1033-evanj | ex-nebez | nebol-povol | povzb-sucej | sucin-zabra | zabud-ziveh
Chapter, Paragraph
1503 II,21 | II. vatikánsky koncil ich povzbudil, že "majú plné právo a povinnosť
1504 II,27 | jeho posilneniu, k tomu povzbudiť. 66 Na Východe totiž skutočne
1505 I,6 | východných otcov, ktorí povznášajú človeka v jeho celistvosti
1506 I,9 | srdcia sa slobodne môžu povzniesť k nebesiam. Kláštor je prorockým
1507 II,24 | Na týchto aj v budúcnosti povšimnutiahodných návrhoch by som chcel trvať.~
1508 II,19 | vyhladzovacími tábormi. Keďže sme na pozadí týchto martýrov zjednotení
1509 I,8 | vzniká tu nebezpečenstvo pozbaviť tradíciu živej skutočnosti,
1510 II,20(55) | Pozdrav docentom Pápežského orientálneho
1511 I,11 | Otcova vôľa, aby sa vrátil do pozemského bytia.~A aj kozmická skutočnosť
1512 Intro,4 | im ukázali Krista, ktorý pozná Otca a ktorý nám ho zjavil (
1513 I,9(26) | púštnych otcov): PG 65, 72-440, poznačili západné mníšstvo. Por. Viliam
1514 II,24 | dcéry katolíckej Cirkvi už poznajú cesty, ktoré im naznačila
1515 I,12 | ponúka Orient túto školu, aby poznal sám seba a miluje ho aj
1516 Intro,2(3)| K tomu poznamenáva sv. Augustín: "Kde vznikla
1517 I,16 | čím viac človek rastie v poznaní Boha, tým viac ho vníma
1518 I,16 | postupnom zdokonaľovaní poznania spoločenstva stretnú sa
1519 II,17 | Ducha, ktorý ich priviedol k poznaniu hlbokých právd o Cirkvi.
1520 II,20 | východného dedičstva.~To sú poznávacie znamenia postoja, ktorý
1521 I,9 | hľadiska a síce o tej, z ktorej poznávame veľa jeho podstatných rysov
1522 I,5 | metódy a spôsoby postupu k poznávaniu a vyznávaniu božských vecí.
1523 II,28 | túžobne si želajú naučiť sa poznávať dejiny lásky, ako to Boh
1524 II,26 | kladiem zvlášť na srdce pozorné štúdium, plné porozumenie
1525 I,9 | odvoláva.~Zameriam teraz svoju pozornosť na mníšstvo, aby som osvetlil
1526 I,11 | aj kozmická skutočnosť je pozvaná k vďakyvzdaniu, lebo celý
1527 Intro,4 | cirkvi na Východe a na Západe pozvané skoncentrovať sa na to podstatné: "
1528 I,12 | Kristovi. Pohľad, ktorý sa pozvoľna pripodobnil Kristovi, učí
1529 II,26 | bez vlastnej hierarchie.~Pozývam hlavy a klérus katolíckych
1530 II,25 | rozsahu. Okrem toho nech Boh požehná vznik a rozvoj ubytovní
1531 II,28 | želaniami udeľujem všetkým svoje požehnanie.~Vo Vatikáne, 2. mája, v
1532 I,7 | iných národov a ich kultúr a požiadavka, aby Božie slovo a jeho
1533 Intro,2 | Najrozličnejšie kultúry a tradície požívali v onom meste právo pohostinstva
1534 I,6(15) | Bohu a Božími deťmi, ...prach sa pozdvihol k takej sláve,
1535 I,13(31) | Eugria Pontikosa, Traktatus practicus, 100: SCh 171, 710.~
1536 Intro,1(1)| Okrem toho Apoštolský list Praeclara gratulationis (20. júna
1537 I,6(14) | 33, 4: a.a.O., 811: V, Praef., SCh 153/2, 15.~
1538 II,20(53) | Ján Pavol II., Prekročiť prah nádeje, Hamburg 1994, s.
1539 II,28 | ženám východných cirkví.~Na prahu tretieho tisícročia všetci
1540 I,6 | slávnosť eucharistie, tohto prameňa života Cirkvi a záruky budúcej
1541 Intro,1 | storočí.~Ak totiž veríme, že prastará a všetkej úcty najhodnejšia
1542 II,19 | pravdivo zaznejú slová z prastarej eucharistickej modlitby: "
1543 II,23(61) | principes généraux et normes pratiques pour coordonner l?évangélisation
1544 II,20 | chápania je jasné, že jedna a pravá jednota bola možná len za
1545 II,23 | 23. Pravdaže som si vedomý, že mnohé
1546 I,13 | odhodlane nájsť cestu k pravde. Náš svet veľmi potrebuje
1547 II,19 | proroctvo Božieho kráľovstva a pravdivo zaznejú slová z prastarej
1548 I,15 | vie, že sám jeho Pán je pravdou a životom, ale vie aj to,
1549 II,20 | dokonalejšie zviditeľniť plnosť pravého učenia; že tejto jednote
1550 I,10 | nebesiach sedí ľudské telo po pravici Otcovej.~Na vrchole tejto
1551 I,9(26) | cirkevných otcov, medzitým Pravidlá sv. Bazilia: PG 31, 889-
1552 I,10 | sú všetky cirkvi Orientu právom hrdé, je len pokračovaním
1553 I,11 | ľudským človekom.~Kto hľadá pravý zmyslový vzťah k sebe samému
1554 I,16 | že sa odhalí, že zacíti prázdnotu, ktorá sa premieňa v otázku
1555 I,10 | spôsobom ukazuje, že život prebieha medzi dvomi vrcholmi: medzi
1556 I,6 | A medzi týmito zaberá Preblahoslavená Panna Mária, z ktorej vypučala
1557 II,23 | blížnemu. Beda nám, keby prebytok na jednej strane bol podnetom
1558 I,6 | mimoriadnu úlohu: mocou Ducha prebývajúceho v človekovi, začína sa zbožštenie
1559 II,17 | postihnuté vlnami násilia a prechmatov. Pokúsili sme sa pre všetkých
1560 Intro,1 | a tak spoločne s pápežom precítiť vrúcne želanie vrátiť Cirkvi
1561 I,8 | na dianí, ktoré ho jednak predchádza, jednak prichádza po ňom.
1562 I,6 | Na tejto ceste zbožštenia predchádzajú nás tí, ktorí milosťou a
1563 II,20 | že tejto jednote muselo predchádzať povedomie spoločenstva,
1564 Intro,1 | svetlo inšpirovalo môjho predchodcu pápeža Leva XIII. k apoštolskému
