Východu sa vráti, ako sa to obrazne povie, náš Spasiteľ (porov.
1149 I,11 | znovuzrodenia. 29~S týmto obrazom prejavuje liturgická modlitba
1150 I,15 | znamená, že sa formuje podľa obrazu obrazov, ktorým je Syn,
1151 I,9 | nadobudli zvláštny významový obsah. Napokon nepokúšame sa zjednocovať
1152 I,5 | veľký význam pre úplnejšie a obsažnejšie pochopenie kresťanskej skúsenosti
1153 I,15 | hraníc a svojich hriechov, obžalobe alebo strachu, pretože vie,
1154 I,8 | vďačným srdcom za prijaté a očakávané dobrodenia medzi minulosť
1155 Intro,4 | radostnú zvesť. Keď zoči-voči očakávaniam a utrpeniam sveta dáme jednomyseľnú,
1156 I,8 | Medzi spomínaním a očakávaním~8. V dnešnej dobe sa často
1157 I,8 | dáva skutočnosti tradície a očakávaniu živý výraz. Najmä celá liturgia
1158 I,13 | pretože na všetko nazerajú očami lásky ako Boh sa díva na
1159 Intro,1(1)| 358-370. Pápež spomína ocenenie a konkrétnu pomoc, ktorú
1160 II,28 | slova, ktoré nesklame, ale ochabne vinou nášho rozkolu. Kristus
1161 I,12 | prekáža človekovi, aby sa ochotne podrobil Duchu. Len čo sa
1162 I,5 | rozmanitosť, s ktorou bol On ochotný poskladať takú bohatú a
1163 I,6 | nás tí, ktorí milosťou a ochotou nasledovať Krista stali
1164 Intro,4 | jeho smrti, aby sme sa tak očistili od onoho žiarlivého zotrvávania
1165 I,13 | akcent osobného úsilia, ale ocitá sa aj vo vzťahu k duchovnému
1166 II,28 | upretý na vychádzajúce slnce, ocitáme sa plní vďačnosti na ceste,
1167 I,12 | podrobil Duchu. Len čo sa ocitne na tejto ceste, zmieri sa
1168 II,18 | prednosti, ale postupné odcudzenie, tak že rozdielnosť toho
1169 I,8 | uskutočňuje, absolutizovať a oddať sa alebo samochvále, alebo
1170 I,16 | stretne so sebou samým, že sa odhalí, že zacíti prázdnotu, ktorá
1171 I,11 | znetvorenému svetu, tomu odhaľuje liturgia cestu k vyrovnanosti
1172 I,11 | nespravodlivosti. V liturgii odhaľujú veci svoju povahu ako dar,
1173 I,13 | charizmou, využiť všetko a tak odhodlane nájsť cestu k pravde. Náš
1174 I,9 | Kristovej Cirkvi.~Mníšstvo bolo odjakživa vlastnou dušou východných
1175 I,5 | ňou sa živí. Ale predsa sa odlišuje od nej legitimným a príťažlivým
1176 I,13 | potrebuje otcov. Často ich odmietal, pretože sa mu nezdali byť
1177 I,11 | Toto ľudské telo sa stáva, odmietnuc každý dualizmus a každý
1178 Intro,3 | tých národov, ku ktorým sa odobrali obaja svätí bratia Cyril
1179 I,8 | istý Pán zase príde, aby odovzdal svet Otcovi (porov. 1Kor
1180 II,28 | nám nedarí slová svornosti odovzdať ďalej. Spoločne počujeme
1181 I,6 | voči formám, ktoré prijalo odovzdávanie radostnej zvesti v krajinách
1182 I,6 | silu. Preto sa s dôrazom odporúča, aby sa katolíci viac zoznámili
1183 II,17 | odlúčenia, ktoré zjavne odporujú Kristovej vôli a svetu sú
1184 I,10 | života, súčasne osobnou odpoveďou na individuálne poslanie
1185 I,14 | služba~14. Práve v neustálom odpútavaní sa od všetkého, čo ho vo
1186 I,6 | tradícií, ktoré našli svoj odraz najmä v mníšstve. Lebo od
1187 II,20 | vyskytne rozkol, musí byť odstránený; ale Cirkev je jedna, Kristova
1188 I,10 | príbuznými"28 a tak anticipujú v odteraz nerozlučnom zväzku, ktorý
1189 I,8 | prítomnosti, ako keby sa človek odučil schopnosti vnímať, že sa
1190 II,18 | rozkole videli ťažký hriech a oduševnili sa za jednotu a lásku, ako
1191 II,19 | potom uvidíme, ako z tejto odvahy vyrastie primát lásky. Prosím
1192 II,17 | a dokázali vykonať nové, odvážne činy, ktoré nás môžu oslobodiť
