Vzývajúce mlčanie
16. Ale toto tajomstvo zostáva stále v skrytosti a halí sa
v mlčanie, 35 aby sme sa vyhli tomu, že si na miesto Boha
postavíme nejaký idol. Až v postupnom
zdokonaľovaní poznania spoločenstva stretnú sa
človek a Boh, aby vo večnom objatí znovu spoznali svoju nikdy
nevyhasnutú rovnosť v podstate lásky.
Tak vzniká, čo sa označuje ako apofatizmus
kresťanského Orientu: čím viac človek rastie v
poznaní Boha, tým viac ho vníma ako
nedosiahnuteľné a vo svojej podstate nepochopiteľné
tajomstvo. To sa nesmie zamieňať s tajuplným mysticizmom, kde
sa človek stráca v záhadných, neosobných
veciach. Kresťania Orientu obracajú sa skôr k Bohu ako k
Otcovi, Synovi a Duchu Svätému, živé, nevtieravo
prítomné osoby, ktorým prinášajú
slávnostné a pokorné, dôstojné a
prosté zvelebovanie Boha. Spozorujú však, že sa tejto
prítomnosti môžu priblížiť
predovšetkým potom, keď sa zdokonalia vo
vzývajúcom mlčaní, lebo na vrchole Jeho spoznania a
skúsenosti Boha nachádza sa Jeho absolútne transcendentno.
K nemu sa nedostaneme v prvom rade systematickou meditáciou, ale
skôr prijatím Písma a liturgiou v modlitbe.
V tomto pokornom uvedomovaní sa stvorením podmienených
hraníc zoči-voči nekonečnému transcendentnu Boha,
ktorý si neodpustí zjaviť sa ako Boh, ktorý je
Láska, ako Otec nášho Pána Ježiša Krista, v
radosti Ducha Svätého, vidím postoj v modlitbe a
teologickú metódu, ktorú uprednostňuje Orient a
ponúka všetkým, ktorí veria v Krista.
Musíme si priznať, že my všetci potrebujeme toto
vzývajúcou prítomnosťou naplnené mlčanie:
teológiu, aby sme mohli plne otvoriť vlastnú dušu
múdrosti a Duchu, modlitbu, aby sme nikdy nezabudli: nazerať na
Boha znamená zostupovať z hory s tak žiariacou tvárou,
že si ju človek musí zastrieť závojom (porov. Ex
34,33), a aby naše zhromaždenia, vyhnúc sa sebachvále,
vedeli dať priestor Božej prítomnosti, zvestovanie, aby sa
neoddávala klamu, že stačí sa veľa modliť,
aby sme zakúsili Boha, zainteresovanosť, ktorá sa zrieka
zapliesť sa do boja, ktorý nepozná lásku a milosť.
Takéto mlčanie potrebuje dnešný človek,
ktorý nedokáže často mlčať zo strachu,
že sa stretne so sebou samým, že sa odhalí, že
zacíti prázdnotu, ktorá sa premieňa v otázku
po zmysle, človek, ktorý v hluku hľadá ohlušenie.
Všetci veriaci a neveriaci musia sa naučiť mlčaniu,
ktoré dovoľuje Tomu druhému, aby On hovoril, kedy a kde
chce, a umožní nám porozumieť oné slovo.
|