8. K putovaniu sa pridružuje znak svätej
brány, prvý raz otvorenej v bazilike Najsvätejšieho
Spasiteľa v Lateráne počas Jubilea 1423. Ona pripomína
prechod z hriechu do milosti, ktorý je povolaný
uskutočniť každý kresťan. Ježiš povedal:
"Ja som brána" (Jn 10,7), aby naznačil, že nikto
nemôže prísť k Otcovi, iba ak cez neho. Toto
Ježišovo vyhlásenie o sebe svedčí, že len on
je Spasiteľ, ktorého poslal Otec. Je len jeden vchod, ktorý
umožňuje vstúpiť do života spoločenstva s
Bohom: tým vchodom je Ježiš, jediná a
výlučná cesta spásy. Len naňho možno v
plnej pravde aplikovať žalmistove slová: "Toto je
brána Pánova, len spravodliví ňou
vchádzajú" (Ž 118,20). Poukaz na bránu
pripomína zodpovednosť každého veriaceho prekročiť
jej prah. Prejsť touto bránou znamená vyznať, že
Ježiš Kristus je Pán, a posilňovať vieru v neho, aby
sme žili novým životom, ktorý nám on daroval. Je
to rozhodnutie, ktoré predpokladá slobodu voliť si
niečo a súčasne odvahu zanechať niečo, v
povedomí, že získavame božský život (por.
Mt 13,44-46). V tomto duchu prejde svätou bránou v noci z 24. na
25. decembra 1999 ako prvý pápež. Keď
prekročí jej prah, ukáže Cirkvi a svetu
Sväté evanjelium, prameň života a nádeje pre
nastávajúce tretie tisícročie. Cez svätú
bránu, ktorá je na konci tisícročia symbolicky
širšia, 13 nás Kristus hlbšie vovádza do
Cirkvi, svojho tajomného tela a svojej nevesty. Takto chápeme,
aký význam má výzva apoštola Petra,
ktorý píše, aby sme sa zjednotení s Kristom, aj my
dali "vbudovať ako živé kamene do duchovného domu,
do svätého kňazstva, aby sme prinášali
duchovné obety, príjemné Bohu" (1 Pt 2,5).
|