1193 II,19 | inšpiruje nás ku konkrétnym, odvážnym krokom, ktoré sú vstave,
1194 I,6 | latincov ako zo svojho zdroja odvodila svoj pôvod a nabrala novú
1195 I,9 | sa tak často Sväté písmo odvoláva.~Zameriam teraz svoju pozornosť
1196 I,12 | pripodobnil Kristovi, učí sa tak odvracať sa od vonkajškovosti, od
1197 II,17 | naliehavejšia výzva k jednote.~Odvtedy sme prešli dlhú cestu vzájomného
1198 I,7 | kultúr. 22 Rešpektovanie a ohľad na jednotlivé kultúry spája
1199 II,25 | návštevy. Želám si, aby v tomto ohľade vyvinuli činnosť kláštory,
1200 I,16 | človek, ktorý v hluku hľadá ohlušenie. Všetci veriaci a neveriaci
1201 II,23 | lebo keby sme svoje telo aj ohňu obetovali a lásku by sme
1202 II,17 | iných cirkví, ktoré boli ohrozené alebo postihnuté vlnami
1203 II,28 | výkrik ľudí, ktorí v úzkosti ohrozenia - dokonca sami možno nevedomky -
1204 II,20 | vyslovuje tieto slová práve v okamihu, keď sa apoštol chystá ho
1205 II,23 | ateistického režimu, prišiel okamžik, kedy je potrebné nikdy
1206 II,23 | všetkých cirkví v tak dôležitom okamžiku pre život sveta; platí to
1207 II,26 | žijú v prevažne latinskom okolí početní veriaci východných
1208 I,13 | asimilačným bodom, dovoľuje táto okolnosť mníšstvu najväčšiu rozmanitosť
1209 I,8(25) | Interpretationis problema (október 1989), II, 1-2: En Vat 11,
1210 I,11 | ktorá je prítomná v obeti na oltári.~
1211 II,28 | vzájomné neporozumenie: olúpili sme svet o naše spoločné
1212 I,11 | rozkošnícky kult ako samoúčelný, omilosteným a preto v plnom zmysle slova
1213 I,8 | nevesty, ktorá sa večne omladzuje láskou, ktorú prechováva.~
1214 II,21 | spôsobom môže konkrétne a omnoho výraznejšie ako v minulosti
1215 I,6 | svätých otcov prekvitala tam oná monastická spiritualita,
1216 I,16 | a umožní nám porozumieť oné slovo.~
1217 Intro,4 | aby sme sa tak očistili od onoho žiarlivého zotrvávania v
1218 II,23 | gestám, alebo dôjde k celkom opačným prejavom, potom to bude
1219 Intro,2 | vďačnosťou, zintenzívňujeme opäť tú silu a entuziazmus, snahu
1220 II,21 | je schopné zmieriť sa.~Opakovane bolo zdôraznené, že už uskutočnená
1221 I,11 | Dlhotrvajúce celebrovanie, opakované zvolania, všetko je výrazom
1222 I,8 | dní. Nejde tu o neustále opakovanie formúl, ale o dedičstvo,
1223 I,10 | svojou existenciou stále opakovaným "marana tha" úpenlivo prosí,
1224 I,5 | radšej priblížiť s bázňou a opatrnosťou v postoji uctievania, ktorý
1225 I,5 | Nemám úmysel toto dedičstvo opisovať alebo interpretovať: počúvam
1226 II,27 | kláštorného života znamenať opravdivý rozkvet: A nesmieme si myslieť,
1227 II,26 | východných cirkví, ktorí opustili svoju vlasť. Tieto miesta,
1228 I,9 | kresťanov, ale vlastne ako orientačnej základne pre všetkých pokrstených
1229 I,13 | strachu a neistote vzorov a orientačných bodov. Kto je skutočne otcom
1230 I,13 | Pretože duchovný otec je orientačným a asimilačným bodom, dovoľuje
1231 I,13 | duchovného vedenia: sú cennými orientačnými bodmi, pretože na všetko
1232 Intro,1 | podporiť proces jednoty.~Naši orientálni katolícki bratia sú si veľmi
1233 II,20(50) | Porov. Motu proprio Orientis Catholici (15. októbra 1917):
1234 II,21 | vedomí vlastnej autenticity a originality. 58 V prípade, že by sa
1235 I,11(29) | Sv. Gregor Nazianzský, Ortario XXXIX: PG 36, 335-360.~
1236 II,21 | niekedy v ich vzťahoch k ortodoxným cirkvám prišlo k nedorozumeniu
