| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Orientale Lumen IntraText CT - Text |
|
|
|
| 6. Mnohé podstatné rysy spirituálnej a
teologickej tradície, ktoré sú spoločné
rozličným cirkvám Východu, umožňujú
spoznať ich senzibilitu voči formám, ktoré prijalo
odovzdávanie radostnej zvesti v krajinách Západu. II.
vatikánsky koncil zahŕňa to takto: - Všeobecne je
známe, s akou láskou slávia východní
kresťania liturgické slávnosti, najmä
slávnosť eucharistie, tohto prameňa života Cirkvi a
záruky budúcej slávy, pri ktorej veriaci majú,
zjednotení so svojím biskupom, prístup k Bohu Otcovi skrze
Syna, vtelené Slovo, ktorý trpel a bol oslávený, v
zoslaní Ducha Svätého a tak dosahujú spoločenstvo
s Najsvätejšou Trojicou, pričom sú
"účastní hodov lásky" (2Pt 1,4). 11 V týchto podstatných rysoch odráža sa orientálne pojatie bytia kresťana, ktorého cieľom je účasť na božskej prirodzenosti skrze spoločenstvo s tajomstvom Najsvätejšej Trojice. V nich možno poznať "jedinú vládu" Otca a pojatie spásy podľa ekonómie spásy, ako ju vykladá orientálna teológia podľa svätého Ireneja z Lyonu a ako je rozšírená u kapadóckych cirkevných otcov. 12 Táto účasť na trojičnom živote uskutočňuje sa skrze liturgiu a najmä eucharistiu, tajomstvo spoločenstva s osláveným Kristovým telom, pôvodom nesmrteľnosti. 13 V zbožštení a predovšetkým vo sviatostiach pripisuje orientálna teológia Duchu Svätému mimoriadnu úlohu: mocou Ducha prebývajúceho v človekovi, začína sa zbožštenie už na zemi, stvorenie stáva sa osláveným a nastáva Božie kráľovstvo. Náuka kapadóckych cirkevných otcov o zbožštení prešla do tradície všetkých orientálnych cirkví a predstavuje podstatnú súčasť ich spoločného dedičstva. Dá sa to zhrnúť do jednej myšlienky, ktorú vyslovil svätý Irenej koncom 2. storočia: Boh sa stal Dieťaťom človeka, aby sa človek stal dieťaťom Boha. 14 Táto teológia zbožštenia zostáva jedným z výdobytkov, ktoré sú orientálnemu kresťanskému mysleniu zvlášť drahé. 15 Na tejto ceste zbožštenia predchádzajú nás tí, ktorí milosťou a ochotou nasledovať Krista stali sa mu najpodobnejší: mučeníci a svätci. 16 A medzi týmito zaberá Preblahoslavená Panna Mária, z ktorej vypučala ratolesť z pňa Jesseho (porov. Iz 11,1) zvláštne miesto. Jej postava nie je len postavou matky, ktorá na nás čaká, ale aj najčistejšou pannou, ktorá je v uskutočňovaní toľkých predznačených znázornení v Starom zákone - obraz Cirkvi, symbol a predzvesť milosťou vykúpeného ľudstva - vzor a istá nádej pre všetkých, ktorí kráčajú po ceste k nebeskému Jeruzalemu. 17 Napriek nástojčivému zdôrazňovaniu trojičného realizmu a jeho privteleniu do sviatostného života spája Orient vieru v jednotu božskej prirodzenosti s nepoznateľnosťou božskej podstaty. Východní cirkevní otcovia totiž vždy tvrdia, že je nemožné vedieť, čo Boh je, čo môžeme vedieť, je jedine a iba to, že jestvuje a že sa v dejinách spásy zjavil ako Otec, Syn a Duch Svätý. 18 Tento zmysel pre nevysloviteľnú božskú skutočnosť odzrkadľuje sa v slávení liturgie, kde u všetkých veriacich kresťanského Východu je tento zmysel pre tajomstvo tak veľmi rozvinutý. V Oriente sa nachádzajú aj bohatstvá tých duchovných tradícií, ktoré našli svoj odraz najmä v mníšstve. Lebo od slávnych čias svätých otcov prekvitala tam oná monastická spiritualita, ktorá sa odtiaľ rozšírila aj do krajín Západu a z mníšstva latincov ako zo svojho zdroja odvodila svoj pôvod a nabrala novú silu. Preto sa s dôrazom odporúča, aby sa katolíci viac zoznámili s týmto duchovným bohatstvom východných otcov, ktorí povznášajú človeka v jeho celistvosti k úvahám o božských veciach. 19 |
11 Tamže, 15. 12 Porov. Sv. Irenej Adversus haereses V, 36, 2: SCh 153/2, 461; Sv. Bazil De Spiritu Sancto, XV, 36: PG 32, 132, XVII, 43 a.a.O., 148, XVIII, 47: a. a. O., 153. 13 Porov. Sv. Gregor Naziánzsky, Oratio catechetica, XXXVII: PG 45,97. 14 Porov. Adversus haereses III. 10,2: SCh 211/2, 121; III, 18, 7: a.a.O., 365; III, 19, 1: a.a.O., 19, 1: a.a.O., 19,1: a.a.O., IV, 20, 4: SCh 100/2, 635; IV, 33, 4: a.a.O., 811: V, Praef., SCh 153/2, 15. 15 Zakorenení v Kristovi "sa ľudia stávajú podobnými Bohu a Božími deťmi, ...prach sa pozdvihol k takej sláve, že teraz vo vážnosti a božskosti je podobný božskej prirodzenosti", Mikuláš Cabasilas, O živote v Kristovi, I, PG: 150, 505. 16 Porov. Sv. Ján z Damasku, Reč obrazov, I, 19: PG 94, 1249. 17 Porov. Ján Pavol II., encyklika Redemptoris Mater (25. marca 1987), 31-34: AAS 79 (1987), 402-406; II. vatikánsky koncil, Dekrét o ekumenizme Unitatis redintegratio, 15. 18 Porov. Sv. Ireneus Adversus haereses, II. 28, 3-6: SCh 294, 274-284; sv. Gregor Nazianzský, De Vita Moysis: PG 44, 377; Sv. Gregor Nazianzský, Oratio XLV, 3s: PG 36, 625-630. 19 II. vatikánsky koncil, Dekrét o ekumenizme Unitatis redintegratio, 15. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |