5. Koľko historických udalostí pripomína
jubilejná udalosť! V myšlienkach sa vraciame k roku 1300, keď
pápež Bonifác VIII. vyhovel žiadosti všetkého
rímskeho ľudu a slávnostne vyhlásil prvý
jubilejný rok v histórii. Obnoviac starú tradíciu,
ktorá poskytovala "hojné odpustenia a odpustky za
hriechy" tým, čo navštívili vo "večnom
Meste" baziliku svätého Petra, chcel pri tej príležitosti
udeliť "nielen hojnejšie, ale úplné odpustky za všetky
hriechy".12 Od toho času potom Cirkev vždy slávila
Jubileum ako významnú etapu svojho napredovania k plnosti v
Kristovi. Dejiny ukazujú, s akým nadšením prežíval
vždy Boží ľud Sväté roky. Videl v nich opätovnú
príležitosť, pri ktorej sa intenzívnejšie ozývala
Ježišova výzva ku konverzii. Počas tejto cesty nechýbali
ani zneužitia a nepochopenia, ale svedectvá opravdivej viery a úprimnej
lásky boli oveľa početnejšie. Príkladným spôsobom
to potvrdzuje postava svätého Filipa Neri, ktorý pri príležitosti
jubilea 1550 založil "rímsku charitu" (caritá
romana), ako hmatateľný znak priateľského prijímania
pútnikov. Vychádzajúc z praktizovania Jubilea a z ovocia
obrátení, ktoré priniesla milosť odpustenia, dala by
sa napísať dlhá história svätosti.
6. Počas svojho pontifikátu mal som v roku 1983 potešenie vyhlásiť
mimoriadne Jubileum na 1950-te výročie vykúpenia ľudského
pokolenia. Toto tajomstvo, uskutočnené Ježišovou smrťou
a jeho zmŕtvychvstaním, tvorí vrchol udalosti, ktorá
má svoj pôvod vo vtelení Božieho Syna. Toto Jubileum
sa teda môže pokladať za "veľké", a
Cirkev vyjadruje živú túžbu prijať do svojho náručia
všetkých veriacich a poskytnúť im radosť
zmierenia. Z celej Cirkvi sa bude vznášať hymnus chvály
a vďaky k Otcovi, ktorý vo svojej neporovnateľnej láske
nám umožnil v Kristovi byť "spoluobčanmi svätých
a členmi Božej rodiny" (Ef 2,19). Pri príležitosti
tejto veľkej slávnosti srdečne pozývame k účasti
na našej radosti aj vyznavačov iných náboženstiev,
ako aj tých, čo sú vzdialení od viery v Boha. Ako
bratia a sestry jedinej ľudskej rodiny prekročíme spolu prah
nového tisícročia, ktoré bude požadovať úsilie
a zodpovednosť všetkých. Nám veriacim jubilejný
rok jasne vyzdvihne vykúpenie, ktoré uskutočnil Kristus
svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Po tejto smrti už nikto
nemôže byť odlúčený od Božej lásky
(por.Rim 8,21-39), iba ak vlastnou vinou. Milosť milosrdenstva prichádza
v ústrety všetkým, aby tí, čo boli zmierení,
mohli byť aj "spasení jeho životom" (Rim 5,10). Preto
ustanovujem, aby sa Veľké jubileum roku 2000 začalo vo vianočnú
noc 1999 otvorením svätej brány baziliky svätého
Petra vo Vatikáne, ktorému bude niekoľko hodín predtým
predchádzať otváracia slávnosť plánovaná
v Jeruzaleme a v Betleheme, ako aj otvorenie svätej brány v ďalších
rímskych patriarchálnych bazilikách. Otvorenie svätej
brány v bazilike svätého Pavla sa odkladá na utorok
18. januára, na začiatok týždňa modlitieb za
jednotu kresťanov, aby sa tak aj týmto spôsobom zdôraznil
osobitný ekumenický charakter tohto Jubilea. Okrem toho
ustanovujem, aby sa v miestnych cirkvách začiatok jubilea slávil
v najsvätejšiu noc Narodenia Pána Ježiša slávnostnou
eucharistickou liturgiou v katedrále a aj konkatedrále pod
predsedníctvom diecézneho biskupa. V konkatedrále môže
biskup zveriť predsedanie slávnosti dajakému svojmu delegátovi.
Keďže obrad otvorenia svätej brány je vlastný
bazilike svätého Petra a patriarchálnym bazilikám,
otvorenie jubilejného obdobia v jednotlivých diecézach
bude vhodné začať so štáciou (statio) v inom
kostole, z ktorého sa pohne sprievod ku katedrále, ďalej
liturgickým zdôraznením Knihy evanjelií a čítaním
niekoľkých paragrafov tejto buly, podľa smerníc
"Rituálu pre slávenie Veľkého Jubilea v
miestnych cirkvách". Vianoce 1999 nech sú pre všetkých
žiarivou slávnosťou svetla, predohrou zvlášť
hlbokého zážitku Božej milosti a milosrdenstva, ktorý
bude pokračovať až do ukončenia Jubilejného roku v
deň Zjavenia Pána nášho Ježiša Krista
|