1237 I,8 | človek bude cítiť menej osamelým, menej uzatvoreným do úzkeho
1238 I,10 | úpenlivá prosba o odpustenie a oslava Boha vytvára podstatnú časť
1239 I,11 | To však nie je absolútnym oslávením všetkého fyzického, lebo
1240 I,11 | nachádza sa na ceste k osláveniu, k naplneniu pneumy. Na
1241 I,10 | vďačnosti v reči liturgie oslavuje: nekonečné sa stáva konečným,
1242 I,14 | lásky. Táto cesta vnútorného oslobodenia v otváraní sa voči tomu
1243 II,17 | odvážne činy, ktoré nás môžu oslobodiť od každého pokušenia k ústupu.
1244 I,8 | Duch garantuje, aby mohla osloviť ľudí všetkých dôb. A ako
1245 I,15 | Slova k jednému Bohu v troch osobách.~Orient nám pomáha so svojím
1246 I,13 | všeobecnosti len akcent osobného úsilia, ale ocitá sa aj
1247 I,10 | pustovníckeho života, súčasne osobnou odpoveďou na individuálne
1248 I,11 | veľkolepú schopnosť pojať ľudskú osobu v jej celistvosti: ospevuje
1249 II,26 | aktivít, z čoho by mali osoh aj rodné zeme východných
1250 I,11 | osobu v jej celistvosti: ospevuje sa v nej tajomstvo so svojím
1251 I,9 | jasnejšie zažiari ako všetko ostatné, čo sa môže zviditeľniť
1252 II,19 | horou krížov", Solovievskými ostrovmi a mnohými ďalšími vyhladzovacími
1253 I,7 | a vo všetkom zdieľať ich osud, 20 pričom ide o novú katechetickú
1254 II,20 | aj doterajšie historicky osvedčené formy. 56~
1255 I,5 | pochopené lepšie a zreteľnejšie osvetlené, a síce tak, že sa pri rozličných
1256 I,11 | vo zvukoch, vo farbách, v osvetlení, vo vôni. Dlhotrvajúce celebrovanie,
1257 I,9 | pozornosť na mníšstvo, aby som osvetlil hodnoty, o ktorých si myslím,
1258 I,11 | Kristus Pánom, svetlom, ktoré osvetľuje cestu a ako v Písme ukazuje
1259 II,25 | iniciatívy k stretnutiam a výmene osvojili v najobsažnejších spôsoboch
1260 Intro,4 | porov. Mk 6,34). Musíme si osvojiť onen láskyplný pohľad, s
1261 II,18 | historické udalosti alebo otázka prednosti, ale postupné
1262 II,18 | v určitých dogmatických otázkach, ktoré malo potom vo vzťahu
1263 I,16 | prázdnotu, ktorá sa premieňa v otázku po zmysle, človek, ktorý
1264 I,11 | svetle ukázal, že je to Otcova vôľa, aby sa vrátil do pozemského
1265 I,10 | sedí ľudské telo po pravici Otcovej.~Na vrchole tejto skúsenosti
1266 I,15 | ľudstva a tým, že naň vylieva Otcovho Ducha, robí ho milosťou
1267 I,8 | eschatologické očakávanie otvára pre Božiu budúcnosť. Každá
1268 I,14 | vnútorného oslobodenia v otváraní sa voči tomu druhému, uschopňuje
1269 I,7 | kultúr a zároveň musí byť otvorené pre vyústenie do univerzality,
1270 II,21 | prišlo k nedorozumeniu a otvorenej roztržke, všetci vieme,
1271 II,18 | štúdiom a uvažovaním ako aj otvorenými a srdečnými stretnutiami. 43
1272 II,19 | nových rozkolov. Nech Boh otvorí naše srdcia, a pretvorí
1273 II,19 | prenasledovanie, práve teraz, keď sa otvorili perspektívy a ožili nádeje
1274 I,9 | špecificky ženského, pričom sa aj otvorilo spôsobu myslenia doby. Kým
1275 Intro,4 | súcit, keď ich videl "ako ovce bez pastiera" (Mt 9,36;
1276 II,17 | v Krista, sú si navzájom oveľa bližší, ako si mysleli:
1277 I,11 | jedným z najobľúbenejších označení božskej harmónie a predobrazom
1278 II,22 | Rim 1,8). A hneď nato oznámil apoštol národov plný entuziazmu
1279 Intro,1 | 1. Svetlo z Východu ožiarilo celú Cirkev, od toho času,
1280 II,19 | sa otvorili perspektívy a ožili nádeje vo väčšiu slobodu,
1281 Intro,4 | jednomyseľnú, objasňujúcu a oživujúcu odpoveď, prispejeme tak
1282 I,13(31) | Antonii, 15: PG 26, 865, a sv. Pachoma, Les Vies coptes de saint
1283 I,9 | kainobitentu, ako ho chápali Pachomius alebo Basilius až k najprísnejšiemu
1284 II,19 | polámaný chlieb roztrúsený po pahorkoch a zjednotený v jedného Jediného,
1285 I,11(30) | Klement Alexandrijský, Paidagogos, III, 1, 1: SCh 158, 12.~
1286 I,13(31) | Les Vies coptes de saint Pakhôme et ses successeurs, ed.
1287 II,20 | Skúsenosť jednoty~20. Pamätné dni zvláštneho významu nás
1288 II,25 | uchováva spoločné a stále živé pamiatky na kniežatá apoštolov a
1289 I,6 | čaká, ale aj najčistejšou pannou, ktorá je v uskutočňovaní
1290 Intro,2 | z apoštolov mali prvého Pánovho svedka. 4 Najrozličnejšie
1291 Intro,1 | inšpirovalo môjho predchodcu pápeža Leva XIII. k apoštolskému
1292 Intro,3 | urobili v minulosti mnohí iní pápeži, ktorí sa cítili byť povolaní
1293 II,26(65) | Porov. Pápežská rada pre podporu jednoty
1294 II,25 | docentov a študentov na pápežské univerzity a iné katolícke
1295 II,23(61) | de la C.E.I." (uverejnené pápežskou komisiou Pro Russia 1. júna
1296 I,10 | Kresťan žasne nad týmto paradoxom, posledným v nekonečnom
1297 I,10 | ujasnenými a personalizovanými parafrázami biblického textu.~Zoči-voči
1298 Intro,2 | mieste" (Sk 2,1) Duch Svätý. "Paraklet", na Máriu a učeníkov. Odtiaľ
1299 I,7 | sa chceme vyhnúť vzniku partikularizmu a aj krutého nacionalizmu,
1300 I,11 | eucharistie Pána, do jeho Paschy, ktorá je prítomná v obeti
1301 Intro,4 | ich videl "ako ovce bez pastiera" (Mt 9,36; porov. Mk 6,34).
1302 II,17 | mene všetkých kresťanov, za pastierov ktorých nás Pán povolal.
1303 II,26 | žiadni východní kňazi pre pastoráciu u veriacich katolíckych
1304 II,27 | že toto umenšuje účinnosť pastoračnej služby; naopak, ona napokon
1305 II,26 | budúcich kňazov a plánovaním pastorálnych a charitatívnych aktivít,
1306 II,19 | rezignovanie alebo zvládnuť patové postavenie. Keď jeden, ktorý
1307 II,19 | Svätosť, Bartolomej I., patriarcha konštantinopolský, obdaroval
1308 II,18(42) | arcibiskupa a ekumenického patriarchu Dimitrija I. (6. decembra
1309 I,9(26) | 441-456, a Apophthegmata Patrum (Výroky púštnych otcov):
1310 I,14 | Nasledujúc učenie apoštola Pavla, ktorý vidí naplnenie Zákona
1311 II,18 | kliatby z roku 1054 pápežom Pavlom VI. a ekumenickým patriarchom
1312 II,23(61) | Russie et dans les autres Pays de la C.E.I." (uverejnené
1313 I,10 | spoločenstva ujasnenými a personalizovanými parafrázami biblického textu.~
1314 II,19 | práve teraz, keď sa otvorili perspektívy a ožili nádeje vo väčšiu
1315 I,8 | nové cesty vernosti, ktoré pesimizmus prekonajú tým, že sa zamerajú
1316 I,13 | vnútorného dozrievania, tento dar pestovať a udržiavať a všetci z neho
1317 I,5 | poskladať takú bohatú a pestrú mozaiku.~
1318 II,20 | zakladá na presvedčení, že Peter (porov. Mt 16,17-19) sa
1319 II,18(42) | II., Kázeň v chráme sv. Petra v prítomnosti konstantinopolského
1320 II,20 | Kristus zveril apoštolovi Petrovi: posilňovať bratov vo viere
1321 II,20 | láske zjednotenej Cirkvi. "Petrovou úlohou je stále hľadať cesty,
1322 II,19 | cirkev z príležitosti Veľkého piatku 1994 svojou meditáciou o
1323 I,16 | meditáciou, ale skôr prijatím Písma a liturgiou v modlitbe.~
1324 I,11 | osvetľuje cestu a ako v Písme ukazuje transparentnosť
1325 I,9 | udržali pri živote živý plameň kláštorného života. Charizmou
1326 II,19 | to bude treba, nedbať na plané reči, neuvážené rezignovanie
