23. Pravdaže som si vedomý, že mnohé
napätia medzi rímskou Cirkvou a niekoľkými
východnými cirkvami v tejto chvíli sťažujú
cestu vzájomného porozumenia vzhľadom na spoločenstvo.
Táto rímska Stolica sa viackrát snažila vydať
pokyny, ktoré by mohli uľahčiť spoločnú cestu
všetkých cirkví v tak dôležitom okamžiku pre
život sveta; platí to predovšetkým pre
východnú Európu, kde dramatické historické
udalosti v poslednom čase často prekážali
východným cirkvám plne uskutočňovať
poslanie evanjelizácie, ktoré predsa považovali za naliehavé.
61 Dnešná situácia poskytujúca
väčšiu slobodu, ponúka nové možnosti, aj
keď prostriedky sú k dispozícii, kvôli
ťažkostiam v dotyčných krajinách sú
nedostatočné. Chcel by som nástojčivo
zdôrazniť, že na Západe sú pripravené
spoločenstvá - a mnohé sú už v tomto zmysle
činné - podporovať zintenzívnenie tejto služby
diakonátu tým, že dajú k dispozícii svoje
skúsenosti, ktoré mohli získať v rokoch
slobodnejšieho preukazovania lásky k blížnemu. Beda
nám, keby prebytok na jednej strane bol podnetom k pokoreniu druhej
strany, alebo by viedol k neplodnému a pohoršenie
vzbudzujúcemu konkurenčnému mysleniu.
Spoločenstvá na Západe budú si zo svojej strany
klásť za povinnosť, kde to bude možné,
podieľať sa s bratmi východných cirkví
predovšetkým na realizácii zámerov
týkajúcich sa služby, alebo prispievať k
uskutočneniu toho, čo tieto cirkvi podnikajú v službe vo
svojich národoch; a v oblasti spoločnej účasti nikdy
neprejavia postoj, ktorý by sa mohol javiť ako
bezohľadný voči úporným snahám, za
uskutočnenie ktorých patrí východným
cirkvám tým väčšia zásluha, čím
skromnejšie sú prostriedky, ktoré majú k
dispozícii.
Skutky spoločnej lásky jednej strany voči druhej a oboch
spoločne voči ľuďom, ktorí upadli do biedy a tiesne
budú hovoriť samy za seba. Ak nepríde k takýmto
gestám, alebo dôjde k celkom opačným prejavom, potom
to bude všetkých, ktorí si nás všímajú,
zvádzať k domnienke, že každá snaha o
zblíženie medzi cirkvami v láske nie je nič iné,
ako abstraktné slová bez presvedčivej sily a bez konkrétnosti.
Pánov príkaz, každopádne sa usilovať o to, aby
všetci, ktorí veria v Krista, svoju vieru aj spoločne
prejavili, považujem za základný predovšetkým v
tých krajinách, v ktorých sa spolužitie medzi synmi a
dcérami katolíckej Cirkvi - latincov a orientálnych - a
synmi a dcérami ortodoxných cirkví vyvíja vo
zvlášť úzkych vzťahoch. Po spoločnom
martýriu, ktoré vytrpeli za Krista pod tlakom ateistického
režimu, prišiel okamžik, kedy je potrebné nikdy
nepoľaviť vo svedectve lásky medzi kresťanmi, lebo keby
sme svoje telo aj ohňu obetovali a lásku by sme nemali, nič by
nám to neosožilo (porov. 1Kor 13,3). Veľmi sa budeme
musieť modliť, aby sa Pán dotkol nášho ducha a
našich sŕdc a aby nás obdaroval trpezlivosťou a
miernosťou.
|