11. Tieto znaky patria už k tradícii jubilejnej
slávnosti. Boží ľud by však mal usilovne
spoznávať aj ďalšie možné znaky Božieho
milosrdenstva, pôsobiaceho počas jubilea. V apoštolskom liste
Tertio millenio adveniente som naznačil niekoľko takých,
ktoré môžu vhodne poslúžiť k
intenzívnejšiemu prežívaniu významnej milosti
Jubilea. 19 Stručne ich tu pripomeniem. Predovšetkým
znak očistenia pamiatky: požaduje od všetkých
odvážny úkon pokory uznať chyby, ktorých sa
dopustili tí, čo nosili a nosia meno kresťania.
Svätý rok je svojou povahou momentom výzvy k
obráteniu. To je aj prvé slovo Ježišovho
kázania, ktoré sa významne spája s ochotou
veriť: "Obráťte sa a verte evanjeliu" (Mk 1,15).
Imperatív, ktorý Kristus predkladá, je dôsledkom uvedomenia
si faktu, že "čas sa naplnil" (Mk 1,15).
Skutočnosť, že sa naplnil Boží čas, mení
sa na výzvu ku konverzii. Tá je ale predovšetkým
ovocím milosti. To Duch Svätý pobáda
každého, aby "vstúpil do seba" a pochopil potrebu
vrátiť sa do Otcovho domu (por. Lk 5,17-20). Spytovanie svedomia je
teda jedným z najvýznamnejších momentov
osobného života. Ním sa totiž človek konfrontuje s
pravdou vlastného života. Tak zisťuje, ako ďaleko je jeho
počínanie od ideálu, ktorý si vzal pred seba. Dejiny
Cirkvi sú dejinami svätosti. Nový zákon dôrazne
podáva takúto charakteristiku pokrstených: sú
natoľko "svätí" nakoľko sa rozišli so
svetom, ktorému vládne zlý duch, a klaňajú sa
jedinému a pravému Bohu. Táto svätosť sa
skutočne prejavuje v životných príbehoch mnohých
Cirkvou vyhlásených svätých a blahoslavených,
ako aj v zážitkoch toho nesmierneho množstva neznámych
mužov a žien, ktorých nik nemohol spočítať
(por. Zj 7,9). Ich život vydáva svedectvo o pravde evanjelia a
poskytuje svetu viditeľný znak toho, že dokonalosť je
možná. Treba však uznať, že dejiny
zaznamenávajú aj nemálo prípadov, ktoré
sú určitým protisvedectvom kresťanstva. Pre puto,
ktoré nás v tajomnom tele spája jedných s
druhými, my všetci, hoci za to nenesieme osobnú
zodpovednosť, a ani nechceme nahrádzať súd Boha,
ktorý jediný pozná srdcia, nesieme ťarchu omylov a
previnení tých, ktorí nás predišli. Ale aj my,
dietky Cirkvi, sme zhrešili a Kristovej Neveste zabránili, aby
zažiarila v plnej svojej kráse. Náš hriech bol
prekážkou pôsobenia Ducha Svätého v srdci
mnohých ľudí. Naša slabá viera zavinila
upadnutie do ľahostajnosti a vzdialila mnohých od
opravdivého stretnutia s Kristom. Ako Petrov nástupca
žiadam, aby Cirkev, silná svätosťou, ktorú
prijíma od svojho Pána, kľakla si v tomto roku pred Bohom a
prosila odpustenie za minulé i prítomné hriechy svojich
dietok. Všetci zhrešili a nikto sa nemôže pokladať
pred Bohom za spravodlivého (por. 1 Kr 8,46). Nech sa bez strachu
opakuje: "Zhrešili sme" (Jer 3,25), ale nech sa udržuje aj
živá istota, že "kde sa rozmnožil hriech, tam sa
ešte väčšmi rozmnožila milosť" (Rim 5,20).
Objatie, ktoré Boh rezervuje tomu, kto mu v pokání ide v
ústrety, bude spravodlivou odmenou za pokorné uznanie vlastných
i cudzích previnení, založené na povedomí
hlbokého puta, ktoré spája medzi sebou všetky
údy tajomného Kristovho tela. Kresťania sa
vyzývajú, aby si pred Bohom i ľuďmi, ktorých
svojím chovaním urazili, uznali chyby, ktorých sa
dopustili. Nech to urobia bez toho, že by za to žiadali niečo na
výmenu, silní len "láskou Božou, ktorá
bola rozliata v našich srdciach" (por. Rim 5,5). Určite
nebudú chýbať ani nestranní ľudia,
schopní uznať, že minulé i prítomné
dejiny zaznamenali a zaznamenávajú často vo vzťahu k
dietkam Cirkvi prípady odstrkovania, nespravodlivosti a prenasledovania.
Nikto nech sa pret v tomto jubilejnom roku nevyhýba Otcovmu objatiu.
Nikto nech sa nezachová ani ako starší brat z
evanjeliového podobenstva, ktorý sa vzpieral vstúpiť
do domu a zúčastniť sa oslavy (por. Lk 15,25-30). Radosť
z odpustenia nech je silnejšia a väčšia ako
akýkoľvek hnev. Keď tak urobíme, Nevesta bude
žiariť pred očami sveta tou krásou a svätosťou,
ktoré pochádzajú z Pánovej milosti. Už dvetisíc
rokov je Cirkev kolískou, do ktorej vkladá Mária
Ježiša a ponecháva ho k adorácii a kontemplácii
všetkých národov. Nech prostredníctvom Nevestinej
pokory ešte väčšmi žiari sláva a sila
Eucharistie, ktorá sa slávi a uchováva v jej lone. V znaku
konsekrovaného Chleba a Vína, vzkriesený a
oslávený Ježiš Kristus, svetlo národov (por. Lk
2,32) zjavuje kontinuitu svojho Vtelenia. On zostáva živý a
pravý uprostred nás, aby živil veriacich svojím Telom
a Krvou. Preto náš pohľad nech sa uprie do budúcna.
Milosrdný Otec nám nepripomína hriechy, ktoré sme
úprimne oľutovali (por. Iz 38,17). On teraz završuje
novú vec, a v láske, ktorá odpúšťa,
anticipuje nové nebo a novú zem. Z hľadiska
obnoveného úsilia o vydávanie kresťanského
svedectva vo svete nasledujúceho tisícročia, nech sa teda
posilňuje naša viera, nech rastie naša nádej a nech sa
stáva vždy činnejšou naša láska.
|