1327 II,26 | vyškolením budúcich kňazov a plánovaním pastorálnych a charitatívnych
1328 Intro,4 | a uchvátení vypočujeme v plnej solidarite s tým, kto nám
1329 I,12 | ak svoj vývoj považuje za plod vlastného asketického úsilia,
1330 II,18 | kultúr a začala sa nanajvýš plodná výmena, o ktorej ešte dnes
1331 II,26 | kde nenútený kontakt v pluralistickej spoločnosti sa ľahšie uskutočňuje,
1332 I,10 | vrchole tejto skúsenosti plynúcej z modlitby stojí Eucharistia,
1333 I,6 | ktorej vypučala ratolesť z pňa Jesseho (porov. Iz 11,1)
1334 I,11 | k osláveniu, k naplneniu pneumy. Na hore Tábor Kristus v
1335 II,20 | dni zvláštneho významu nás pobádajú, aby sme naše myšlienky
1336 II,26 | prevažne latinskom okolí početní veriaci východných cirkví,
1337 II,17 | na koncile v prítomnosti početných bratov z iných cirkví a
1338 I,5 | zjaveného mystéria boli niekedy pochopené lepšie a zreteľnejšie osvetlené,
1339 I,10 | len pokračovaním čítaného, pochopeného, asimilovaného a konečne
1340 I,5 | úplnejšie a obsažnejšie pochopenie kresťanskej skúsenosti a
1341 I,11 | obdivuhodnú školu, aby sme pochopili význam stvorenej skutočnosti,
1342 I,7 | krutého nacionalizmu, musíme pochopiť, že zvestovanie evanjelia
1343 I,11 | ľudstva. Posvätný dej pozýva k pochvale aj telesnosť a krásu, ktorá
1344 I,14 | veľkodušnosťou toto zaangažovanie sa, počínajúc evanjelizáciou, najvznešenejšou
1345 II,18 | upevňujú tento podivuhodný pocit jednoty. 39 Vznik rozdielnych
1346 I,15 | takto Boha znamená naliehavo pocítiť, že hovorí k svetu, že sa
1347 II,17 | mier vo svete. Spoločne sme pociťovali väčšiu zodpovednosť za spoločné
1348 II,18 | vzájomnými vzťahmi mohli naďalej pociťovať istotu, že sú v každej cirkvi
1349 II,17 | rozkolu je veľmi ťažký: pociťujem potrebu, aby naša pohotovosť
1350 I,12 | ďalej: ak je jeho úmysel poctivý a cesta správna, uzrie na
1351 II,17 | všetci ľudia dobrej vôle počuli výkrik týchto trpiacich
1352 II,28 | prosby ľudí, ktorí chcú počuť Božie slovo v jeho celistvosti.
1353 I,10 | poslušnosť, to znamená, že človek počúva to, čo mení život. Mních
1354 I,5 | opisovať alebo interpretovať: počúvam východné cirkvi, o ktorých
1355 I,15 | pretože každého, kto má na nej podiel, dotkne sa Božia sláva:
1356 II,21 | cirkvami, s ktorými sa predsa podieľajú na dedičstve svojich otcov.
1357 II,23 | povinnosť, kde to bude možné, podieľať sa s bratmi východných cirkví
1358 I,11 | tomto poňatí sa vyjadruje podivuhodne vyvážená náuka o dôstojnosti,
1359 II,18 | doma, pretože zo všetkých v podivuhodnej rôznosti rečí a modulácií
1360 I,5 | môžeme Bohu len ďakovať za podivuhodnú rozmanitosť, s ktorou bol
1361 II,22 | mojou" (Rim 1,11-12). Tu je podivuhodným spôsobom zachytená dynamika
1362 Intro,3 | že cesta k jednote nemôže podliehať zmene v názoroch, ale že
1363 II,20 | sa podnikli v minulosti, podmienené duchom doby a vtedajším
1364 I,16 | uvedomovaní sa stvorením podmienených hraníc zoči-voči nekonečnému
1365 II,23 | prebytok na jednej strane bol podnetom k pokoreniu druhej strany,
1366 I,9 | obohacovanie sa tým, k čomu Duch podnietil ľudí v Kristovej Cirkvi.~
1367 II,23 | uskutočneniu toho, čo tieto cirkvi podnikajú v službe vo svojich národoch;
1368 II,20 | 22,32). Pokusy, ktoré sa podnikli v minulosti, podmienené
1369 II,26 | Katolícka východná hierarchia podnikne všetko, aby podporila bratskú
