| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ioannes Paulus PP. II Orientale Lumen IntraText CT - Text |
|
|
|
| 18. Každý deň sa ma zmocňuje čoraz
naliehavejšie želanie po novom zrevidovať dejiny cirkví,
aby sme konečne napísali dejiny našej jednoty a tak sa
vrátili do čias, v ktorých sa po smrti a vzkriesení
Pána Ježiša rozšírilo evanjelium do
najrozličnejších kultúr a začala sa
nanajvýš plodná výmena, o ktorej ešte dnes svedčia
liturgie cirkví. I keď nechýbali ťažkosti a
protiklady, listy apoštolov (porov. 2Kor 9,11-14) a cirkevných
otcov38 dokazujú existenciu najužších
bratských zväzkov medzi cirkvami v plnom spoločenstve viery a
rešpektovanie ich rozdielneho charakteru a identity. Spoločná
skúsenosť martýria a meditácia o
mučeníckych činoch každej cirkvi a účasť
na učení tak mnohých svätých učiteľov
viery intenzívnym šírením a prehĺbenou
výmenou myšlienok upevňujú tento podivuhodný
pocit jednoty. 39 Vznik rozdielnych skúseností
cirkevného života nebol prekážkou, aby kresťania
vzájomnými vzťahmi mohli naďalej pociťovať
istotu, že sú v každej cirkvi doma, pretože zo
všetkých v podivuhodnej rôznosti rečí a
modulácií sa vznášala chvála jedného
Otca skrze Krista v Duchu Svätom; všetci sa zhromaždili, aby
slávili Eucharistiu, srdce a vzor pre spoločenstvo nielen s
ohľadom na spiritualitu alebo mravný život, ale aj na
štruktúru Cirkvi v rozmanitosti úradov a služieb pod
predsedníctvom biskupa, nástupcu apoštolov. 40
Prvé koncily sú výrečným svedectvom pre
túto neustálu jednotu v rozmanitosti. 41 A aj keď - často vplyvom politických a kultúrnych faktorov - vzrástlo protikladné nedorozumenie v určitých dogmatických otázkach, ktoré malo potom vo vzťahu medzi cirkvami bolestné následky, úsilie prosiť o jednotu Cirkvi a ju podporovať pretrvalo živé. V prvých ekumenických kontaktných dialógoch nám Duch Svätý dožičil, aby sme sa upevnili v spoločnej viere a v dokonalom pokračovaní apoštolskej kerygmy, za čo z celého srdca ďakujeme Bohu. 42 A keď už aj v prvých storočiach pomaly vypukli spory, nesmieme zabúdať, že v prvom tisícročí napriek ťažkostiam jednota medzi Rímom a Konštantinopolom trvala. Vždy lepšie sme chápali, že jednotu nenarušili tak veľmi historické udalosti alebo otázka prednosti, ale postupné odcudzenie, tak že rozdielnosť toho druhého nebola chápaná ako spoločné obohatenie, ale ako nezlučiteľnosť. A aj keď v druhom tisícročí s rastúcou neznalosťou samých seba a pribúdajúcimi predsudkami prišlo v polemikách a v rozkole k zatvrdeniu, vždy znovu došlo ku konštruktívnym stretnutiam medzi hlavami cirkví, ktoré vždy prejavili želanie zintenzívniť vzájomné vzťahy a podporovať výmenu; práve tak pokračovalo blahodárne účinkovanie mužov a žien, ktorí v rozkole videli ťažký hriech a oduševnili sa za jednotu a lásku, ako sa aj rozličným spôsobom pokúsili podporovať úsilie o spoločenstvo modlitbou, štúdiom a uvažovaním ako aj otvorenými a srdečnými stretnutiami. 43 Toto záslužné účinkovanie mohlo potom vyústiť ako celok do úvah II. vatikánskeho koncilu a nájsť svoj symbolický výraz v obapolnom zrušení vzájomnej cirkevnej kliatby z roku 1054 pápežom Pavlom VI. a ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. 44 |
38 Porov. Sv. Klement Rímsky, List Korinťanom: Patres Apostolici, ed. F.X. Funk, I, 60-144; Sv. Ignác Antiochijský, Listy, a.a.O., 172-252; Sv. Polykarp, List Filipanom, a.a.O., 266-282. 39 Porov. Sv. Irenej, Adversus haereses I, 10, 2: SCh 264/2, 158-160. 40 Porov. II. vat. konc., Dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen gentium, 26; Konštitúcia o svätej liturgii Sacrosanctum Concilium, 41; Dekrét o ekumenizme Unitatis redintegratio, 15. 41 Porov. Ján Pavol II., List k 1600. výročiu I. koncilu v Konstantinopole A Concilio Constantinopolitano I (25. marca 1981), 2: AAS 73 (1981), 515; Apoštolský list k tisícdvojstému výročiu II. nicejského koncilu Duodecimum saeculum (4.decembra 1987), 2 a 4: AAS 80 (1988), 242, 243-244. 42 Porov. Ján Pavol II., Kázeň v chráme sv. Petra v prítomnosti konstantinopolského arcibiskupa a ekumenického patriarchu Dimitrija I. (6. decembra 1987), číslo 3: AAS 80 (1988), 713-714. 43 Porov. napr. Anzelm z Havelbergu, Dialogi: PL 188, 1139-1248. 44 Porov. Tomas Agapis, Vatican-Phanar (1958-1980), Rím- Istanbul, 1971, S. 278-295. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |