4. Kiež by tento hymnus na Najsvätejšiu
Trojicu, ako prejav vďačnosti za vtelenie Syna, spievali spolu
všetci tí, čo prijatím toho istého krstu,
majú tú istú vieru v Ježiša Krista.
Ekumenický charakter Jubilea nech je konkrétnym znamením
cesty, ktorú predovšetkým v týchto posledných
desaťročiach prekonali veriaci rozličných cirkví a
cirkevných komunít.Počúvanie Ducha
Svätého nás musí všetkých urobiť
schopnými dosiahnuť a viditeľne prejaviť v plnom
spoločenstve milosť Božieho detinstva, nastoleného
krstom: všetci sme dietkami jediného Otca. Apoštol
neprestáva opakovať aj pre nás, dnes,
záväzné povzbudenie: "Jedno je telo a jeden Duch, ako
ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je
Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých,
ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a
je vo všetkých" (Ef 4,4-6). Aby sme to povedali slovami svätého
Irenea: My si nemôžeme dovoliť pôsobiť pred svetom
ako vyprahnutá pôda, po tom, čo sme prijali Božie slovo
ako dážď, ktorý spŕchol z neba. Ani si nebudeme môcť
namýšľať, že sa staneme jediným chlebom, ak
nedovolíme, aby sa múka spojila účinkom vody, ktorá
bola vyliata na nás. 10 Všetky jubilejné roky sú
ako pozvanie na svadobnú slávnosť. Zo všetkých
cirkví a cirkevných spoločenstiev, roztrúsených
po svete, sa ponáhľame na sviatok, ktorý sa pripravuje.
Nesieme so sebou to, čo nás už spája, a pohľad,
upretý len na Krista, nám umožňuje rásť v
jednote, ktorá je ovocím Ducha. Rímsky biskup, ako Petrov
nástupca, je tu na to, aby hlasnejšie vyslovil výzvu k sláveniu
Jubilea, aby sa dvojtisíce výročie ústredného
tajomstva kresťanskej viery prežívalo ako snaha o zmierenie i
ako znak pravej nádeje pre tých, čo pozerajú na
Krista a na jeho Cirkev, sviatosť "dôverného spojenia s
Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia". 11
|