1565 II,18 | historické udalosti alebo otázka prednosti, ale postupné odcudzenie,
1566 I,14 | aj v neskorších dobách - prednostným nástrojom pre evanjelizáciu
1567 I,11 | označení božskej harmónie a predobrazom osláveného ľudstva30 a všade
1568 II,18 | rozmanitosti úradov a služieb pod predsedníctvom biskupa, nástupcu apoštolov. 40
1569 I,9 | cirkvi, pre ktoré mníšstvo predstavovalo podstatnú skúsenosť a ktoré
1570 II,28 | kráľovstva, uskutočnilo v predstihu.~Nech Boh skráti čas a priestor.
1571 II,28 | navzájom obdarujú. A tak predstúpime pred Boha s čistými rukami
1572 Intro,4 | to podstatné: "Nesmieme predstúpiť pred Krista, Pána dejín,
1573 II,18 | samých seba a pribúdajúcimi predsudkami prišlo v polemikách a v
1574 I,11 | stvoreného sveta, ktorý je predurčený k tomu, aby bol prijatý
1575 I,14 | Aké poslanie Duch pre neho predvídal, v podstate predsa len mních
1576 I,6 | v uskutočňovaní toľkých predznačených znázornení v Starom zákone -
1577 II,18 | viery intenzívnym šírením a prehĺbenou výmenou myšlienok upevňujú
1578 II,24 | liturgie východných cirkví62, prehlbovanie znalostí o duchovných tradíciách
1579 II,19 | najnovších udalostí, ktoré sa prehnali strednou a východnou Európou,
1580 II,25 | kde sa zvláštnym spôsobom prejaví svätosť v spomienkach na
1581 I,9 | mníšok v kresťanskom Oriente. Prejavilo sa v Cirkvi ako typ vysoko
1582 II,17 | ďalej pokračovalo. Môžem prejaviť veľkú radosť, ktorú vo mne
1583 II,23 | alebo dôjde k celkom opačným prejavom, potom to bude všetkých,
1584 II,23 | udalosti v poslednom čase často prekážali východným cirkvám plne uskutočňovať
1585 II,18 | cirkevného života nebol prekážkou, aby kresťania vzájomnými
1586 II,20 | Preto nesmie vytvárať žiadne prekážky, ale musí hľadať prostriedky
1587 I,9 | kde človek bez zábran a prekážok hľadá Boha, miestom, ktoré
1588 I,9(26) | 33, 181-182, (Latinské) preklady diel východných cirkevných
1589 I,8 | vernosti, ktoré pesimizmus prekonajú tým, že sa zamerajú na nádej
1590 I,13 | dosť vieryhodnými, ako vzor prekonanými a pre bežné city málo príťažlivými.
1591 II,19 | pokúsiť všetkými silami prekonať, ak chceme, aby národy,
1592 II,20(53) | Ján Pavol II., Prekročiť prah nádeje, Hamburg 1994,
1593 I,6 | slávnych čias svätých otcov prekvitala tam oná monastická spiritualita,
1594 I,15 | sláva: je to človek, ktorého premenila láska, ktorého učeníci videli
1595 I,8 | nebezpečenstvom zhromažďovať len premenlivé názory a garantuje jej istotu
1596 I,16 | zacíti prázdnotu, ktorá sa premieňa v otázku po zmysle, človek,
1597 I,9 | Kým v priebehu posledného prenasledovania predovšetkým v krajinách
1598 I,11 | liturgia nebom na zemi a v nej preniká vtelené Slovo hmotu s potenciálnou
1599 II,20 | spoločenstva, ktoré malo preniknúť celú Cirkev a neobmedziť
1600 II,20 | kreativity v láske, ktorá presiahne aj doterajšie historicky
1601 I,9 | aj dnes rozkvitá, len čo prestane prenasledovanie a srdcia
1602 II,20 | takéto chápanie sa zakladá na presvedčení, že Peter (porov. Mt 16,
1603 II,23 | ako abstraktné slová bez presvedčivej sily a bez konkrétnosti.~
1604 I,12 | ktorí sa namáhate a ste preťažení." (Mt 11,28). Tomu, kto
1605 II,19 | Kresťanskí bratia, ktorí spolu pretrpeli prenasledovanie, práve teraz,
1606 II,18 | jednotu Cirkvi a ju podporovať pretrvalo živé. V prvých ekumenických
1607 I,7 | že v kresťanskom Oriente pretrváva ako veľká hodnota, ktorou
1608 II,17 | žiaľ, ešte vždy cítime, pretrvávajú ako tie isté pokušenia v
1609 I,15 | mnícha je dôkazom v Oriente pretrvávajúcej jednoty medzi spiritualitou
1610 II,19 | Boh otvorí naše srdcia, a pretvorí naše srdcia, a inšpiruje
1611 Intro,1(1)| pomoc, ktorú Sv. stolica preukázala východným cirkvám a prejavuje
1612 II,23 | v rokoch slobodnejšieho preukazovania lásky k blížnemu. Beda nám,
1613 I,14 | dbalo na to, aby zaručilo prevahu lásky voči každému zákonu.~
1614 II,26 | územiam v diaspore, kde žijú v prevažne latinskom okolí početní
1615 II,28 | nahlas pripomenuli naše previnenie, naše vzájomné neporozumenie:
1616 I,6 | cirkevných otcov o zbožštení prešla do tradície všetkých orientálnych
1617 II,17 | výzva k jednote.~Odvtedy sme prešli dlhú cestu vzájomného poznávania.
1618 II,28 | po stáročiach, ktoré sme prežili v plnom spoločenstve viery
1619 I,14 | kazateľstvo. Východné cirkvi prežívali s veľkou veľkodušnosťou
1620 I,9 | chválospevom na Boha a konkrétne prežívaný príkaz lásky k blížnemu
1621 I,15 | a si vyvolil, a ktoré si prial ako "obraz obrazov" - ako
1622 I,14 | vlastnosť Boha, ktorý je priateľom človeka, Boha, ktorý neváhal
1623 I,5 | V tomto zmysle sa veľmi približuje kresťanskej tradícii Západu,
1624 II,18 | neznalosťou samých seba a pribúdajúcimi predsudkami prišlo v polemikách
1625 I,10 | sa Kristovými "pokrvnými príbuznými"28 a tak anticipujú v odteraz
