Človek vo vzťahu k Bohu
15. Život mnícha je dôkazom v Oriente
pretrvávajúcej jednoty medzi spiritualitou a teológiou:
kresťan, a najmä mních, nehľadá tak veľmi
abstraktné pravdy, lebo vie, že sám jeho Pán je
pravdou a životom, ale vie aj to, že tento Pán je cestou
(porov. Jn 14,6), k tomu, aby sa k obom dostal: poznávanie a
účasť sú teda jedinou skutočnosťou: od osoby
cez vtelenie Božieho Slova k jednému Bohu v troch osobách.
Orient nám pomáha so svojím veľkým bohatstvom
prvkov popísať kresťanský význam ľudskej
osoby. Je celkom zameraný na inkarnáciu, z ktorej samo stvorenie
prijíma svetlo. V Kristovi, pravom Bohu a pravom človekovi, ukazuje
sa plnosť ľudského poslania, aby sa človek stal Bohom,
prijalo na seba Slovo ľudskú podobu. Tak človek
neprepadá, stále zakusujúc trpkú príchuť
svojich hraníc a svojich hriechov, obžalobe alebo strachu,
pretože vie, že v ňom pôsobí moc božstva.
Kristus prijal ľudstvo bez odlúčenia od božskej
prirodzenosti a čisté, 33 a človek nie je
ponechaný sám na seba, hoci sa aj tisícorakým
spôsobom a často zámerne pokúša o
nemožné - dostať sa do neba: tu je slávny
svätostánok, totiž najsvätejšia osoba
Ježišova, toho Pána, v ktorého objatí sa
spája božské s ľudským, ktoré
nemôže byť nikdy zrušené: slovo sa stalo Telom,
ktoré nám je vo všetkom podobné okrem hriechu. Tak sa
ponára božské do chorého srdca ľudstva a
tým, že naň vylieva Otcovho Ducha, robí ho
milosťou schopným stať sa podobným Bohu.
Ale keď nám to Syn zjavil, potom je nám umožnené
priblížiť sa k tajomstvu Otca, k samému začiatku
spoločenstva v láske. Najsvätejšia Trojica sa nám
potom zjavuje ako spoločenstvo v láske, poznať takto Boha
znamená naliehavo pocítiť, že hovorí k svetu,
že sa zjavuje a dejiny spásy sú len dejinami Božej
lásky k stvoreniu, ktoré on miloval a si vyvolil, a ktoré
si prial ako "obraz obrazov" - ako je to vyjadrené v
intuícii orientálnych cirkevných otcov34 - to
znamená, že sa formuje podľa obrazu obrazov, ktorým je
Syn, a Duchom lásky, ktorý posväcuje a vedie k
dokonalému spoločenstvu. A keď aj človek zhreší,
tento Boh ho hľadá a miluje, aby sa tento vzťah nenarušil
a láska prúdila ďalej. Miluje ho v tajomstve Syna,
ktorý sa nechal od ľudí, ktorí ho nepoznali,
ukrižovať, ale Otec ho vzkriesil ako večnú záruku
toho, že lásku nemôže nikto usmrtiť, pretože
každého, kto má na nej podiel, dotkne sa Božia
sláva: je to človek, ktorého premenila láska,
ktorého učeníci videli na hore Tábor, človek,
aký má byť, k čomu sme všetci povolaní.
|