Jasný pohľad na nájdenie samého
seba
12. Na Krista, Bohočloveka, je upriamený pohľad mnícha,
v usužovanej tvári muža bolesti vníma už
prorockú predzvesť osláveného obličaja
Zmŕtvychvstalého. Kontemplatívnemu pohľadu ukazuje sa
Kristus ako jeruzalemským ženám, ktoré vyšli,
aby sledovali tajuplnú udalosť na Kalvárii. A pohľad
mnícha, vycvičeného v onej škole rozjímania,
zvyká si vidieť Krista aj v najskrytejších
kútoch stvorenia ako aj v dejinách ľudstva, ktoré
treba chápať v neustálom prirovnávaní k
celému Kristovi. Pohľad, ktorý sa pozvoľna pripodobnil
Kristovi, učí sa tak odvracať sa od vonkajškovosti, od
rozbúrenia citov, to znamená od všetkého, čo
prekáža človekovi, aby sa ochotne podrobil Duchu. Len čo
sa ocitne na tejto ceste, zmieri sa v nekončiacom procese obrátenia
s Kristom: vo vedomí vlastnej viny a vzdialenosti od Pána,
čo vedie ku skrúšenosti srdca, symbolu vlastného krstu
v liečivej vode sĺz, v mlčaní a v hľadanom a
darovanom vnútornom pokoji, kde sa učí uviesť tlkot
srdca v súzvuk s rytmom ducha a tak vylúči každé
svätuškárstvo alebo dvojznačnosť. Svojou, čoraz
väčšou skromnosťou a sústredenosťou, ktorou sa
pre seba stáva transparentnejším, môže sa
mnícha, ak svoj vývoj považuje za plod vlastného
asketického úsilia, zmocniť pýcha a intransigencia.
Duchovný rast v neustálom zdokonaľovaní robí
ho pokorným a miernym, a dáva mu na vedomie, že
môže zachytiť len niektoré rysy onej pravdy,
ktorá uspokojí jeho túžbu, pretože ona je darom
ženícha, ktorý sám je plnosťou blaženosti.
Človekovi, ktorý hľadá zmysel svojho života,
ponúka Orient túto školu, aby poznal sám seba a
miluje ho aj Ježiš, ktorý povedal: "Poďte ku mne
všetci, ktorí sa namáhate a ste
preťažení." (Mt 11,28). Tomu, kto hľadá
vnútorné uzdravenie, radí hľadať ďalej: ak
je jeho úmysel poctivý a cesta správna, uzrie na konci
tvár Otca, ako je to hlboko vryté do ľudského srdca.
|