1370 I,13 | nabádajúce otcovstvo Boha. Táto podoba duchovného otca dodáva orientálnemu
1371 I,15 | ktoré nám je vo všetkom podobné okrem hriechu. Tak sa ponára
1372 Intro,1 | som si želal obrátiť sa s podobnou výzvou na katolícku Cirkev,
1373 I,6(15) | vážnosti a božskosti je podobný božskej prirodzenosti",
1374 I,15 | milosťou schopným stať sa podobným Bohu.~Ale keď nám to Syn
1375 I,6(15) | Kristovi "sa ľudia stávajú podobnými Bohu a Božími deťmi, ...
1376 I,15 | prijalo na seba Slovo ľudskú podobu. Tak človek neprepadá, stále
1377 II,19 | slobodu, zazerajú na seba plní podozrievavosti a strachu: nie je to nové,
1378 II,20 | práva, 52 aby sa uchoval a podporil svojráz východného dedičstva.~
1379 II,26 | hierarchia podnikne všetko, aby podporila bratskú atmosféru, vzájomnú
1380 II,20 | Ján XXIII. Sekretariát na podporovanie jednoty kresťanov. 51 Najnovšie,
1381 II,19 | kráľovstva, alebo sa môžeme stať podporovateľmi nových rozkolov. Nech Boh
1382 I,12 | človekovi, aby sa ochotne podrobil Duchu. Len čo sa ocitne
1383 II,21 | veľmi jeho vklad považuje za podstatný v tom, aby univerzalita
1384 I,9 | rehoľnice s pre ňu špecifickými podstatnými rysmi je viditeľné znamenie
1385 I,6 | nepoznateľnosťou božskej podstaty. Východní cirkevní otcovia
1386 I,12 | aj Ježiš, ktorý povedal: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa
1387 II,22 | kresťanov na Západe pri pohľade na ich bratov vo východných
1388 II,28 | po ktorej sa uberajú naše pohľady a naše srdcia.~Naďalej mocne
1389 I,5 | spoločenstvo. V hlbokom pohnutí môžeme Bohu len ďakovať
1390 Intro,2 | požívali v onom meste právo pohostinstva v mene jedného Boha (porov.
1391 II,17 | pociťujem potrebu, aby naša pohotovosť voči Duchu, ktorý nás volá
1392 I,8 | pre kontinuitu, ktorý v pojmoch tradícia a eschatologické
1393 II,17 | ktoré si vyžadujú väčšie pokánie a obrátenie, musia byť iste
1394 II,19 | najvnútornejšia podstata Cirkvi. Pokaždé, keď slávime Eucharistiu,
1395 Intro,1 | bezpodmienečne poznať tento poklad v jeho celej plnosti a tak
1396 II,22 | dynamika stretnutia: znalosť pokladov viery druhého, - ktorú som
1397 I,5 | že sú živými interpretmi pokladu tradícií, ktorý uchovávajú.
1398 I,12 | hľadanom a darovanom vnútornom pokoji, kde sa učí uviesť tlkot
1399 II,23 | jednej strane bol podnetom k pokoreniu druhej strany, alebo by
1400 I,16 | ktorým prinášajú slávnostné a pokorné, dôstojné a prosté zvelebovanie
1401 Intro,4 | otázky sveta a my si ich pokorní a uchvátení vypočujeme v
1402 I,16 | liturgiou v modlitbe.~V tomto pokornom uvedomovaní sa stvorením
1403 I,12 | neustálom zdokonaľovaní robí ho pokorným a miernym, a dáva mu na
1404 II,18 | spoločnej viere a v dokonalom pokračovaní apoštolskej kerygmy, za
1405 I,10 | Orientu právom hrdé, je len pokračovaním čítaného, pochopeného, asimilovaného
1406 I,8 | pôsobenia.~Mníšstvo ako vzor pre pokrstený život~
1407 I,9 | orientačnej základne pre všetkých pokrstených v rámci darov, ktoré každému
1408 I,10 | tajomstvách stávajú sa Kristovými "pokrvnými príbuznými"28 a tak anticipujú
1409 II,22 | druhého, - ktorú som sa práve pokúsil stručne vylíčiť, vyvoláva
1410 II,19 | hriechu, ktoré sa musíme pokúsiť všetkými silami prekonať,
1411 II,20 | jednote (porov. Lk 22,32). Pokusy, ktoré sa podnikli v minulosti,
1412 I,15 | spôsobom a často zámerne pokúša o nemožné - dostať sa do
1413 I,8 | Každá cirkev musí bojovať s pokušením toho, čo uskutočňuje, absolutizovať