1626 I,15 | neprepadá, stále zakusujúc trpkú príchuť svojich hraníc a svojich
1627 I,9 | ktoré každému jednotlive pridelil Pán, takže sa javí ako symbolická
1628 II,20 | caritate, vedený láskou pridŕžať sa pravdy (porov. Ef 4,15). 53
1629 I,10 | pretože nečakanou záchranou z priepasti svojej biedy. 27 Preto úpenlivá
1630 I,15 | pôsobí moc božstva. Kristus prijal ľudstvo bez odlúčenia od
1631 I,8 | zaradiť sa s vďačným srdcom za prijaté a očakávané dobrodenia medzi
1632 I,8 | Len ak sa uskutoční prijatie toho, čo Cirkev nazýva tradíciou
1633 I,16 | systematickou meditáciou, ale skôr prijatím Písma a liturgiou v modlitbe.~
1634 I,11 | predurčený k tomu, aby bol prijatý do eucharistie Pána, do
1635 I,15 | z ktorej samo stvorenie prijíma svetlo. V Kristovi, pravom
1636 II,21 | aby vďačne a s úžitkom prijímala duchovné dary, ktorých nositeľmi
1637 II,25 | našich silách, aby sa tieto prijímania uskutočňovali vo väčšom
1638 II,25 | formu stretnutia predstavuje prijímanie ortodoxných docentov a študentov
1639 II,20 | považovala za podstatnú súčasť príkazu, ktorý Ježiš Kristus zveril
1640 I,7 | cirkví Orientu ako hodnoverný príklad vydarenej inkulturácie.~
1641 Intro,3 | Viackrát som sa zaoberal s príkladom ich účinkovania6, pričom
1642 I,7 | kultúry~7. Už pri iných príležitostiach som poukázal na to, že v
1643 II,19 | z tejto odvahy vyrastie primát lásky. Prosím Pána, aby
1644 I,7 | myšlienkovému dedičstvu a primerane ho i vyjadrovať, ponúka
1645 II,21 | sa starosti o blaho duší primeranejšie." 59 Tieto cirkvi sú poznačené
1646 I,7 | zjavenie sa potom zvestuje primeraným spôsobom a úplne zrozumiteľne,
1647 II,21 | s rímskou Cirkvou nesmie prinášať so sebou umenšovanie vo
1648 II,23(61) | 163-168; okrem toho "Les principes généraux et normes pratiques
1649 I,7 | sa vo všetkom tým, ktorým priniesli radostnú zvesť, chceli sa
1650 I,6 | predovšetkým vo sviatostiach pripisuje orientálna teológia Duchu
1651 II,17 | obrátenie, musia byť iste pripočítané tie, ktoré narušili jednotu,
1652 I,12 | Pohľad, ktorý sa pozvoľna pripodobnil Kristovi, učí sa tak odvracať
1653 I,13 | nebude si toho druhého k sebe pripodobňovať, ale pomôže mu, aby našiel
1654 II,19 | meditáciou o krížovej ceste, pripomenul som toto spoločenstvo z
1655 II,28 | núti, aby sme si nahlas pripomenuli naše previnenie, naše vzájomné
1656 I,9 | hľadaní Boha.~hcel by som pripomenúť aj žiarivé svedectvo mníšok
1657 II,23 | zdôrazniť, že na Západe sú pripravené spoločenstvá - a mnohé sú
1658 Intro,4 | 8,55; 14,8-11). Tým, že pripustíme, aby k nám doľahli otázky
1659 I,10 | Kristovu Božiu a ľudskú prirodzenosť v skúsenosť zbožštenia.~
1660 I,12 | treba chápať v neustálom prirovnávaní k celému Kristovi. Pohľad,
1661 I,10 | Eucharistia anticipuje aj príslušnosť ľudí a vecí k nebeskému
1662 I,9 | formy mníšskeho života od prísneho kainobitentu, ako ho chápali
1663 Intro,4 | objasňujúcu a oživujúcu odpoveď, prispejeme tak skutočne k účinnejšiemu
1664 II,27 | navyše mohla by byť cenným príspevkom k rozvoju kláštorného života
1665 I,9 | veľmi dôležité, aby ukázali príspevok kresťanského Orientu Kristovej
1666 II,23 | týkajúcich sa služby, alebo prispievať k uskutočneniu toho, čo
1667 I,6 | zjednotení so svojím biskupom, prístup k Bohu Otcovi skrze Syna,
1668 Intro,4 | aby sme mohli spoločne pristúpiť k modernému človekovi, ktorý
1669 I,5 | odlišuje od nej legitimným a príťažlivým spôsobom, keďže východný
1670 I,13 | prekonanými a pre bežné city málo príťažlivými. Vynaložil síce veľké úsilie,
1671 I,11 | do jeho Paschy, ktorá je prítomná v obeti na oltári.~
1672 I,16 | Svätému, živé, nevtieravo prítomné osoby, ktorým prinášajú
1673 I,16 | potrebujeme toto vzývajúcou prítomnosťou naplnené mlčanie: teológiu,
1674 I,10 | sa stáva konečným, Panna privedie dieťa na svet, skrze smrť
1675 II,17 | vzájomnú vážnosť a často nás priviedlo k tomu, že sme sa na tejto
1676 II,17 | začuli hlas Ducha, ktorý ich priviedol k poznaniu hlbokých právd
1677 I,8 | bolestnou spomienkou na zašlé privilégiá, ale je živou spomienkou
1678 I,5 | vznikajúcu Cirkev jedinečná a privilegovaná úloha.~Orientálna kresťanská
1679 I,6 | trojičného realizmu a jeho privteleniu do sviatostného života spája
1680 I,16 | veria v Krista.~Musíme si priznať, že my všetci potrebujeme
1681 II,23(61) | uverejnené pápežskou komisiou Pro Russia 1. júna 1992).~
1682 I,5 | onen špecifický teologický problém, ktorý sa vynoril v priebehu
1683 I,8(25) | komisia, Interpretationis problema (október 1989), II, 1-2:
1684 Intro,1 | jednotlivcovi možné, podporiť proces jednoty.~Naši orientálni
1685 I,12 | zmieri sa v nekončiacom procese obrátenia s Kristom: vo
1686 I,13 | na čas a rytmus denného programu, ako aj metód hľadania Boha.
1687 I,12 | tvári muža bolesti vníma už prorockú predzvesť osláveného obličaja
