| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Orientale Lumen IntraText CT - Text |
|
|
|
| Medzi Slovom a Eucharistiou 10. Mníšstvo zvláštnym spôsobom ukazuje, že život prebieha medzi dvomi vrcholmi: medzi Slovom a Eucharistiou. To znamená, že je vždy, aj vo svojich formách pustovníckeho života, súčasne osobnou odpoveďou na individuálne poslanie a udalosťou, ktorá sa dotýka Cirkvi i spoločenstva. Východiskovým bodom pre mnícha je Božie slovo, slovo, ktoré povoláva, pozýva, ktoré osobne zaväzuje, tak ako sa to stalo apoštolom. Keď človeka zasiahne slovo, vzniká poslušnosť, to znamená, že človek počúva to, čo mení život. Mních sa živí každý deň chlebom slova. Bez tohto slova je ako mŕtvy a nemá nič, čo by mohol zdeliť svojim bratom, lebo to Slovo je Kristus, ku ktorému sa pripodobniť je mních povolaný. Aj keď so svojimi spolubratmi spieva modlitby, ktoré posväcujú čas, pokračuje jeho asimilácia slova. Bohatstvo liturgických hymien, na ktoré sú všetky cirkvi Orientu právom hrdé, je len pokračovaním čítaného, pochopeného, asimilovaného a konečne spievaného slova: tie hymny sú väčšinou výbornými, skúsenosťou jednotlivca a spoločenstva ujasnenými a personalizovanými parafrázami biblického textu. Zoči-voči nekonečnému božskému milosrdenstvu nezostáva mníchovi nič iné ako uvedomiť si svoju veľkú úbohosť a vysloviť ju, čo hneď prejde v úpenlivú prosbu a potom v jasot nad ešte veľkorysejšou, pretože nečakanou záchranou z priepasti svojej biedy. 27 Preto úpenlivá prosba o odpustenie a oslava Boha vytvára podstatnú časť liturgickej modlitby. Kresťan žasne nad týmto paradoxom, posledným v nekonečnom rade, ktorý celý, plný vďačnosti v reči liturgie oslavuje: nekonečné sa stáva konečným, Panna privedie dieťa na svet, skrze smrť zvíťazí ten, ktorý je život sám a to vždy skrze smrť, na nebesiach sedí ľudské telo po pravici Otcovej. Na vrchole tejto skúsenosti plynúcej z modlitby stojí Eucharistia, druhý vrchol, ktorý je nerozlučne spätý so slovom, ako miesto, kde sa Slovo stáva telom a krvou, nebeská skúsenosť, kde sa Slovo zase stáva udalosťou. V Eucharistii sa prejavuje hlboká podstata Cirkvi ako spoločenstva tých, ktorí sú zvolaní, aby slávili ako obetu toho, ktorý je zároveň darcom i obetným darom, účasťou na svätých tajomstvách stávajú sa Kristovými "pokrvnými príbuznými"28 a tak anticipujú v odteraz nerozlučnom zväzku, ktorý spája Kristovu Božiu a ľudskú prirodzenosť v skúsenosť zbožštenia. Ale Eucharistia anticipuje aj príslušnosť ľudí a vecí k nebeskému Jeruzalemu. Týmto spôsobom ukazuje úplne jej eschatologickú podstatu: ako živé znamenie pokračuje mních v liturgii modlitbou Cirkvi a završuje ju, Cirkev vidí ako nevestu, ktorá nielen slovami, ale celou svojou existenciou stále opakovaným "marana tha" úpenlivo prosí, aby sa k nej vrátil ženích. |
27 Porov. napr. Sv. Bazil, Regula brevis: PG 31, 1079-1305; sv. Ján Chryzostom, De compuctione: PG 47, 391-422; Kázne o Matúšovi, Hom. XV, 3: PG 57, 225-228; sv. Gregor Nazianský, O blahoslavenstvách, Hom. 3: PG 44, 1219-1232. 28 Porov. Mikuláš Cabasilas, Vita in Christo, IV: PG 150, 584-585; Cyril Alexandrijský, Traktát o Jánovi, 11: PG 74, 561; tamtiež, 12, a.a.O.,; sv. Ján Chryzostom, Homília o Matúšovi, hom. LXXXII, 5: PG 58, 743-744. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |