1-500 | 501-534
Chapter, Paragraph
1 Intro | biskupskom úrade,~kňazom a diakonom,~rehoľníkom a rehoľníčkam,~
2 Intro | kňazom a diakonom,~rehoľníkom a rehoľníčkam,~i všetkým veriacim
3 Intro,1 | výročie Ježišovho narodenia a pre Cirkev sa otvára nový
4 Intro,1 | hlbinu!" (Lk 5,4). Peter a prví spoločníci dôverovali
5 Intro,1 | dôverovali Kristovmu slovu a spustili siete. Len čo to
6 Intro,1 | slovo zaznieva dnes pre nás a pozýva nás, aby sme vďačne
7 Intro,1 | nadšene prežívali prítomnosť a s dôverou sa otvárali pre
8 Intro,1 | je ten istý včera i dnes a naveky! (Hebr 13,8).~Veľkú
9 Intro,1 | do tváre svojho Ženícha a Pána. Stala sa väčšmi ako
10 Intro,1 | Ríme, ale aj v Jeruzaleme a vo všetkých jednotlivých
11 Intro,1 | K nemu ako cieľu dejín a jedinému Spasiteľovi, Cirkev
12 Intro,1 | jedinému Spasiteľovi, Cirkev a Duch Svätý volali: Marana
13 Intro,1 | stále vyteká od Božieho a Baránkovho trónu" (porov.
14 Intro,1 | Svätého, ktorá uháša smäd a obnovuje (porov. Jn 4,14).
15 Intro,1 | Kristovi ešte raz zjavila a darovala. Na konci tohto
16 Intro,2 | na tento Svätý rok 2000 a videl som v ňom dôležitý
17 Intro,2 | koncilu pokladať za výzvu a posúdiť svoju obnovu, aby
18 Intro,2 | sme to ešte raz premysleli a - v určitom zmysle slova -
19 Intro,3 | sa musíme, drahí bratia a sestry, zamyslieť nad budúcnosťou,
20 Intro,3 | prijatú milosť vzali k srdcu a premenili ju na horlivé
21 Intro,3 | na horlivé predsavzatia a smernice konkrétnych aktivít.
22 Intro,3 | slova, v bratskej jednote a v lámaní chleba (porov.
23 Intro,3 | 42), "skutočne prítomná a činná jedna, svätá, katolícka
24 Intro,3 | jedna, svätá, katolícka a apoštolská Cirkev Kristova".1
25 Intro,3 | jednotlivých prostrediach a kultúrach.~Toto zakorenenie
26 Intro,3 | zakorenenie Cirkvi v čase a priestore odzrkadľuje v
27 Intro,3 | preveruje svoju horlivosť a opäť nadobúda nový vzlet
28 Intro,3 | vzlet pre svoju duchovnú a pastoračnú angažovanosť.
29 Intro,3 | pestrosťou svojich darov a jednotou svojej cesty. ~~
30 I,4 | na Najsvätejšiu Trojicu"2 a zároveň "ako cesta zmierenia
31 I,4 | tých, čo pozerajú na Krista a na jeho Cirkev".3 Skúsenosť
32 I,4 | zostupuje každý dobrý údel a každý dokonalý dar (Jak
33 I,4 | neuspokojil so stvorením sveta a človeka, ale rozhodol sa
34 I,4 | so svojimi stvoreniami. A keď mnoho ráz a rozličným
35 I,4 | stvoreniami. A keď mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril
36 I,4 | spoluobčanmi v nazaretskej synagóge a aplikoval na seba Izaiášovo
37 I,4 | odkázaných na milosrdenstvo - a kto ho nepotrebuje? - to "
38 I,5 | uzavrieť s Izraelom zmluvu a pripraviť tak v plnosti
39 I,5 | na Krista v jeho božskom a ľudskom tajomstve, on je
40 I,5 | tajomstve, on je základom a stredobodom dejín, je ich
41 I,5 | stredobodom dejín, je ich zmyslom a posledným cieľom. Lebo skrze
42 I,5 | skrze toho, ktorý je Slovo a obraz Otca, povstalo všetko (
43 I,5 | vo veľkonočnom tajomstve a v dare Ducha Svätého, predstavuje
44 I,5 | kráľovstvo (porov. Mk 1,15) a zapustilo do našich dejín
45 I,5 | Kriste, ty vládneš dnes a naveky". Týmto tisíckrát
46 I,5 | Zjavenie apoštola Jána! "Alfa a Omega, Prvý a Posledný,
47 I,5 | Jána! "Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec" (
48 I,5 | Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec" (Zjv 22,13). A počas
49 I,5 | Počiatok a Koniec" (Zjv 22,13). A počas uvažovania o Kristovi
50 I,5 | i Duchu Svätému, jedinej a nerozdeliteľnej Trojici,
51 I,6 | vyprosili milosrdenstvo a dostali osobitný dar odpustenia,
52 I,6 | ktorými mnohí jej synovia a dcéry, v priebehu dejín,
53 I,6 | hriešnikov, je zároveň "svätá a vždy povinná očisťovať sa".4
54 I,6 | stal som sa hlasom Cirkvi a prosil som o odpustenie
55 I,6 | hriechy všetkých jej synov a dcér. Toto "očistenie pamäti"
56 I,6 | kroky na ceste k budúcnosti, a zároveň nás urobilo pokornejšími
57 I,6 | nás urobilo pokornejšími a bedlivejšími v našej vernosti
58 I,7 | zabezpečil veľký zástup svätých a mučeníkov. Pre niektorých
59 I,7 | skromným postavám laikov a rehoľníkov od jedného kontinentu
60 I,7 | predstaviteľmi iných cirkví a cirkevných spoločenstiev
61 I,7 | objekt trvalej vďačnosti a podnet na obnovovanie predsavzatia
62 I,8 | Cirkev ~8. Nespočetní synovia a dcéry Cirkvi sa vydali akoby
63 I,8 | akoby po stopách svätých a vystriedali sa tu pri hroboch
64 I,8 | vyspovedať sa zo svojich hriechov a prijať spásonosné milosrdenstvo.
65 I,8 | ktorá sa stretla s Kristom, a ktorá sa - v dialógu s ním -
66 I,8 | prenasledovaniami sveta a útechami Boha".5 My môžeme
67 I,8 | Nám prichodí len zmĺknuť a klaňať sa, pokorne dôverovať
68 I,8 | pôsobenie dobrotivého Boha a ospevovať jeho nekonečnú
69 I,9 | najrozličnejšie kategórie osôb a zaznamenali naozaj pôsobivú
70 I,9 | úsilie o modlitbu, rozjímanie a spoločenstvo, ktoré tieto
71 I,9 | stretnutia sprevádzali.~A ako nepripomenúť zvlášť
72 I,9 | nepripomenúť zvlášť radostné a nadšené stretnutie mladých?
73 I,9 | založeného na vzájomnej sympatii a hlbokom porozumení. Bolo
74 I,9 | dar Božieho Ducha pre Rím a pre Cirkev. Pohľad na mladých
75 I,9 | mladých z hľadiska problémov a krehkostí, ktorými ich poznačila
76 I,9 | tajomstvom pravej slobody a hlbokej radosti srdca? Či
77 I,9 | najvznešenejším priateľom a zároveň vychovávateľom každého
78 I,9 | ako presvedčivú odpoveď, a sú schopní prijať jeho posolstvo,
79 I,9 | posolstvo, aj keď je náročné a poznačené krížom. Preto,
80 I,9 | o radikálnu voľbu viery a života, a naznačil som im
81 I,9 | radikálnu voľbu viery a života, a naznačil som im vznešenú
82 I,10 | nich mala vlastný charakter a zanechala svoje posolstvo
83 I,10 | postavil do prostriedku dieťa a urobil ho samým symbolom
84 I,10 | dospelých: od starých, chorých a postihnutých, od priemyselných
85 I,10 | postihnutých, od priemyselných a poľnohospodárskych pracovníkov
86 I,10 | univerzitných učiteľov, od biskupov a kňazov po osoby zasväteného
87 I,10 | zasväteného života, od politikov a novinárov po vojakov, ktorí
88 I,10 | nasledovaním svätého Jozefa a samého Ježiša. Ich jubileum
89 I,10 | výzvu vyrovnávať ekonomickú a sociálnu nerovnováhu, ktorá
90 I,10 | existuje vo svete práce, a rozhodne usmerňovať procesy
91 I,10 | prihliadnutím na solidárnosť a náležitú úctu každej ľudskej
92 I,10 | predstavili svetu ako "jar rodiny a spoločnosti". Toto jubilejné
93 I,10 | zachytiť Kristovo svetlo a spoznať v ňom pôvodný Boží
94 I,10 | samotný zmysel pre manželstvo a rodinu ako ustanovizeň.~
95 I,10 | vycítil bolesť, ale aj ľútosť a nádej. Pre nich bolo Jubileum
96 I,10 | titulu "rokom milosrdenstva". A napokon v posledných dňoch
97 I,10 | majú veľkú zodpovednosť a úlohu predkladať - spolu
98 I,10 | radostnou zábavou - pozitívne a mravne zdravé posolstvá,
99 I,10 | schopné vlievať dôveru a lásku k životu. ~
100 I,11 | Medzinárodný eucharistický kongres. A naozaj ho mal! Ak je Eucharistia
101 I,11 | intenzívne eucharistický",6 a tak sme sa ho snažili aj
102 I,12 | partikulárnych cirkvách. A práve tam mala najväčšia
103 I,12 | miesta, v ktorom bohatstvá a dary jednotlivých cirkví,
104 I,12 | každého jednotlivého národa a kultúry, sa navzájom uvádzajú
105 I,12 | s anglikánskym prímasom a metropolitom konštantinopolského
106 I,12 | prítomnosti predstaviteľov cirkví a cirkevných spoločenstiev
107 I,12 | pravoslávnymi patriarchami a hlavami iných kresťanských
108 I,12 | najvyššieho patriarchu a katolikosa všetkých Arménov.
109 I,12 | mnohí veriaci iných cirkví a cirkevných spoločenstiev
110 I,12 | prítomnosť Vzkrieseného a nevyčerpateľná sila jeho
111 I,13 | Púť do Svätej zeme ~13. A ako nespomenúť moje osobné
112 I,13 | dejisku odovzdania Desatora a prvej Zmluvy. O mesiac neskôr
113 I,13 | Putoval som na vrch Nebo a odtiaľ som sa vybral na
114 I,13 | miesta, na ktorých býval a ktoré posvätil Vykupiteľ.
115 I,13 | mohol uctiť miesta narodenia a života Ježiša Krista v Betleheme
116 I,13 | Ježiša Krista v Betleheme a Nazarete, keď som slávil
117 I,13 | aj teraz toľkým nepokojom a aj nedávno postihnutých
118 I,13 | Cirkvi, ale aj od izraelských a palestínskych spoločenstiev.
119 I,13 | modlil pri múre nárekov a pri návšteve mauzólea Yada
120 I,13 | púť bola momentom bratstva a pokoja, ktorý rád pokladám
121 I,13 | nevyjadriť vrúcne želanie skorého a spravodlivého riešenia ešte
122 I,14 | zadlženie ~14. Jubileum bolo - a ináč to ani nemohlo byť -
123 I,14 | rokov som vyzýval k väčšej a účinnejšej pozornosti voči
124 I,14 | znovu nastoliť spravodlivosť a solidárnosť, aj vrátením
125 I,14 | zníženie dlhu najchudobnejším a najzadĺženejším krajinám.
126 I,14 | dôsledkami pre hospodársku a existenčnú situáciu množstva
127 I,15 | prítomnosti prijala Cirkev i svet a ktorý je uznávaný ako zmysel
