12. Znakom Božieho milosrdenstva, dnes osobitne
potrebným, je láska, ktorá otvára naše
oči pre potreby tých, ktorí žijú v chudobe a na
okraji spoločnosti. Tieto situácie sa dnes šíria v
ďalších spoločenských oblastiach a svojím
tieňom smrti zahaľujú celé národy.
Ľudské pokolenie stojí pred novými,
jemnejšími formami otroctva, ako boli tie známe v minulosti.
Sloboda je pre mnohých ľudí i naďalej slovom bez
obsahu. Nemalé množstvo národov, zvlášť
tých chudobnejších, je zaťažené dlhom, ktorý
nadobudol také rozmery, že sa stal prakticky
nezaplatiteľným. Je nakonic jasné, že reálny
pokrok nemožno dosiahnuť bez účinnej spolupráce
medzi národmi všetkých jazykov, rás,
národností a náboženstiev. Treba
odstrániť všetky formy utláčania, ktoré vedú
k nadvláde jedných nad druhými: sú hriechom a
nespravodlivosťou. Komu ide o hromadenie pokladov len na zemi (porov.Mt
6,19),ten "nie je bohatý pred Bohom" (Lk 12,21). Okrem toho sa
musí utvoriť nová kultúra solidárnosti a
medzinárodnej spolupráce, v ktorej všetci - najmä
bohaté krajiny a súkromný sektor - prevezmú svoju
zodpovednosť za ekonomický model, ktorý slúži
každému človeku. Nesmie sa ďalej odkladať čas,
v ktorom si aj chudobný Lazár bude môcť
sadnúť vedľa boháča, mať
účasť na tej istej hostine a nebyť nútený
živiť sa tým, čo spadne zo stola (por. Lk 16,19-31).
Krajná chudoba je prameňom násilia, nenávisti a
pohoršení. Prispievať k jej odstráneniu je dielo spravodlivosti,
a tým aj pokoja. Jubileum je ďalšou výzvou k
duchovnému obráteniu prostredníctvom zmeny života.
Pripomína všetkým, že sa nemajú
absolutizovať ani pozemské dobrá, keďže nie
sú Bohom, ani panstvo alebo túžba po panstve človeka,
lebo zem patrí Bohu a jedine jemu: "Pôda je moja, a vy ste
len cudzincami a príšelcami u mňa" (Lv 25,23). Kiež
by sa tento rok milosti dotkol srdca tých, čo majú v
rukách osudy národov!
|