Evanjelium, cirkvi a kultúry
7. Už pri iných
príležitostiach som poukázal na to, že v kresťanskom
Oriente pretrváva ako veľká hodnota, ktorou sa žije,
rešpektovanie iných národov a ich kultúr a
požiadavka, aby Božie slovo a jeho velebenie zaznelo v každej
reči. S touto témou som sa už zaoberal v encyklike Slavorum
Apostoli, kde som vyzdvihol, že Cyril a Metod sa usilovali
pripodobniť sa vo všetkom tým, ktorým priniesli
radostnú zvesť, chceli sa stať spoluobčanmi oných
národov a vo všetkom zdieľať ich osud, 20 pričom
ide o novú katechetickú metódu. 21 Tým
vyjadrili v kresťanskom Oriente veľmi rozšírené
stanovisko: Tým, že svätí Cyril a Metod
zosúladili evanjelium s domácou kultúrou národov, u
ktorých šírili kresťanstvo, v živú jednotu,
majú zvláštnu zásluhu o vzdelanie a
ďalší vývoj práve tejto kultúry, alebo
lepšie povedané mnohých kultúr. 22
Rešpektovanie a ohľad na jednotlivé kultúry
spája sa u nich s vášňou pre univerzalitu Cirkvi, o
ktorej uskutočnenie sa tak neúnavne snažili. Postoj oboch
bratov zo Saloník je v kresťanskom staroveku reprezentatívny
pre typický štýl mnohých cirkví: zjavenie sa
potom zvestuje primeraným spôsobom a úplne
zrozumiteľne, lebo Kristus hovorí rečou rozličných
národov a tieto potom môžu čítať Sväté
písmo a spievať liturgiu vo svojej reči a vo svojich
vlastných výrazových formách, čo takisto znamená
obnovenie turíčneho zázraku.
V dobe, v ktorej sa uznáva ako základné právo
každého národa hlásiť sa k vlastnej
kultúre a myšlienkovému dedičstvu a primerane ho i
vyjadrovať, ponúka sa nám skúsenosť
jednotlivých cirkví Orientu ako hodnoverný príklad
vydarenej inkulturácie.
Z tohto príkladu sa učíme, že ak sa chceme
vyhnúť vzniku partikularizmu a aj krutého nacionalizmu,
musíme pochopiť, že zvestovanie evanjelia musí byť
hlboko zakorenené v zvláštnom svojráze
jednotlivých kultúr a zároveň musí byť
otvorené pre vyústenie do univerzality, ktorá je
výmenou s cieľom vzájomného obohatenia.
|