JÁN PAVOL, BISKUP, SLUHA SLUHOV BOŽÍCH, VŠETKÝM VERIACIM NA CESTE DO TRETIEHO TISÍCROČIA POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE

1. S pohľadom upreným na tajomstvo vtelenia Božieho Syna, Cirkev sa pripravuje prekročiť prah tretieho tisícročia. Ako nikdy predtým, cítime v tomto okamihu povinnosť osvojiť si Apoštolov chválospev vďaky: "Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske. On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi ...On nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi" (Ef 1,3-5.9-10). Z týchto slov jasne vysvitá, že dejiny spásy nachádzajú svoj vrcholný bod a posledný význam v Ježišovi Kristovi. V ňom sme všetci dostali "milosť za milosťou" (Jn 1,16) a dosiahli sme zmierenie s Otcom (por. Rim 5,10; 2 Kor 5,18). Narodenie Ježiša Krista v Betleheme nie je udalosť, ktorú by bolo možné odsunúť do minulosti. Pred ním totiž stoja celé ľudské dejiny: jeho prítomnosť osvecuje náš dnešok i budúcnosť sveta. On je "Živý" (Zj 1,18), "ten, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde" (Zj 1,4). Pred ním sa musí zohnúť každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí, a každý jazyk musí vyznať, že on je Pán (por. Flp 2,10-11). V stretnutí s Kristom každý človek objavuje tajomstvo svojho vlastného života. ¹ Ježiš je ozajstná novota, ktorá prevyšuje všetko očakávanie ľudstva, a takým zostane navždy, cez všetky nasledujúce historické obdobia. Vtelenie Božieho Syna a spása, ktorú uskutočnil svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním, sú teda vlastným kritériom pre posúdenie časnej skutočnosti a každého projektu, ktorý chce urobiť život človeka vždy ľudskejším.