2. Veľké Jubileum roku 2000 je predo dvermi.
Už od prvej svojej encykliky Redemptor hominis (Vykupiteľ
človeka) som upozorňoval na tento dátum s jediným
úmyslom, pripraviť srdcia všetkých, aby sa stali
prístupnými pôsobeniu Svätého Ducha. 2
Bude to udalosť, ktorá sa bude sláviť
súčasne v Ríme i vo všetkých miestnych
cirkvách, roztrúsených po svete, a bude mať,
takpovediac, dve strediská: na jednej strane to bude mesto Rím, v
ktorom Prozreteľnosť chcela mať sídlo Petrovho
nástupcu, na druhej Svätá Zem, v ktorej sa narodil Syn
Boží ako človek prijatím nášho tela z
panny, menom Mária (por. Lk 1,27). Preto sa bude jubilejný rok
okrem Ríma sláviť s rovnakou dôstojnosťou a
významom aj v krajine, ktorá sa oprávnene nazýva
"svätou", lebo sa v nej narodil i zomrel Ježiš
Kristus. Táto zem, v ktorej vznikla prvá kresťanská komunita,
je miestom, kde sa uskutočnili Božie zjavenia ľuďom. Je to
zasľúbená zem, ktorá poznačila dejiny
židovského národa, a ctia si ju aj
príslušníci islamu. Kiež by toto Jubileum podporilo
ďalší pokrok vo vzájomnom dialógu, aby sme si
jedného dňa, všetci spolu - židia, kresťania i
moslimovia - mohli v Jeruzaleme vymeniť pozdrav pokoja. 3
Jubilejný čas nás privádza k ráznym
slovám, ktoré božská pedagogia používa na
povzbudenie človeka k obráteniu a pokániu. To je totiž
začiatok a cesta jeho rehabilitácie a podmienka pre
opätovné získanie toho, čo by výlučne
svojimi vlastnými silami nemohol dosiahnuť: priateľstvo s
Bohom, jeho milosť, ako aj nadprirodzený život, jediný,
v ktorom sa môžu splniť najhlbšie túžby
ľudského srdca. Vstup do nového tisícročia
povzbudzuje kresťanskú komunitu, aby uprela svoj zrak viery aj na
nové horizonty ohlasovania Božieho kráľovstva. Pri
tejto osobitnej príležitosti je potrebné vrátiť
sa s upevnenou vernosťou k učeniu Druhého vatikánskeho
koncilu, ktorý vniesol nové svetlo do misionárskeho
úsilia Cirkvi vzhľadom na dnešné požiadavky
evanjelizácie. Cirkev si na koncile veľmi živo uvedomila
vlastné tajomstvo a apoštolskú úlohu, ktorú jej
zveril Pán. Toto uvedomenie zaväzuje komunitu veriacich
žiť vo svete v stálom povedomí, že majú
byť "akoby kvasom a dušou ľudskej spoločnosti,
ktorá sa má v Kristovi obnoviť a pretvoriť v Božiu
rodinu".4 Aby účinne zodpovedala tejto úlohe,
musí zotrvávať v jednote a rásť v
prežívaní svojho spoločenstva. 5
Nastávajúce Jubileum tvorí v tomto smere silný
podnet. Putovanie veriacich k tretiemu tisícročiu nenesie
nijaké stopy únavy, ktorú by ťarcha dvoch
tisícročí histórie mohla niesť so sebou. Kresťania
sa cítia skôr povzbudení povedomím, že
prinášajú svetu pravé svetlo, Krista Pána.
Cirkev ohlasovaním Ježiša z Nazaretu, pravého Boha a
dokonalého Človeka, otvára pred každým
ľudským jedincom možnosť byť
"zbožšteným" a stať sa tak viac človekom.
6 Toto je jediná cesta, ktorou svet môže objaviť
vznešené povolanie, ku ktorému je povolaný, a
prežívať ho v Bohom uskutočnenej spáse.
|