9. Teraz by som chcel pouvažovať o jednej podobe
orientálneho kresťanstva z vyššieho hľadiska a
síce o tej, z ktorej poznávame veľa jeho podstatných
rysov o mníšstve.
Na Východe si mníšstvo uchovalo veľkú jednotu,
pretože nepozná tak ako na Západe sformovanie
rozličných typov apoštolského života. Rozličné
výrazové formy mníšskeho života od
prísneho kainobitentu, ako ho chápali Pachomius alebo Basilius
až k najprísnejšiemu pustovníctvu takého Antonia
alebo Makaria z Egypta, zodpovedajú skôr rozličným
stupňom duchovnej cesty ako voľbe medzi rozličnými formami
života. V každom prípade vracajú sa však ku
mníšstvu, nech sa vyjadruje v akejkoľvek forme.
Okrem toho chápali na Východe mníšstvo nielen ako
istý druh výnimočnej situácie, ktorá sa
dotýka len jednej kategórie kresťanov, ale vlastne ako
orientačnej základne pre všetkých pokrstených v
rámci darov, ktoré každému jednotlive pridelil
Pán, takže sa javí ako symbolická syntéza
kresťanstva.
Ak je povolanie k mníšskemu životu od Boha
jednoznačné, potom môže taká osoba dosiahnuť
najvyšší stupeň toho, čo sú schopné
vyjadriť sensibilita, kultúra a spiritualita. To platí viac
pre východné cirkvi, pre ktoré mníšstvo
predstavovalo podstatnú skúsenosť a ktoré ešte
aj dnes rozkvitá, len čo prestane prenasledovanie a srdcia sa
slobodne môžu povzniesť k nebesiam. Kláštor je
prorockým miestom, v ktorom sa stvorenie stáva
chválospevom na Boha a konkrétne prežívaný
príkaz lásky k blížnemu sa stáva
ideálom ľudského spolužitia a kde človek bez
zábran a prekážok hľadá Boha, miestom,
ktoré všetkých spája, nosí ich v srdci a pomáha
im pri hľadaní Boha.
hcel by som pripomenúť aj žiarivé svedectvo
mníšok v kresťanskom Oriente. Prejavilo sa v Cirkvi ako typ
vysoko váženého, špecificky ženského,
pričom sa aj otvorilo spôsobu myslenia doby. Kým v priebehu
posledného prenasledovania predovšetkým v krajinách
východnej Európy boli mnohé mužské
kláštory násilne zatvorené, ženské rehole
udržali pri živote živý plameň kláštorného
života. Charizmou rehoľnice s pre ňu špecifickými
podstatnými rysmi je viditeľné znamenie Božieho
materského citu, na ktorý sa tak často Sväté
písmo odvoláva.
Zameriam teraz svoju pozornosť na mníšstvo, aby som osvetlil
hodnoty, o ktorých si myslím, že sú aj dnes
veľmi dôležité, aby ukázali príspevok
kresťanského Orientu Kristovej Cirkvi na jej ceste do Božieho
kráľovstva. Bez toho, že by mníšska
skúsenosť alebo dedičstvo Orientu malo exkluzívny
charakter, predsa tam tieto aspekty občas nadobudli zvláštny
významový obsah. Napokon nepokúšame sa
zjednocovať exkluzivitu, ale vzájomné obohacovanie sa
tým, k čomu Duch podnietil ľudí v Kristovej Cirkvi.
Mníšstvo bolo odjakživa vlastnou dušou
východných Cirkví: prví kresťanskí
mnísi sa narodili v Oriente a mníšsky život bol
podstatnou súčasťou lumen orientale, ktoré
veľkí Otcovia nerozdelenej Cirkvi odovzdali Západu. 26
Výrazné spoločné podstatné rysy, ktoré
spájajú východnú a západnú
mníšsku skúsenosť, vytvárajú
podivuhodný most bratstva, kde prežívaná jednota
dokonca jasnejšie zažiari ako všetko ostatné, čo sa
môže zviditeľniť v dialógu medzi cirkvami.
|