1414 II,23 | sa viackrát snažila vydať pokyny, ktoré by mohli uľahčiť
1415 II,19 | modlitby: "Ako bol tento polámaný chlieb roztrúsený po pahorkoch
1416 I,5 | medzi Východom a Západom v polemickom protiklade.~Kresťanský Východ
1417 II,18 | pribúdajúcimi predsudkami prišlo v polemikách a v rozkole k zatvrdeniu,
1418 II,20 | si slabý a potrebuješ sa polepšiť. Iných môžeš posilňovať
1419 II,18 | A aj keď - často vplyvom politických a kultúrnych faktorov -
1420 II,18(38) | Listy, a.a.O., 172-252; Sv. Polykarp, List Filipanom, a.a.O.,
1421 II,18 | už aj v prvých storočiach pomaly vypukli spory, nesmieme
1422 I,13 | sebe pripodobňovať, ale pomôže mu, aby našiel cestu do
1423 I,15 | podobné okrem hriechu. Tak sa ponára božské do chorého srdca
1424 I,11 | Kristovi, v Pánovi. V tomto poňatí sa vyjadruje podivuhodne
1425 I,15 | čisté, 33 a človek nie je ponechaný sám na seba, hoci sa aj
1426 I,8 | istotu a kontinuitu.~Ak ponímame obyčaje a zvyklosti každej
1427 I,11 | Tak Pán dáva vode svojím ponorením do Jordána moc, ktorá jej
1428 II,28 | v sedemnástom roku nášho pontifikátu.~
1429 I,16(35) | PG 65, 72-456, Euagrios Pontikos, Úvahy o mníšstve: PG 40,
1430 I,13(31) | S. 3; a svedectvo Eugria Pontikosa, Traktatus practicus, 100:
1431 II,24 | týmto témam zodpovedajúca ponuka študijných možností - predovšetkým
1432 I,8 | medzi minulosť a budúcnosť ponúkajú predovšetkým východné cirkvi
1433 I,14 | službou, ktorú môže kresťan ponúknuť bratovi a potom ďalej v
1434 I,11 | povahu ako dar, ktorý bol ponúknutý ľudstvu: "Boh videl všetko,
1435 I,15 | veľkým bohatstvom prvkov popísať kresťanský význam ľudskej
1436 I,9(26) | poznačili západné mníšstvo. Por. Viliam Saint-Thierry, Epistula
1437 I,8 | ešte vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach (porov. Rim 8,
1438 I,5 | očakávanie dnešných ľudí. V porovnaní s každou inou kultúrou pripadá
1439 I,8 | toho, čo sa spĺňa, nedá sa porovnať s plnosťou kráľovstva, ktoré
1440 II,26 | srdce pozorné štúdium, plné porozumenie a verné použitie princípov
1441 Intro,3 | hľadať, kde táto jednota bola porušená. Spája nás už zvlášť úzke
1442 II,27 | takou hlbokou spiritualitou posilnená a týmto ideálnym spôsobom
1443 II,27 | cítia byť povolaní k jeho posilneniu, k tomu povzbudiť. 66 Na
1444 II,17 | vzájomného poznávania. Ono posilnilo našu vzájomnú vážnosť a
1445 II,22 | nejaký duchovný dar na vašu posilu, to jest, aby sme sa navzájom
1446 I,5 | s ktorou bol On ochotný poskladať takú bohatú a pestrú mozaiku.~
1447 II,23 | naliehavé. 61 Dnešná situácia poskytujúca väčšiu slobodu, ponúka nové
1448 I,15 | ukazuje sa plnosť ľudského poslania, aby sa človek stal Bohom,
1449 I,14 | človeka, Boha, ktorý neváhal poslať svojho Syna, aby zachránil
1450 I,9 | myslenia doby. Kým v priebehu posledného prenasledovania predovšetkým
1451 II,19 | som toto spoločenstvo z poslednej skúsenosti martýria: "V
1452 II,23 | dramatické historické udalosti v poslednom čase často prekážali východným
1453 II,25 | tých kresťanov, ktorí v posledných desaťročiach najmä v krajinách
1454 I,10 | žasne nad týmto paradoxom, posledným v nekonečnom rade, ktorý
1455 I,10 | človeka zasiahne slovo, vzniká poslušnosť, to znamená, že človek počúva
1456 I,8 | Cirkev nazýva tradíciou v poslušnosti viery, umožní to jej transplantáciu
1457 I,8 | kruhu svojho individuálneho pôsobenia.~Mníšstvo ako vzor pre pokrstený