1688 I,9 | povzniesť k nebesiam. Kláštor je prorockým miestom, v ktorom sa stvorenie
1689 II,19 | Eucharistiu v plnom zmysle ako proroctvo Božieho kráľovstva a pravdivo
1690 I,10 | biedy. 27 Preto úpenlivá prosba o odpustenie a oslava Boha
1691 I,8 | na vykúpenie a úpenlivou prosbou za Pánov návrat. A ak tradícia
1692 I,10 | čo hneď prejde v úpenlivú prosbu a potom v jasot nad ešte
1693 II,28 | Spoločne počujeme úpenlivé prosby ľudí, ktorí chcú počuť Božie
1694 Intro,4 | 14,8). Dnešní ľudia nás prosia, aby sme im ukázali Krista,
1695 II,19 | odvahy vyrastie primát lásky. Prosím Pána, aby inšpiroval predovšetkým
1696 II,28 | nebeskom Jeruzaleme, my ale prosíme a chceme, aby sa ono stretnutie
1697 I,16 | slávnostné a pokorné, dôstojné a prosté zvelebovanie Boha. Spozorujú
1698 II,18 | kultúrnych faktorov - vzrástlo protikladné nedorozumenie v určitých
1699 I,5 | vzájomnom doplňovaní ako o protikladoch. 10~Zatiaľ čo naznačené
1700 II,18 | keď nechýbali ťažkosti a protiklady, listy apoštolov (porov.
1701 II,20(49) | Porov. Motu proprio Dei providentis (1. mája 1917): AAS 9, (
1702 I,15 | vzťah nenarušil a láska prúdila ďalej. Miluje ho v tajomstve
1703 I,14 | obrátilo k spásonosnému prúdu Kristovej lásky. Táto cesta
1704 II,18 | nástupcu apoštolov. 40 Prvé koncily sú výrečným svedectvom
1705 Intro,2 | niektorom z apoštolov mali prvého Pánovho svedka. 4 Najrozličnejšie
1706 I,9 | dušou východných Cirkví: prví kresťanskí mnísi sa narodili
1707 I,15 | svojím veľkým bohatstvom prvkov popísať kresťanský význam
1708 I,5 | vynárajú sa pred mojím zrakom prvky, ktoré majú veľký význam
1709 I,8 | tak sa rozrastá každý iný prvok živého dedičstva Cirkvi
1710 II,19 | Keď jeden, ktorý chce byť Prvý, je k tomu povolaný, aby
1711 I,8 | Tradícia nie je nikdy púhou túžbou po minulých veciach
1712 I,10 | vždy, aj vo svojich formách pustovníckeho života, súčasne osobnou
1713 I,9 | Basilius až k najprísnejšiemu pustovníctvu takého Antonia alebo Makaria
1714 II,28 | ktorá sa ešte nachádza na púti k plnosti kráľovstva, uskutočnilo
1715 II,25 | uskutočňovaní spoločných pútí na miesta, kde sa zvláštnym
1716 Intro,3 | Spája nás už zvlášť úzke puto. Máme skoro všetko spoločné8
1717 I,14 | od sociálnych diel až po putovné kazateľstvo. Východné cirkvi
1718 I,12 | asketického úsilia, zmocniť pýcha a intransigencia. Duchovný
1719 Intro,4 | dnešných ľudí, ktorí sa pýtajú na zmysel svojho života.
1720 II,26(65) | Porov. Pápežská rada pre podporu jednoty kresťanov,
1721 I,13 | zhodnotenie. Zodpovední majú radi v onej oblasti a všade tam,
1722 I,12 | hľadá vnútorné uzdravenie, radí hľadať ďalej: ak je jeho
1723 II,17 | pokračovalo. Môžem prejaviť veľkú radosť, ktorú vo mne v týchto rokoch
1724 I,16 | nášho Pána Ježiša Krista, v radosti Ducha Svätého, vidím postoj
1725 I,6 | ktoré prijalo odovzdávanie radostnej zvesti v krajinách Západu.
1726 I,5 | žiť. Tu by som sa chcel radšej priblížiť s bázňou a opatrnosťou
1727 I,9 | pre všetkých pokrstených v rámci darov, ktoré každému jednotlive
1728 II,26 | uskutočňuje, mohli by byť ideálnym rámcom pre zlepšenie a zintenzívnenie
1729 I,5 | kresťanskému Východu ako pôvodnému rámcu pre vznikajúcu Cirkev jedinečná
1730 Intro,4 | znovuzblíženiu a svornosti: rany na ceste k jednote kresťanov
1731 I,12 | intransigencia. Duchovný rast v neustálom zdokonaľovaní
1732 II,26 | aktívne spolupôsobiť pri raste kresťanského spoločenstva.~
1733 II,18 | keď v druhom tisícročí s rastúcou neznalosťou samých seba
1734 I,6 | Mária, z ktorej vypučala ratolesť z pňa Jesseho (porov. Iz
1735 II,23 | východných cirkví predovšetkým na realizácii zámerov týkajúcich sa služby,
1736 I,6 | zdôrazňovaniu trojičného realizmu a jeho privteleniu do sviatostného
1737 I,6(16) | Porov. Sv. Ján z Damasku, Reč obrazov, I, 19: PG 94, 1249.~
1738 II,18 | v podivuhodnej rôznosti rečí a modulácií sa vznášala
1739 I,7 | zrozumiteľne, lebo Kristus hovorí rečou rozličných národov a tieto
1740 I,6(17) | Ján Pavol II., encyklika Redemptoris Mater (25. marca 1987),
1741 I,10(27) | Porov. napr. Sv. Bazil, Regula brevis: PG 31, 1079-1305;
1742 I,9 | násilne zatvorené, ženské rehole udržali pri živote živý
1743 II,25 | ktoré zjednocujú skúsenosť rehoľného života a tým aj duchovnú
1744 II,25 | mimoriadnej úlohy, ktorá pripadá rehoľnému životu v cirkvách, ako aj
1745 I,9 | kláštorného života. Charizmou rehoľnice s pre ňu špecifickými podstatnými
1746 II,27(66) | VII, "Výzva k rehoľníkom a rehoľniciam východných cirkví" (27.
1747 I,13(32) | Kázeň k rehoľníkom a k rehoľníčkam (2.februára 1988), 6: AAS
1748 I,8 | svedkom toho je mních a rehoľník.~Orient dáva skutočnosti
1749 II,19(46) | Anaphora alexandrina, vydal E. Renaudot, Liturgiarum orientalium,
1750 I,7 | v kresťanskom staroveku reprezentatívny pre typický štýl mnohých
1751 II,19 | na plané reči, neuvážené rezignovanie alebo zvládnuť patové postavenie.
1752 I,5 | jednotlivej kultúry s najväčším rešpektom pre každé spoločenstvo.
1753 II,21 | dôstojnosť východných cirkví plne rešpektovala a hodnotila, aby vďačne
1754 II,20 | bola možná len za plného rešpektovania druhého; že sa obyčaje a
1755 I,11 | nového človeka a pozýva k rešpektovaniu eucharisticky účinnou silou
1756 II,23 | pod tlakom ateistického režimu, prišiel okamžik, kedy je
1757 II,21 | majú plné právo a povinnosť riadiť sa vlastnými zásadami, ktoré
1758 II,27(66) | Porov. Posolstvo riadnej biskupskej synody, VII, "
1759 II,18(44) | Vatican-Phanar (1958-1980), Rím- Istanbul, 1971, S. 278-295.~
1760 Intro,3 | dvadsiateho storočia. Výkrik Ríma, výkrik Carihradu, výkrik
1761 II,25 | bratov z Východu aj tu, v Ríme, ktorý uchováva spoločné
1762 II,22 | Pavol z Orientu adresoval rímskej Cirkvi, znovu zazneli z
1763 II,19 | konštantinopolský, obdaroval rímsku cirkev z príležitosti Veľkého
1764 II,26 | z čoho by mali osoh aj rodné zeme východných bratov.~
1765 II,28 | svetlo, ktoré vráti ľudskému rodu zmysel jeho existencie.
1766 II,17 | 17. Je tomu tridsať rokov, čo biskupi katolíckej Cirkvi,
1767 II,19(46) | Porov. Missale Romanum, Sviatok Kristovho tela
1768 I,16 | svoju nikdy nevyhasnutú rovnosť v podstate lásky.~Tak vzniká,
1769 I,12 | sa od vonkajškovosti, od rozbúrenia citov, to znamená od všetkého,
1770 II,19 | spoločenstva, nachádzame v rozdávanom Tele a krvi sviatosť a výzvu
1771 II,19 | pri Eucharistii objavíme rozdelení, keď nie sme v stave účasťou
1772 Intro,3 | ktoré tieto svety vždy znovu rozdeľovali, hlásať Krista. Viackrát
1773 II,18 | viery a rešpektovanie ich rozdielneho charakteru a identity. Spoločná
1774 II,18 | postupné odcudzenie, tak že rozdielnosť toho druhého nebola chápaná
1775 II,18 | pocit jednoty. 39 Vznik rozdielnych skúseností cirkevného života
1776 II,21 | spoločné obrátenie, aby rozhodne a s elánom kráčali vpred
1777 II,28 | ľudia sveta budú mať o jeden rozhodujúci dôvod viac pre svoju vieru
1778 I,12 | vycvičeného v onej škole rozjímania, zvyká si vidieť Krista
1779 II,20 | jedna. Ak sa vyskytne rozkol, musí byť odstránený; ale
1780 I,11 | každý dualizmus a každý rozkošnícky kult ako samoúčelný, omilosteným
1781 II,27 | života znamenať opravdivý rozkvet: A nesmieme si myslieť,
1782 I,9 | skúsenosť a ktoré ešte aj dnes rozkvitá, len čo prestane prenasledovanie
1783 I,9 | duchovnej cesty ako voľbe medzi rozličnými formami života. V každom
1784 II,18 | všetkých v podivuhodnej rôznosti rečí a modulácií sa vznášala
1785 I,14 | mníšstvo bolo v antike - a rôznym spôsobom aj v neskorších
1786 II,28 | zasiahol, môže zakaždým rozohnať tmy pod vplyvom pohľadu
1787 I,8 | nádherné veci, ktoré Duch rozosial v dejinách, my musíme im
1788 II,19 | základe našich rozkolov a rozporov vzbudzovali pohoršenie?
1789 II,25 | uskutočňovali vo väčšom rozsahu. Okrem toho nech Boh požehná
1790 II,26 | jurisdikcia vzťahuje na veľmi rozsiahle územia, kde nedostatok spolupráce
1791 II,19 | bol tento polámaný chlieb roztrúsený po pahorkoch a zjednotený
1792 II,21 | nedorozumeniu a otvorenej roztržke, všetci vieme, že musíme
1793 I,11 | hodnotenie človeka v jeho rozumových a citových zložkách, v "
1794 I,8 | skutočnosti, ktorá narastá a rozvíja sa a ktorú jej práve Duch
1795 II,27 | východných cirkvách zase rozvilo a všetkých, ktorí sa cítia
1796 I,6 | pre tajomstvo tak veľmi rozvinutý.~V Oriente sa nachádzajú
1797 II,25 | nech Boh požehná vznik a rozvoj ubytovní pre našich bratov
1798 II,27 | byť cenným príspevkom k rozvoju kláštorného života na Západe.~
1799 I,6 | Ireneja z Lyonu a ako je rozšírená u kapadóckych cirkevných
1800 I,7 | kresťanskom Oriente veľmi rozšírené stanovisko: Tým, že svätí
1801 II,18 | a vzkriesení Pána Ježiša rozšírilo evanjelium do najrozličnejších
1802 Intro,4 | Krista, Pána dejín, tak rozštiepení, ako, žiaľ, sme sa ukázali
1803 I,8 | apoštolskej sukcesie vkladaním rúk až po biskupov našich dní.
1804 II,28 | predstúpime pred Boha s čistými rukami zmierenia a ľudia sveta
1805 II,23(61) | uverejnené pápežskou komisiou Pro Russia 1. júna 1992).~
1806 II,23(61) | de l?Église catholigue en Russie et dans les autres Pays
1807 I,9 | špecifickými podstatnými rysmi je viditeľné znamenie Božieho
1808 I,6 | V týchto podstatných rysoch odráža sa orientálne pojatie
1809 I,12 | uviesť tlkot srdca v súzvuk s rytmom ducha a tak vylúči každé
1810 I,13 | mnícha tak s ohľadom na čas a rytmus denného programu, ako aj
1811 II,20(52) | Apoštolská konštitúcia Sacri canones (18. októbra 1990):
1812 II,18(40) | Konštitúcia o svätej liturgii Sacrosanctum Concilium, 41; Dekrét o
1813 II,18(41) | nicejského koncilu Duodecimum saeculum (4.decembra 1987), 2 a 4:
1814 I,13(31) | Pachoma, Les Vies coptes de saint Pakhôme et ses successeurs,
1815 I,9(26) | západné mníšstvo. Por. Viliam Saint-Thierry, Epistula ad Fratres de
1816 I,7 | Postoj oboch bratov zo Saloník je v kresťanskom staroveku
1817 Intro,4 | že im vlial silu, ktorá sama dokáže uzdraviť celého človeka.~
1818 II,28 | úzkosti ohrozenia - dokonca sami možno nevedomky - túžobne
1819 I,15 | na inkarnáciu, z ktorej samo stvorenie prijíma svetlo.
1820 I,8 | absolutizovať a oddať sa alebo samochvále, alebo zármutku. Ale čas
1821 Intro,4 | svojich tradícií. Učme sa od samotného Pána, ktorý sa na svojej
1822 I,11 | každý rozkošnícky kult ako samoúčelný, omilosteným a preto v plnom
1823 I,13 | cestu do Božieho kráľovstva.~Samozrejme aj na Západe jestvuje podivuhodný
1824 II,23 | biedy a tiesne budú hovoriť samy za seba. Ak nepríde k takýmto
1825 II,18 | tisícročí s rastúcou neznalosťou samých seba a pribúdajúcimi predsudkami
1826 I,6(12) | 461; Sv. Bazil De Spiritu Sancto, XV, 36: PG 32, 132, XVII,
1827 I,8 | ako keby sa človek odučil schopnosti vnímať, že sa zúčastňuje
1828 I,11 | nositeľkou Boha, to znamená schopnou uviesť nás do vzťahu k Otcovi:
1829 I,5 | vnútri ako mnohotvárny a schopný prijať podstatné rysy každej
1830 I,15 | Ducha, robí ho milosťou schopným stať sa podobným Bohu.~Ale
1831 I,16 | zhromaždenia, vyhnúc sa sebachvále, vedeli dať priestor Božej
1832 II,28 | cirkevného učiteľa, roku 1995, v sedemnástom roku nášho pontifikátu.~
1833 I,10 | skrze smrť, na nebesiach sedí ľudské telo po pravici Otcovej.~
1834 II,20 | 1960, zriadil Ján XXIII. Sekretariát na podporovanie jednoty
1835 II,24 | budúcich kňazov - v kňazských seminároch a na teologických fakultách. 64
1836 I,9 | čo sú schopné vyjadriť sensibilita, kultúra a spiritualita.
1837 II,20 | že si vyžaduje súčinnosť sensibility a kreativity v láske, ktorá
1838 II,19(47) | Posolstvo mechitaristom (8. septembra 1977): Insegnamenti 15 (
1839 I,13(31) | coptes de saint Pakhôme et ses successeurs, ed. L. Th.
1840 II,20 | jednej Eucharistie a chce byť sestrou všetkých. 54 "Kristova Cirkev
1841 Intro,3 | výkrik celého kresťanstva: severnej a južnej Ameriky, Afriky,
1842 I,9 | nepozná tak ako na Západe sformovanie rozličných typov apoštolského
1843 I,8 | východné cirkvi výrazne sformovaný zmysel pre kontinuitu, ktorý
1844 I,14 | menia podľa času a miesta a siahajú od sociálnych diel až po
1845 II,25 | podniknúť všetko, čo je v našich silách, aby sa tieto prijímania
1846 II,19 | musíme pokúsiť všetkými silami prekonať, ak chceme, aby
1847 II,23 | abstraktné slová bez presvedčivej sily a bez konkrétnosti.~Pánov
1848 II,23 | za naliehavé. 61 Dnešná situácia poskytujúca väčšiu slobodu,
1849 I,9 | ako istý druh výnimočnej situácie, ktorá sa dotýka len jednej
1850 I,8 | rozličných historicko-kultúrnych situácií a daností. 25 Tradícia nie
1851 Intro,4 | Východe a na Západe pozvané skoncentrovať sa na to podstatné: "Nesmieme
1852 II,28 | uskutočnilo v predstihu.~Nech Boh skráti čas a priestor. Kiež nám
1853 II,23 | tým väčšia zásluha, čím skromnejšie sú prostriedky, ktoré majú
1854 I,12 | dvojznačnosť. Svojou, čoraz väčšou skromnosťou a sústredenosťou, ktorou
1855 I,12 | vzdialenosti od Pána, čo vedie ku skrúšenosti srdca, symbolu vlastného
1856 I,16 | tajomstvo zostáva stále v skrytosti a halí sa v mlčanie, 35
1857 Intro,1 | ktorá je obohatená mnohými skúsenosťami z poznávania a stretnutí,
1858 II,18 | jednoty. 39 Vznik rozdielnych skúseností cirkevného života nebol
1859 I,10 | hymny sú väčšinou výbornými, skúsenosťou jednotlivca a spoločenstva
1860 Intro,4 | kladie, sme vyzvaní slovami a skutkami našej doby poukázať na tie
1861 II,23 | ktoré majú k dispozícii.~Skutky spoločnej lásky jednej strany
1862 Intro,4 | nás učinil, ale na ľudské slabosti minulosti, ktoré nás ešte
1863 II,20 | vedomý svojich vlastných slabostí. Zverujem ti ako úlohu pravdu,
1864 Intro,4 | zaceliť." 9~Napriek našim slabostiam musíme sa obrátiť k Nemu,
1865 II,20 | povedať: "Spomeň si, že si slabý a potrebuješ sa polepšiť.
1866 I,15 | podiel, dotkne sa Božia sláva: je to človek, ktorého premenila
1867 I,6(15) | prach sa pozdvihol k takej sláve, že teraz vo vážnosti a
1868 I,6 | skutočnosť odzrkadľuje sa v slávení liturgie, kde u všetkých
1869 I,11 | sa do mystéria, ktoré sa slávi so všetkými ľuďmi. A tak
1870 I,6 | je známe, s akou láskou slávia východní kresťania liturgické
1871 II,19 | podstata Cirkvi. Pokaždé, keď slávime Eucharistiu, slávnosť spoločenstva,
1872 I,6 | východní kresťania liturgické slávnosti, najmä slávnosť eucharistie,
1873 I,16 | osoby, ktorým prinášajú slávnostné a pokorné, dôstojné a prosté
1874 I,15 | dostať sa do neba: tu je slávny svätostánok, totiž najsvätejšia
1875 I,6 | najmä v mníšstve. Lebo od slávnych čias svätých otcov prekvitala
1876 Intro,3 | bratia Cyril a Metod. Oni sú slávnym vzorom apoštolov jednoty,