128 I,15 | uznávaný ako zmysel histórie a svetlo našej cesty.~Teraz
129 I,15 | vzbudiť nový dynamizmus, a pobádať nás, aby sme zážitok
130 I,15 | Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci
131 I,15 | niet času obzerať sa nazad a ešte menej oddávať sa záhaľke.
132 I,15 | záhaľke. Veľa nás toho čaká, a preto musíme priložiť ruku
133 I,15 | hlboko zakorenilo v uvažovaní a v modlitbe. Náš čas je v
134 I,15 | sa snažíme najprv "byť", a to skôr než sa budeme namáhať "
135 I,15 | výčitku Marte: "Staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci,
136 I,15 | znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno" (
137 II,16 | v každom dejinnom období a umožňovať, aby jeho tvár
138 II,16 | na bežnú každodennú cestu a nesieme si v srdci bohatstvo
139 II,17 | pri vzniku týchto spisov a zároveň pri svedectve apoštolov (
140 II,17 | oči, počuli na vlastné uši a dotýkali sa ho svojimi rukami (
141 II,17 | napriek zložitosti ich vzniku a ich prvoradému katechetickému
142 II,18 | modernej historickej vedy. A predsa z nich vystupuje
143 II,18 | svedectiev (porov. Lk 1,3) a pri spracúvaní dokumentov
144 II,18 | bol tesár (porov. Mk 6,3) a žil - ako sa patrí - v rámci
145 II,18 | chrámu (porov. Lk 2,41) a predovšetkým ho urobila
146 II,18 | toho, že by boli organickou a podrobnou správou pre obdobie
147 II,18 | Posilnený svedectvom zhora a vo vedomí, že je milovaným
148 II,18 | príchodu Božieho kráľovstva a názorne objasňuje jeho požiadavky
149 II,18 | požiadavky i moc slovami a znameniami milosti a milosrdenstva.
150 II,18 | slovami a znameniami milosti a milosrdenstva. Evanjeliá
151 II,18 | predstavujú ako prechádza mestami a dedinami, sprevádzaný dvanástimi
152 II,18 | skupinou žien, ktoré Ježiša a učeníkov podporovali (porov.
153 II,18 | ho prosili o uzdravenie, a poslucháčmi, ktorí s rozdielnym
154 II,18 | ktoré vzniká medzi Ježišom a vedúcimi skupinami náboženskej
155 II,18 | nasleduje nové, žiarivé a definitívne ráno. Evanjeliové
156 II,18 | poukazujú na jeho prázdny hrob a sledujú ho v rade zjavení,
157 II,18 | učeníci - najprv bezradní a vydesení - neskôr naplnení
158 II,18 | stretajú sa s ním už živým a žiariacim, dostávajú od
159 II,18 | Svätého (porov. Jn 20,22) a poverenie ohlasovať evanjelium "
160 II,19 | ktorým žili takmer tri roky, a ktorý ich teraz presvedčil
161 II,19 | keď im ukázal svoje ruky a svoj bok (tamže). Isteže,
162 II,19 | ho koľkokoľvek ráz videl a dotkol sa ho, v skutočnosti
163 II,19 | cítili byť jeho gestami a jeho slovami postavení pred
164 II,19 | pokladajú "ľudia" Syna človeka. A dostáva od nich odpoveď: "
165 II,19 | Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za
166 II,19 | úroveň, ale je ešte ďaleko - a veľmi ďaleko - od pravdy.
167 II,19 | on očakáva od "svojich": "A za koho ma pokladáte vy?" (
168 II,19 | viera, ktorú vyznal Peter, a s ním Cirkev všetkých čias,
169 II,19 | dostáva sa k jeho srdcu a preniká do hĺbky tajomstva:
170 II,20 | dospel Peter k tejto viere? A čo sa požaduje od nás, ak
171 II,20 | vyznanie: "Nezjavilo ti to telo a krv, ale môj Otec, ktorý
172 II,20 | Mt 16,17). Výraz telo a krv pripomína človeka a
173 II,20 | a krv pripomína človeka a všeobecný spôsob poznania.
174 II,20 | milosťou. Len zážitok ticha a modlitby nám poskytuje primeraný
175 II,20 | horizont, v ktorom môže dozrieť a rozvíjať sa najpravdivejšie,
176 II,20 | najpravdivejšie, najvernejšie a najpriliehavejšie poznanie
177 II,20 | vyhlásení evanjelistu Jána: A Slovo sa telom stalo a prebývalo
178 II,20 | A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A
179 II,20 | a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu,
180 II,20 | jednorodený Syn, plný milosti a pravdy (Jn 1,14). ~
181 II,21 | Hĺbka tajomstva ~21. Slovo a telo, božská sláva a jej
182 II,21 | Slovo a telo, božská sláva a jej príbytok medzi ľuďmi!
183 II,21 | príbytok medzi ľuďmi! V úzkom a neoddeliteľnom spojení oboch
184 II,21 | prirodzenostiach". Osobou je len - a výlučne - osoba večného
185 II,21 | sú: prirodzenosť božská a prirodzenosť ľudská. 10~
186 II,21 | ohraničenosti našich pojmov a slov. I keď je formula vždy
187 II,21 | je starostlivo vyvážená a dovoľuje nám určitým spôsobom
188 II,21 | Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek! Tak, ako apoštola
189 II,21 | od Márie, podrobené smrti a premenené vzkriesením: "
190 II,21 | vzkriesením: "Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri
191 II,21 | pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku!" (
192 II,21 | aj Cirkev padá na kolená a klania sa Vzkriesenému v
193 II,21 | plnosti jeho božského jasu a ustavične volá: Pán môj
194 II,21 | ustavične volá: Pán môj a Boh môj! (Jn 20,28). ~
195 II,21(10)| Ježiš Kristus, je jeden a ten istý a že je dokonalý
196 II,21(10)| Kristus, je jeden a ten istý a že je dokonalý vo svojom
197 II,21(10)| dokonalý vo svojom božstve a dokonalý vo svojej ľudskosti,
198 II,21(10)| ľudskosti, že je pravý Boh a pravý človek (...) že jeden
199 II,21(10)| pravý človek (...) že jeden a ten istý Kristus, Pán, Jednorodený,
200 II,21(10)| rozčlenený, ale že je jeden a ten istý Syn, Jednorodený,
201 II,21(10)| Jednorodený, Boh, Slovo a Pán Ježiš Kristus": DS 301-
202 II,22 | Krista, v iných historických a kultúrnych súvislostiach
203 II,22 | vieru Cirkvi je podstatné a neodmysliteľné vyznávať,
204 II,22 | Slovo sa naozaj stalo telom a prijalo všetky dimenzie
205 II,22 | ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad
206 II,22 | nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával "
207 II,23 | žalmistu nemohla nájsť väčšie a prekvapujúcejšie splnenie
208 II,23 | nás Boh naozaj požehnal a dal, aby jeho tvár žiarila
209 II,23 | Zároveň nám on, ako Boh a človek, zjavuje aj autentickú
210 II,23 | ísť až za svoje hranice a vlastné protirečenia, smerujúc
211 II,23 | človekom, môže sa človek v ňom a skrze neho stať skutočne
212 II,24 | 11,27; Lk 10,22), ako aj, a predovšetkým, evanjelista
213 II,24 | pochybnosť: "Otec je vo mne a ja v Otcovi" (Jn 10,38).~
214 II,24 | vzmáhať sa v múdrosti, veku a milosti (Lk 2,52), aj ľudské
215 II,24 | práve preto ho odmietli a odsúdili. Usilovali sa ho
216 II,24 | Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu (Jn
217 II,24 | udialo v Getsemanskej záhrade a na Golgote, Ježišovo ľudské
218 II,24 | Ale ani dráma utrpenia a smrti nemohla narušiť jeho
219 II,25 | svojím obvyklým, nežným a dôverným spôsobom: "Abba,
220 II,25 | dúfali naši otcovia, dúfali a vyslobodil si ich... Nevzďaľuj
221 II,25 | sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol (
222 II,26 | 26. Milí bratia a sestry, Ježišov výkrik na
223 II,26 | Otcovi. Práve pre poznanie a skúsenosť, ktorú má s Bohom
224 II,26 | vidí jasne ťarchu hriechu a trpí preň. Len on, ktorý
225 II,26 | Len on, ktorý vidí Otca a prežíva v ňom dokonalú radosť,
226 II,26 | odporovať jeho láske. Ale skôr a viac ako na tele, trpí hrozne
227 II,26 | ktorý je prameňom radosti a blaženosti, a súčasne prežívať
228 II,26 | prameňom radosti a blaženosti, a súčasne prežívať agóniu
229 II,27 | ľahšie prijať intuíciu viery, a to pod vplyvom zvláštnych
230 II,27 | paradoxnom spojení blaženosti a bolesti. V Dialógu Božej
231 II,27 | utrpením: "Duša je blažená a trpí bolesť: trpí pre hriechy
232 II,27 | blížneho, ale blaží ju jednota a náklonnosť lásky, ktorú
233 II,27 | mučiteľov (porov. Lk 23,34) a vyjadruje Otcovi svoju úplnú
234 II,28 | ktorej sa skrýva život Boha a ponúka sa spása sveta. Ale
235 II,28 | bolo by márne naše hlásanie a márna by bola aj naša viera (
236 II,28 | života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby
237 II,28 | slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho
238 II,28 | mohol zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju
239 II,28 | vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho,
240 II,28 | naučil sa poslušnosti, a keď dosiahol dokonalosť,
241 II,28 | vrátil sa na svoju cestu a s pochopiteľným chvením
242 II,28 | Vzkrieseného na ceste do Damasku a bol ním akoby bleskom zasiahnutý:
243 II,28 | Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk (Flp 1,21).~
244 II,28 | v jeho tvári svoj poklad a svoju radosť: "Dulcis Iesu
245 II,28 | je ten istý včera i dnes a naveky (Hebr 13,8). ~~
246 III,29 | Mt 28,20). Drahí bratia a sestry, táto istota sprevádzala
247 III,29 | Cirkev cez dve tisícročia a teraz ju oživila v našich
248 III,29 | nadšenie pre kresťanský život a urobiť z nej inšpirujúcu
249 III,29 | nijaká formula, ale Osoba a istota, s akou nám opakuje:
250 III,29 | je tu už dvetisíc rokov a obsahuje ho evanjelium a
251 III,29 | a obsahuje ho evanjelium a živá tradícia. Svoje ťažisko
252 III,29 | ktorého treba poznať, milovať a nasledovať, aby sme mohli
253 III,29 | ňom žiť trojičným životom a pretvárať s ním dejiny až
254 III,29 | ktorý sa striedaním čias a kultúr nemení, i keď prihliada
255 III,29 | i keď prihliada na dobu a kultúru z hľadiska úprimného
256 III,29 | hľadiska úprimného dialógu a účinnej komunikácie. Tento
257 III,29 | na tému trojjediného Boha a sprevádzali ju rozličné
258 III,29 | bezprostredný cieľ, ale veľký a náročný horizont každodennej
259 III,29 | pastorácie. V rámci všeobecných a osvedčených súradníc je
260 III,29 | stvárňovalo spoločenstvá a hlboko vplývalo na spoločnosť
261 III,29 | hlboko vplývalo na spoločnosť a kultúru svedectvom o evanjeliových
262 III,29 | patria aj pracovné ciele a metódy, vzdelávanie spolupracovníkov,
263 III,29 | načrtli etapy budúcej cesty a uviedli do súladu rozhodnutia
264 III,29 | ktorá sa stala už obvyklou a účinne ju uplatňujú biskupi
265 III,29 | mnohorakých súvislostiach a rozličných kultúrach, spolupracovali
266 III,29 | na všeobecné povzbudenie a usmernenie naznačiť niektoré
267 III,30 | Svätosť ~30. A neváham v prvom rade povedať,
268 III,30 | pokrsteného mohol očistiť a hlboko obnoviť?~Želám si,
269 III,30 | plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky".16 ~
270 III,31 | pripomína táto základná pravda a berie sa ako základ nášho
271 III,31 | začlenenia sa do Krista a prijatia Ducha Svätého,
272 III,31 | znamení minimalistickej etiky a povrchnej religióznosti.
273 III,31 | Cesty svätosti sú mnohoraké a primerané povolaniu každého
274 III,31 | týchto rokoch blahorečiť a svätorečiť toľkých kresťanov.
275 III,31 | cirkevného spoločenstva a kresťanských rodín musí
276 III,31 | cestami. Vyžadujú si opravdivú a vlastnú pedagogiku svätosti,
277 III,31 | pomoci, ktorá sa dáva osobám a skupinám, ako aj novými
278 III,31 | poskytujú v združeniach a hnutiach, schválených Cirkvou. ~
279 III,32 | blízki: "Ostaňte vo mne a ja vo vás" (Jn 15,4). Táto
280 III,32 | dušou kresťanského života a predpokladom pre každý opravdivý
281 III,32 | Realizuje ju v nás Duch Svätý a ona nás uvádza skrze Krista
282 III,32 | nás uvádza skrze Krista a v Kristovi k sústredenému
283 III,32 | logiku kresťanskej modlitby a naplno ju prežívať predovšetkým
284 III,32 | liturgii, ktorá je vrcholom a prameňom cirkevného života, 17
285 III,32 | neprestajne vracia k prameňom a obnovuje sa v nich. ~
286 III,33 | odpovede na túto potrebu a robia to niekedy podmanivými
287 III,33 | Krista, ohlasovateľa Otca a Spasiteľa sveta, máme povinnosť
288 III,33 | že modlitba, ako pravý a vlastný dialóg lásky môže
289 III,33 | vnuknutia Ducha Svätého a ako Božie dieťa oddanou
290 III,33 | aj ja ho budem milovať a zjavím mu sám seba" (Jn
291 III,33 | silné duchovné nasadenie a pozná aj bolestné očisťovania ("
292 III,33 | náuku svätého Jána z Kríža a svätej Terézie z Avily?~
293 III,33 | Avily?~Áno, drahí bratia a sestry, naše kresťanské
294 III,33 | vzdávaním vďaky, chvály a poklony, rozjímaním, počúvaním,
295 III,33 | ho aj pre lásku k bratom a uschopňuje i nás budovať
296 III,34 | kontemplatívny zážitok, a je dôležité, aby ju veľkodušne
297 III,34 | viera by postupne upadala, a napokon by podľahli príťažlivosti
298 III,34 | alternatívne náboženské ponuky a oddali sa výstredným formám
299 III,34 | Cirkvi vyzýva posväcovať a usmerňovať naše dni. Aké
300 III,34 | ľudové formy pobožností a vychovávať ľudí predovšetkým
301 III,34 | viaceré úlohy pastorácie a svedectva vo svete s eucharistickou
302 III,34 | eucharistickou slávnosťou a podľa možnosti s Rannými
303 III,34 | možnosti s Rannými chválami a Vešperami, by sa dal možno
304 III,35 | vyvrcholením činnosti Cirkvi a zároveň prameňom, z ktorého
305 III,35 | v tomto smere pokračovať a klásť osobitný dôraz na
306 III,35 | viery, deň vzkrieseného Pána a daru Ducha Svätého, za Veľkú
307 III,35 | priniesol apoštolom dar pokoja a Ducha Svätého (porov. Jn
308 III,35 | v centre tajomstva času a je predobrazom posledného
309 III,35 | rukách Krista, Kráľa kráľov a Pána pánov (porov. Zjv 19,
310 III,36 | je potrebná pre opravdivý a dôsledný kresťanský život.~
311 III,36 | hlbokou spleťou kultúr a náboženstiev. V mnohých
312 III,36 | v podmienkach osamelosti a ťažkostí. Jednou z týchto
313 III,36 | okolo stola Božieho slova a Chleba večného života. Súčasne
314 III,36 | spoločenstvo trvale zvestuje a pestuje. Práve prostredníctvom
315 III,37 | spoločenstiev vedela presvedčivým a účinným spôsobom predkladať
316 III,37 | ukazuje svoje súcitné srdce a úplne nás so sebou zmieruje.
317 III,37 | zanedbať: Ak mnohí veriaci a medzi nimi mnohí mladí,
318 III,37 | väčšou dôverou, tvorivosťou a vytrvalosťou pre jej odporúčanie
319 III,37 | vytrvalosťou pre jej odporúčanie a jej patričné doceňovanie.
320 III,37 | nesmieme vzdávať! Pánove dary - a sviatosti patria k najvzácnejším
321 III,37 | dobre pozná srdce človeka a je Pánom dejín. ~
322 III,38 | všetok svoj priestor osobnej a komunitnej modlitbe, znamená
323 III,38 | ohrozuje každú duchovnú cestu a aj samotnú pastoračnú prácu.
324 III,38 | našej schopnosti plánovať a robiť. Boh od nás celkom
325 III,38 | všetky svoje intelektuálne a praktické schopnosti. Ale
326 III,38 | pripomína primát Ježiša Krista a - vo vzťahu k nemu - primát
327 III,38 | primát duchovného života a svätosti. Ak sa však tento
328 III,38 | pastoračné plány zlyhávajú a zanechávajú v srdci pokorujúci
329 III,38 | Celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. A to
330 III,38 | namáhali, a nič sme nechytili. A to je okamih viery, modlitby
331 III,38 | je okamih viery, modlitby a dialógu s Bohom, ktorý otvára
332 III,38 | otvára srdce prúdu milosti a umožňuje Kristovmu slovu,
333 III,39 | že tento primát svätosti a modlitby je mysliteľný len
334 III,39 | pokrok vo vytrvalom počúvaní a pozornom čítaní Svätého
335 III,39 | cennou pomocou teologických a biblických štúdií. A predovšetkým
336 III,39 | teologických a biblických štúdií. A predovšetkým evanjelizácia
337 III,39 | predovšetkým evanjelizácia a katechéza nadobúdajú novú
338 III,39 | Je potrebné, drahí bratia a sestry, upevniť a prehĺbiť
339 III,39 | bratia a sestry, upevniť a prehĺbiť túto črtu aj šírením
340 III,39 | kladie otázky, usmerňuje a stvárňuje život. ~
341 III,40 | v súvise s globalizáciou a ďalším vzájomným prelínaním
342 III,40 | vzájomným prelínaním národov a kultúr, ktoré ju charakterizuje,
343 III,40 | stáva vždy nestálejšou a náročnejšou. Veľa ráz som
344 III,40 | zapálili počiatočné nadšenie a dali sa preniknúť horlivosťou
345 III,40 | kresťanských spoločenstiev a skupín. Ten sa však bude
346 III,40 | rozdielnejšej cesty každej osoby a s prihliadnutím na rozličné
347 III,40 | neodmietli, ale očistili a zdokonalili.~Kresťanstvo
348 III,40 | evanjeliovej blahozvesti a cirkevnej tradícii, ale
349 III,40 | charakteristické črty mnohých kultúr a mnohých národov, ktoré ho
350 III,40 | národov, ktoré ho prijmú a v ktorých zapustí korene.
351 III,40 | rodiny, na mladých i na deti, a nikdy neskrývať ani najradikálnejšie
352 III,40 | pokiaľ ide o vnímavosť a reč, podľa príkladu apoštola
353 III,40 | túto potešujúcu odpoveď a investovať entuziazmus mladých
354 III,41 | 41. V tejto dôveryplnej a tvorivej misionárskej podnikavosti
355 III,41 | podnikavosti nech nás podporuje a vedie žiarivý príklad toľkých
356 III,41 | Nebude to tak aj v storočí a tisícročí, ktoré začíname?
357 III,41 | napriek protivenstvám a prenasledovaniam - vedeli
358 III,41 | nich padlo na dobrú pôdu a prinieslo stonásobnú úrodu (
359 III,41 | príkladom nám naznačili a akoby urovnali cestu do
360 IV,42 | úrovni všeobecnej Cirkvi a cirkví miestnych, je spoločenstvo (
361 IV,42 | koinonía), ktoré stelesňuje a zjavuje samotnú podstatu
362 IV,42 | Spoločenstvo je ovocím a prejavom tej lásky, ktorá
363 IV,42 | vytryskuje zo srdca večného Otca a prostredníctvom Ducha Svätého,
364 IV,42 | všetkých urobila jedno srdce a jednu dušu (Sk 4,32). Práve
365 IV,42 | ako "sviatosť", čiže "znak a prostriedok dôverného spojenia
366 IV,42 | ľudskými aj anjelskými jazykmi, a mali by sme takú silnú vieru,
367 IV,42 | Cirkev mala jedno srdce, a že to srdce bolo zapálené
368 IV,43 | byť verní Božiemu plánu a zodpovedať aj veľkým očakávaniam
369 IV,43 | výzva: urobiť z Cirkvi dom a školu spoločenstva.~Čo to
370 IV,43 | spiritualitu spoločenstva a umožniť jej, aby sa ukázala
371 IV,43 | tam, kde sa formuje človek a kresťan, kde sa vychovávajú
372 IV,43 | pastorační pracovníci, a kde sa budujú rodiny a spoločenstvá.
373 IV,43 | a kde sa budujú rodiny a spoločenstvá. Spriritualita
374 IV,43 | Boha, ktorý v nás prebýva a ktorého svetlo treba vnímať
375 IV,43 | vnímať aj na tvári bratov a sestier vedľa nás. Spiritualita
376 IV,43 | toho schopnosť cítiť brata a sestru vo viere v hlbokej
377 IV,43 | ním prežívať jeho radosti a jeho bolesti, uhádnuť jeho
378 IV,43 | postarať sa o jeho potreby a ponúknuť mu pravé a hlboké
379 IV,43 | potreby a ponúknuť mu pravé a hlboké priateľstvo. Spiritualita
380 IV,43 | prvky, aby sme ho prijímali a hodnotili ako Boží dar,
381 IV,43 | hodnotili ako Boží dar, a to nielen ako dar pre druhého,
382 IV,43 | vzájomne bremená (Gal 6,2) a premáhať egoistické pokušenia,
383 IV,43 | ktoré nás neustále napádajú a budia rivalitu, karierizmus,
384 IV,43 | rivalitu, karierizmus, nedôveru a žiarlivosť. Nerobme si nijaké
385 IV,43 | jeho možnosťami prejaviť sa a rásť. ~
386 IV,44 | doteraz usilovať doceniť a rozvíjať tie oblasti a prostriedky,
387 IV,44 | doceniť a rozvíjať tie oblasti a prostriedky, ktoré podľa
388 IV,44 | koncilu slúžia k podpore a zaisteniu spoločenstva.
389 IV,44 | spoločenstvu, ako sú Petrov úrad a v užšom vzťahu k nemu biskupská
390 IV,44 | ktoré majú svoj základ a svoju opodstatnenosť v samom
391 IV,44 | kúrie, organizovanie synod a pôsobenie biskupských konferencií.
392 IV,44 | zvlášť potrebné, aby pohotovo a účinne odpovedali na problémy,
393 IV,45 | cirkvi deň čo deň udržovať a rozširovať. Tu musí spoločenstvo
394 IV,45 | vzťahoch medzi biskupmi, kňazmi a diakonmi, medzi duchovnými
395 IV,45 | medzi duchovnými pastiermi a celým Božím ľudom, medzi
396 IV,45 | Božím ľudom, medzi klérom a rehoľníkmi, medzi cirkevnými
397 IV,45 | medzi cirkevnými združeniami a hnutiami. Pre tento cieľ
398 IV,45 | kánonickým právom, ako sú kňazské a pastoračné rady. Ako je
399 IV,45 | ani dôležitosť. Teológia a spiritualita spoločenstva
400 IV,45 | spoločenstva totiž inšpirujú účinnú a vzájomnú komunikáciu medzi
401 IV,45 | medzi duchovnými pastiermi a veriacimi. Tak ostávajú
402 IV,45 | ostávajú vo všetkom podstatnom a priori jednotní, a súčasne
403 IV,45 | podstatnom a priori jednotní, a súčasne ich to pobáda normálne
404 IV,45 | aby dospeli k vyváženým a spoločne prijímaným rozhodnutiam.~
405 IV,45(29)| Kongregácia pre klérus a iné, interdikasteriálna
406 IV,45 | najmladšiemu, čo je najlepšie".30 A svätý Paulín z Noly povzbudzuje: "
407 IV,45 | hierarchickú štruktúru Cirkvi a zaháňa pokušenia svojvôle
408 IV,45 | inštitucionálnym prvkom dušu a vedie k dôvere a otvorenosti,
409 IV,45 | prvkom dušu a vedie k dôvere a otvorenosti, ktorá plne
410 IV,45 | plne zodpovedá dôstojnosti a zodpovednosti každého člena
411 IV,46 | povzbudzovala všetkých pokrstených a birmovaných k tomu, aby
412 IV,46 | dobro celého spoločenstva a podporovať ho v jeho mnohorakých
413 IV,46 | 38) - podporovať kňazské a rehoľné povolania. Je to
414 IV,46 | spoločenských podmienok a náboženskej vyprahnutosti,
415 IV,46 | spôsobenej konzumizmom a sekularizmom. Je naliehavo
416 IV,46 | potrebné obnoviť mnohostrannú a dôkladnú pastoráciu povolaní.
417 IV,46 | výchovné strediská i rodiny a prebúdzať záujem o podstatné
418 IV,46 | zapodievajú časnými záležitosťami a usporadujú ich podľa Boha",32
419 IV,46 | činní "ohlasovaním evanjelia a posväcovaním ľudí".33 Tak
420 IV,46 | svoje vlastné úlohy v Cirkvi a vo svete. V tom istom zmysle
421 IV,46 | Cirkvi, ktorá je Božím darom a tvorí opravdivú "jar Ducha
422 IV,46 | potrebné, aby združenia a hnutia, tak v Cirkvi všeobecnej
423 IV,46 | v plnom cirkevnom súlade a poslušnosti k platným smerniciam
424 IV,46 | všetkých platí aj náročné a dôrazné napomenutie apoštola:
425 IV,46 | nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! (
426 IV,47 | potrebnejšia, že badať veľkú a hlbokú krízu tejto základnej
427 IV,47 | manželstvo, vzťah medzi mužom a ženou - ako vzájomný a totálny,
428 IV,47 | mužom a ženou - ako vzájomný a totálny, jediný a nerozlučný
429 IV,47 | vzájomný a totálny, jediný a nerozlučný vzťah - zodpovedá
430 IV,47 | obnoviť v jeho pôvodnom jase a zjaviť ho tak, ako ho chcel
431 IV,47 | kultúry, i keď rozšírenej a neraz bojovnej. Skôr sa
432 IV,47 | povinnú starostlivosť o deti, a stať sa aktívnymi nositeľmi
433 IV,47 | účinnej prítomnosti v Cirkvi a spoločnosti na ochranu ich
434 IV,48 | Ekumenické úsilie ~48. A čo povedať o naliehavosti
435 IV,48 | určitý, naozaj prorocký a dojímavý náznak, ale ešte
436 IV,48 | vzniká v priebehu dejín a je otázkou vzťahov medzi
437 IV,48 | jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli
438 IV,48 | ako prameň jednoty Cirkvi a večný dar, ktorý ona v ňom
439 IV,48 | mnohých prvkoch posväcovania a pravdy, ktoré sa nachádzajú
440 IV,48 | nachádzajú v iných cirkvách a cirkevných spoločenstvách.
441 IV,48 | že tento dar sa má prijať a vždy hlbšie rozvíjať. Prosba "
442 IV,48 | napomenutím pre našu lenivosť a úzkoprsosť. Dôvera, že budeme
443 IV,48 | dejinách dosiahnuť plné a viditeľné spoločenstvo všetkých
444 IV,48 | nádejou na cirkvi Východu a želám si, aby sa naplno
445 IV,48 | kráčali spolu v jednote viery a úcty k oprávneným odlišnostiam,
446 IV,48 | oprávneným odlišnostiam, a aby sa navzájom prijímali
447 IV,48 | aby sa navzájom prijímali a podporovali ako údy jediného
448 IV,48 | ekumenický dialóg aj s bratmi a sestrami anglikánskeho spoločenstva
449 IV,48 | bodoch kresťanskej viery a morálky, spolupráca v dobročinnej
450 IV,48 | dobročinnej kresťanskej láske, a predovšetkým veľkorysý ekumenizmus
451 IV,48 | s dôverou na našej ceste a úprimne túžme po chvíli,
452 IV,48 | jasným hlasom: Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu (
453 IV,49 | otvára pre všeobecnú službu a privádza nás k úsiliu o
454 IV,49 | privádza nás k úsiliu o činnú a konkrétnu lásku ku každému
455 IV,49 | pastoračné plánovanie. Storočie a tisícročie, ktoré sa začínajú,
456 IV,49 | budú ešte musieť vidieť - a je žiadúce, aby to videli
457 IV,49 | stotožniť: "Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som
458 IV,49 | mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som
459 IV,49 | mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som
460 IV,49 | pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som
461 IV,49 | priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som
462 IV,49 | ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne" (Mt 25,
463 IV,49 | prozreteľnosť, jeho milosrdenstvo a určitým spôsobom sa zasievajú
464 IV,50 | hospodárskeho, kultúrneho a technologického rozvoja,
465 IV,50 | možnosti, zatiaľ čo milióny a milióny osôb ponecháva nielen
466 IV,50 | zdravotná starostlivosť a aby niekto nemal domov,
467 IV,50 | ktoré sa týkajú aj prostredí a kategórií, čo síce nie sú
468 IV,50 | sa uplatňuje ani nie tak a iba účinnosťou poskytnutých
469 IV,50 | dať pocítiť svoju blízkosť a solidárnosť tomu kto trpí,
470 IV,50 | by tento štýl najkrajším a najúčinnejším predstavením
471 IV,50 | prostredníctvom dobročinnej lásky a svedectva kresťanskej chudoby,
472 IV,51 | Dnešné výzvy ~51. A ako by sme mohli byť nevšímaví
473 IV,51 | oblasti planéty nehostinnými a pre človeka nevhodnými?
474 IV,51 | rozlišovaním medzi životom a životom, v znevažovaní dôstojnosti,
475 IV,51 | zvlášť v týchto citlivých a kontroverzných oblastiach,
476 IV,51 | motivujú stanoviská Cirkvi a zdôrazňovať predovšetkým,
477 IV,51 | neveriacim, ale o tlmočenie a bránenie hodnôt, založených
478 IV,52 | občianskej spoločnosti, a to tak, aby sa rešpektovala
479 IV,52 | vyložil vo svetle evanjelia a poskytol presnejším a organickejším
480 IV,52 | evanjelia a poskytol presnejším a organickejším spôsobom svoj
481 IV,52 | celosvetovým problémom.~Táto etická a sociálna stránka sa javí
482 IV,52 | pokušenie intimistickej a individualistickej spirituality,
483 IV,52 | ale aj s logikou vtelenia a nakoniec aj so samotným
484 IV,53 | dôraz tomuto zameraniu lásky a humanitnej podpory, ktorá
485 IV,53 | spôsobom vytváralo ovocie a pečať jubilejnej lásky.
486 IV,53 | priniesli svoj milodar, a spolu s nimi aj mnohí predstavitelia
487 IV,53 | ktorá predsedá láske"37 a poskytol Petrovi svoj milodar.
488 IV,53 | ktorý má byť akoby ovocím a živou spomienkou na spoločenstvo,
489 IV,54 | Dialóg a poslanie ~54. Nové storočie
490 IV,54 | poslanie ~54. Nové storočie a nové tisícročie sa otvárajú
491 IV,54 | svetlo. My máme obdivuhodnú a zároveň náročnú úlohu, byť
492 IV,54 | svetlo sveta" (Jn 8,12) a súčasne žiada od svojich
493 IV,54 | tak často zbavuje lesku a vrhá na nás tieň. Ale úloha
494 IV,54 | vystavíme Kristovmu svetlu a dokážeme sa otvoriť milosti,
495 IV,55 | načrtnúť vzťah otvorenosti a dialógu s predstaviteľmi
496 IV,55 | výraznejšieho kultúrneho a náboženského pluralizmu,
497 IV,55 | bezpečný predpoklad pre pokoj, a aby sa zahnala hrôza náboženských
498 IV,55 | tým, čím je: menom pokoja a príkazom pokoja. ~
499 IV,56 | daru, ktorý je pre všetkých a ponúka sa všetkým s najväčšou
500 IV,56 | zjavenia Boha, ktorý je Láska a ktorý tak miloval svet,
1-500 | 501-534 |