1458 I,15 | strachu, pretože vie, že v ňom pôsobí moc božstva. Kristus prijal
1459 II,24 | inkulturáciu evanjeliového posolstva; potláčanie napätia medzi
1460 II,17 | ústupu. Cítime, že po stupni pospolitosti, ktorý sme dosiahli, musíme
1461 I,6 | 1) zvláštne miesto. Jej postava nie je len postavou matky,
1462 II,19 | rezignovanie alebo zvládnuť patové postavenie. Keď jeden, ktorý chce byť
1463 I,16 | tomu, že si na miesto Boha postavíme nejaký idol. Až v postupnom
1464 II,20 | porov. Mt 16,17-19) sa chce postaviť do služieb v láske zjednotenej
1465 I,6 | Jej postava nie je len postavou matky, ktorá na nás čaká,
1466 II,17 | ktoré boli ohrozené alebo postihnuté vlnami násilia a prechmatov.
1467 II,20 | To sú poznávacie znamenia postoja, ktorý rímska Cirkev vždy
1468 I,16 | postavíme nejaký idol. Až v postupnom zdokonaľovaní poznania spoločenstva
1469 I,5 | rozličné metódy a spôsoby postupu k poznávaniu a vyznávaniu
1470 I,15 | Syn, a Duchom lásky, ktorý posväcuje a vedie k dokonalému spoločenstvu.
1471 I,10 | spolubratmi spieva modlitby, ktoré posväcujú čas, pokračuje jeho asimilácia
1472 I,11 | srdci vykúpeného ľudstva. Posvätný dej pozýva k pochvale aj
1473 I,11 | preniká vtelené Slovo hmotu s potenciálnou liečivou silou, ktorá sa
1474 II,22 | jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou
1475 II,28 | tretieho tisícročia mohol potešiť týmto objavom, keď konečne
1476 II,24 | evanjeliového posolstva; potláčanie napätia medzi latincami
1477 Intro,2 | našu záchranu ako Žid a "potomok Dávidov" (Rim 1,3; 2Tim
1478 II,20 | jednotlivých tradícií a potrebnej autonómie. Vieme, že sa
1479 I,16 | si priznať, že my všetci potrebujeme toto vzývajúcou prítomnosťou
1480 II,20 | Spomeň si, že si slabý a potrebuješ sa polepšiť. Iných môžeš
1481 II,28 | celistvosti. Slová Západu potrebujú slová Východu, aby Božie
1482 I,7 | iných príležitostiach som poukázal na to, že v kresťanskom
1483 Intro,4 | slovami a skutkami našej doby poukázať na tie nesmierne bohatstvá,
1484 II,23(61) | généraux et normes pratiques pour coordonner l?évangélisation
1485 I,9 | 9. Teraz by som chcel pouvažovať o jednej podobe orientálneho
1486 II,26 | plné porozumenie a verné použitie princípov a noriem tejto
1487 I,5 | vysvetľovaní pravdy zjavenia používali sa v Oriente a na Západe
1488 I,11 | liturgii odhaľujú veci svoju povahu ako dar, ktorý bol ponúknutý
1489 II,20 | ktorý rímska Cirkev vždy považovala za podstatnú súčasť príkazu,
1490 I,12 | miluje ho aj Ježiš, ktorý povedal: "Poďte ku mne všetci, ktorí
1491 II,20 | úlohou, ktorou ho Kristus poveril: "posilňovať bratov vo viere" (
1492 II,28 | vráti, ako sa to obrazne povie, náš Spasiteľ (porov. Mt
1493 I,6 | svojho zdroja odvodila svoj pôvod a nabrala novú silu. Preto
1494 I,8 | dedičstvo, ktoré uchováva živé a pôvodné kerygmatické jadro. Tradícia
1495 I,5 | kresťanskému Východu ako pôvodnému rámcu pre vznikajúcu Cirkev
1496 I,5 | k Spasiteľovi a preto aj pôvodný spôsob tento vzťah žiť.
1497 I,6 | osláveným Kristovým telom, pôvodom nesmrteľnosti. 13 V zbožštení
1498 II,17 | pastierov ktorých nás Pán povolal. Niekedy k nám doľahli,
1499 II,20 | cirkví, ktoré sa cítia byť povolané čoraz viac svedčiť o Kristovej
1500 I,9 | syntéza kresťanstva.~Ak je povolanie k mníšskemu životu od Boha
1501 I,8 | úpenlivo prosí Cirkev a povolaným svedkom toho je mních a
1502 I,10 | Božie slovo, slovo, ktoré povoláva, pozýva, ktoré osobne zaväzuje,
|