1877 I,12 | ženám, ktoré vyšli, aby sledovali tajuplnú udalosť na Kalvárii.
1878 II,28 | celkom upretý na vychádzajúce slnce, ocitáme sa plní vďačnosti
1879 II,28 | mystického dňa",68 "Východ slnka slávy".69~Na Východe vychádza
1880 II,28 | Východe vychádza každý deň slnko nádeje, svetlo, ktoré vráti
1881 I,9 | prenasledovanie a srdcia sa slobodne môžu povzniesť k nebesiam.
1882 II,23 | ktoré mohli získať v rokoch slobodnejšieho preukazovania lásky k blížnemu.
1883 I,13 | o zrieknutie sa vlastnej slobody, aby sme sa dali inými viesť,
1884 Intro,3 | 3. Pápež, syn slovanského národa, počuje vo svojom
1885 I,14 | Spoločenstvo a služba~14. Práve v neustálom odpútavaní
1886 I,14 | evanjelizáciou, najvznešenejšou službou, ktorú môže kresťan ponúknuť
1887 II,20 | stále hľadať cesty, ktoré slúžia k zachovaniu jednoty. Preto
1888 II,19 | tomu povolaný, aby sa stal služobníkom všetkých, potom uvidíme,
1889 I,12 | vlastného krstu v liečivej vode sĺz, v mlčaní a v hľadanom a
1890 Intro,2 | naplnení Duchom Svätým, "smelo hlásali Božie slovo" (Sk
1891 II,25 | vlastného života. V tomto smere by mal tento akt veľký význam,
1892 II,23 | zvádzať k domnienke, že každá snaha o zblíženie medzi cirkvami
1893 II,23 | bezohľadný voči úporným snahám, za uskutočnenie ktorých
1894 Intro,2 | opäť tú silu a entuziazmus, snahu o svornosť, ktoré v onej
1895 II,23 | rímska Stolica sa viackrát snažila vydať pokyny, ktoré by mohli
1896 I,7 | uskutočnenie sa tak neúnavne snažili. Postoj oboch bratov zo
1897 I,14 | času a miesta a siahajú od sociálnych diel až po putovné kazateľstvo.
1898 Intro,4 | uchvátení vypočujeme v plnej solidarite s tým, kto nám ich kladie,
1899 II,19 | medzi Rímom, "horou krížov", Solovievskými ostrovmi a mnohými ďalšími
1900 I,10 | vrchol, ktorý je nerozlučne spätý so slovom, ako miesto, kde
1901 I,9 | spoločné podstatné rysy, ktoré spájajú východnú a západnú mníšsku
1902 II,28 | sa to obrazne povie, náš Spasiteľ (porov. Mt 24,27).~Muži
1903 I,5 | vnímať a chápať svoj vzťah k Spasiteľovi a preto aj pôvodný spôsob
1904 I,14 | aby sa všetko obrátilo k spásonosnému prúdu Kristovej lásky. Táto
1905 I,10 | keď so svojimi spolubratmi spieva modlitby, ktoré posväcujú
1906 I,10 | asimilovaného a konečne spievaného slova: tie hymny sú väčšinou
1907 I,7 | môžu čítať Sväté písmo a spievať liturgiu vo svojej reči
1908 I,6(12) | 153/2, 461; Sv. Bazil De Spiritu Sancto, XV, 36: PG 32, 132,
1909 II,18 | spoločenstvo nielen s ohľadom na spiritualitu alebo mravný život, ale
1910 I,16(35) | súčasťou východnej monastickej spirituality. Porov. Život a výroky púštnych
1911 I,6 | 6. Mnohé podstatné rysy spirituálnej a teologickej tradície,
1912 I,8 | Bohu a nič z toho, čo sa spĺňa, nedá sa porovnať s plnosťou
1913 I,13 | mohlo mníšstvo v Oriente splniť očakávania každej cirkvi
1914 Intro,1 | výročia tejto udalosti a s ňou spojených iniciatív, s ktorými tento
1915 I,11 | kozmos je povolaný všetko spojiť v Kristovi, v Pánovi. V
1916 I,15 | posväcuje a vedie k dokonalému spoločenstvu. A keď aj človek zhreší,
1917 II,18 | rozdielneho charakteru a identity. Spoločná skúsenosť martýria a meditácia
1918 I,6 | predstavuje podstatnú súčasť ich spoločného dedičstva. Dá sa to zhrnúť
1919 II,25 | veľký význam, keby dospel k spoločnému uznaniu svätosti tých kresťanov,
1920 II,26 | kontakt v pluralistickej spoločnosti sa ľahšie uskutočňuje, mohli
1921 II,22 | sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou" (
1922 II,25 | iniciatívy v uskutočňovaní spoločných pútí na miesta, kde sa zvláštnym
1923 Intro | Vážení spolubratia, milí synovia a dcéry Cirkvi~
1924 I,10 | povolaný.~Aj keď so svojimi spolubratmi spieva modlitby, ktoré posväcujú
1925 I,7 | radostnú zvesť, chceli sa stať spoluobčanmi oných národov a vo všetkom
1926 II,26 | vlastných tradícií, a aktívne spolupôsobiť pri raste kresťanského spoločenstva.~
1927 II,26 | tejto Stolice o ekumenickej spolupráci a pastorácii u veriacich
1928 II,26 | východných cirkví, aby užšie spolupracovali s latinskými biskupmi v
1929 II,22 | Stretávať sa, spoznávať sa, spolupracovať~22. Mojím naliehavým želaním
1930 II,26 | sa latinskí biskupi a ich spolupracovníci usilovať o to, aby u tých
1931 II,26 | vzájomnú úprimnú vážnosť a spoluprácu s bratmi tých cirkví, s
1932 II,19 | zodpovednosť: dnes môžeme spoluúčinkovať pri hlásaní Božieho kráľovstva,
1933 I,9 | sa stáva ideálom ľudského spolužitia a kde človek bez zábran
1934 II,23 | krajinách, v ktorých sa spolužitie medzi synmi a dcérami katolíckej
1935 II,20 | sám Pán chcel povedať: "Spomeň si, že si slabý a potrebuješ
1936 I,8 | ktorí ďalej odovzdali živú spomienku naň svojim nástupcom v nepretržitej
1937 II,28 | Vatikáne, 2. mája, v deň spomienky sv. Atanáza, biskupa a cirkevného
1938 I,8 | Musíme ľuďom ukázať krásu spomienok, silu, ktorá k nám prichádza
1939 Intro,1(1)| 14 (1984), 358-370. Pápež spomína ocenenie a konkrétnu pomoc,
1940 I,8 | Medzi spomínaním a očakávaním~8. V dnešnej
1941 II,22 | stručne vylíčiť, vyvoláva spontánne žiadosť o nové a hlbšie
1942 II,18 | storočiach pomaly vypukli spory, nesmieme zabúdať, že v
1943 II,21 | nedbajúc na všetko vytrpené a spôsobené bezprávie, je schopné zmieriť
1944 II,25 | osvojili v najobsažnejších spôsoboch a formách i cirkevné obce:
1945 I,9 | ženského, pričom sa aj otvorilo spôsobu myslenia doby. Kým v priebehu
1946 I,5 | Západe rozličné metódy a spôsoby postupu k poznávaniu a vyznávaniu
1947 I,16 | aby vo večnom objatí znovu spoznali svoju nikdy nevyhasnutú
1948 I,16 | mlčaní, lebo na vrchole Jeho spoznania a skúsenosti Boha nachádza
1949 II,24 | aby sme sa navzájom lepšie spoznávali. Synovia a dcéry katolíckej
1950 I | I.~Spoznávanie kresťanského Východu:~Skúsenosť
1951 II,22 | Stretávať sa, spoznávať sa, spolupracovať~22. Mojím
1952 I,16 | prosté zvelebovanie Boha. Spozorujú však, že sa tejto prítomnosti
1953 I,12 | jeho úmysel poctivý a cesta správna, uzrie na konci tvár Otca,
1954 II,27 | preto aj pre ne by mohla správne uskutočňovaná a motivovaná
1955 I,11 | plnosti vo sviatostiach: tu sprostredkúva stvorenie každému jednému
1956 II,23 | dotkol nášho ducha a našich sŕdc a aby nás obdaroval trpezlivosťou
1957 I,8 | nesnádzi zaradiť sa s vďačným srdcom za prijaté a očakávané dobrodenia
1958 II,18 | uvažovaním ako aj otvorenými a srdečnými stretnutiami. 43 Toto záslužné
1959 I,16 | sa neoddávala klamu, že stačí sa veľa modliť, aby sme
1960 I,8 | ktorej Pán chce, aby sa takou stala, popudom teda hľadať vždy
1961 I,6 | ochotou nasledovať Krista stali sa mu najpodobnejší: mučeníci
1962 II,20 | zdôrazňuje -, že jednota sa stane skutočnosťou, kedy a ako
1963 I,7 | Oriente veľmi rozšírené stanovisko: Tým, že svätí Cyril a Metod
1964 II,28 | preto, že svätá túžba po stáročiach, ktoré sme prežili v plnom
1965 II,28 | Orientale Lumen, že napriek stáročnému vzdialeniu boli sme si navzájom
1966 I,6 | predznačených znázornení v Starom zákone - obraz Cirkvi, symbol
1967 II,28 | tmy pod vplyvom pohľadu starostlivého Otca.~Orientale Lumen nech
1968 I,7 | Saloník je v kresťanskom staroveku reprezentatívny pre typický
1969 II,19 | rozdelení, keď nie sme v stave účasťou pri tom istom Pánovi,
1970 II,23 | cirkvami v tejto chvíli sťažujú cestu vzájomného porozumenia
1971 I,12 | všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení." (Mt 11,28).
1972 II,20 | ako už bolo povedané, na sté výročie uverejnenia Apoštolského
1973 Intro,1 | Cirkev.1~Z príležitosti stého výročia tejto udalosti a
1974 I,10 | skúsenosti plynúcej z modlitby stojí Eucharistia, druhý vrchol,
1975 II,26 | princípov a noriem tejto Stolice o ekumenickej spolupráci
1976 II,17 | k nám doľahli, k Svätej stolici, naliehavé výzvy iných cirkví,
1977 II,18 | A keď už aj v prvých storočiach pomaly vypukli spory, nesmieme
1978 I,16 | mysticizmom, kde sa človek stráca v záhadných, neosobných
1979 II,17 | nie bez viny ľudí na oboch stranách"36 bolestné odlúčenia, ktoré
1980 II,23 | keby prebytok na jednej strane bol podnetom k pokoreniu
1981 Intro,4 | ktorý hľadá zabudnutého a strateného Otca (porov. Lk 15,18-20;
1982 Intro,3 | 17). Kristov kríž nesmie stratiť svoj zmysel, lebo keď Kristov
1983 II,19 | udalostí, ktoré sa prehnali strednou a východnou Európou, zažila
1984 II,22 | Stretávať sa, spoznávať sa, spolupracovať~
1985 I,8 | Zmŕtvychvstalého, s ktorým sa apoštoli stretli a o ktorom podali svedectvo,
1986 I,16 | mlčať zo strachu, že sa stretne so sebou samým, že sa odhalí,
1987 Intro,1 | skúsenosťami z poznávania a stretnutí, ktoré sa uskutočnili v
1988 II,18 | aj otvorenými a srdečnými stretnutiami. 43 Toto záslužné účinkovanie
1989 II | II.~Od poznávania k stretnutiu~
1990 II,22 | ktorú som sa práve pokúsil stručne vylíčiť, vyvoláva spontánne
1991 I,9 | osoba dosiahnuť najvyšší stupeň toho, čo sú schopné vyjadriť
1992 II,17 | k ústupu. Cítime, že po stupni pospolitosti, ktorý sme
1993 I,11 | eucharisticky účinnou silou stvoreného sveta, ktorý je predurčený
1994 I,11 | aby sme pochopili význam stvorenej skutočnosti, nie je ani
1995 I,16 | pokornom uvedomovaní sa stvorením podmienených hraníc zoči-voči
1996 I,15 | len dejinami Božej lásky k stvoreniu, ktoré on miloval a si vyvolil,
1997 I,14 | kde sa odzrkadľuje krása Stvoriteľa a láska Vykupiteľa. Mních
1998 II,25 | cirkvách, ako aj pre mnohé styčné body, ktoré zjednocujú skúsenosť
1999 I,10 | formách pustovníckeho života, súčasne osobnou odpoveďou na individuálne
2000 II,17 | ako tie isté pokušenia v súčasnosti naďalej. Tu treba vykonať
2001 I,13(31) | de saint Pakhôme et ses successeurs, ed. L. Th. Lefort, Louvain
2002 II,20 | latinskej Cirkvi považovali za súcejšie a dokonalejšie zviditeľniť
|