Chapter, Paragraph
1 Intro,1 | začiatku nového tisícročia, keď sa končí Veľké jubileum, v
2 Intro,1 | Ježišovho narodenia a pre Cirkev sa otvára nový úsek cesty,
3 Intro,1 | otvára nový úsek cesty, opäť sa ozývajú v našom srdci slová,
4 Intro,1 | prežívali prítomnosť a s dôverou sa otvárali pre budúcnosť:
5 Intro,1 | tomto roku Cirkev, ktorá sa v hlbokej kontemplácii zahľadela
6 Intro,1 | svojho Ženícha a Pána. Stala sa väčšmi ako inokedy putujúcim
7 Intro,1 | milosrdná láska Otca, ktorá sa nám v Kristovi ešte raz
8 Intro,2 | Preto cítim potrebu obrátiť sa na vás, moji drahí, aby
9 Intro,2 | posúdiť svoju obnovu, aby sa s novým nadšením ujala svojho
10 Intro,2 | pozná najlepšie Boh. Ale my sa nemôžeme vyhnúť povinnosti
11 Intro,2 | Ž 89,2).~Všetko to, čo sa udialo pred našimi očami,
12 Intro,3 | 3. Predovšetkým sa musíme, drahí bratia a sestry,
13 Intro,3 | nás očakáva. Mnohokrát sme sa v týchto mesiacoch pozerali
14 Intro,3 | na nové tisícročie, ktoré sa pred nami otvára. Jubileum
15 Intro,3 | ktorá mu umožňuje udomácniť sa v jednotlivých prostrediach
16 I,4 | som vyslovil želanie, aby sa dvetisícročná oslava tajomstva
17 I,4 | Skúsenosť tohto Jubilejného roka sa rozvíjala práve podľa týchto
18 I,4 | takmer názorne, rukolapne sa presvedčiť o milosrdnej
19 I,4 | prekvapenie Boha, ktorý sa neuspokojil so stvorením
20 I,4 | a človeka, ale rozhodol sa kráčať spolu so svojimi
21 I,4 | narodenia v Betleheme: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil
22 I,4 | Izaiášovo proroctvo: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré
23 I,5 | Kresťanstvo je náboženstvo, ktoré sa včlenilo do dejín! Boh chcel
24 I,5 | tajomnú hodinu, v ktorej sa priblížilo Božie kráľovstvo (
25 I,5 | semeno, predurčené stať sa veľkým stromom (porov. Mk
26 I,5 | uvažovania o Kristovi klaňali sme sa zároveň Otcovi i Duchu Svätému,
27 I,6 | tajomstve, tento Jubilejný rok sa silne vyznačoval prosbou
28 I,6 | spytovanie svedomia sme sa dlho pripravovali. Uvedomovali
29 I,6 | a vždy povinná očisťovať sa".4 Vedecké stretnutia nám
30 I,6 | na Ukrižovaného, stal som sa hlasom Cirkvi a prosil som
31 I,7 | kontinentu zeme po druhý, ukázala sa byť viac ako inokedy, rozmerom,
32 I,7 | príležitosti Svätého roka sa urobilo veľa aj pre zozbieranie
33 I,7 | Je to dedičstvo, ktoré sa nesmie stratiť, ale má sa
34 I,7 | sa nesmie stratiť, ale má sa zachovať ako objekt trvalej
35 I,8 | Nespočetní synovia a dcéry Cirkvi sa vydali akoby po stopách
36 I,8 | stopách svätých a vystriedali sa tu pri hroboch apoštolov,
37 I,8 | svoju vieru, vyspovedať sa zo svojich hriechov a prijať
38 I,8 | bohoslužieb, ale nezriedka som sa pozeral aj na dlhé zástupy
39 I,8 | Svätou bránou. Snažil som sa predstaviť si životnú históriu
40 I,8 | bolesti. Históriu, ktorá sa stretla s Kristom, a ktorá
41 I,8 | stretla s Kristom, a ktorá sa - v dialógu s ním - znovu
42 I,8 | Cirkvi. Tej Cirkvi, ktorá sa nachádza - ako hovorí svätý
43 I,8 | odhadnúť zázraky milosti, ktoré sa udiali v srdciach? Nám prichodí
44 I,8 | prichodí len zmĺknuť a klaňať sa, pokorne dôverovať v tajomné
45 I,9 | jubilejných stretnutiach sa zišli najrozličnejšie kategórie
46 I,9 | tak je to určite vlniace sa more mladých, s ktorými
47 I,9 | Potom som ich videl hmýriť sa po meste, veselých, akými
48 I,9 | pamäti ten týždeň, v ktorom sa Rím stal "mladým s mladými".
49 I,9 | Eucharistie v Tor Vergata.~Znovu sa raz mladí ukázali ako zvláštny
50 I,9 | opravdivého priateľstva? Keď sa mladým predstaví Kristus
51 I,9 | som im vznešenú úlohu: aby sa na úsvite nového tisícročia
52 I,10 | rozličných kategórií ~10. Nemôžem sa tu pochopiteľne zastavovať
53 I,10 | účastníkom, ale aj tým, čo sa o nej dozvedeli, alebo sa
54 I,10 | sa o nej dozvedeli, alebo sa na nej zúčastnili na diaľku
55 I,10 | neudržateľnou veselosťou sa vrátili opäť na jubileum
56 I,10 | jubileum rodín, pri ktorom sa predstavili svetu ako "jar
57 I,10 | 8; Mt 19,4-6). Zaviazali sa, že budú toto svetlo vyžarovať
58 I,11 | Kristovou obetou, ktorá sa medzi nami sprítomňuje,
59 I,11 | eucharistický",6 a tak sme sa ho snažili aj prežívať.
60 I,12 | Jubileu predovšetkým tak, ako sa javí z pohľadu Petrovho
61 I,12 | jednotlivého národa a kultúry, sa navzájom uvádzajú do súladu
62 I,12 | jednoty. 7~Požadoval som, aby sa v programe Jubilejného roka
63 I,12 | narodenia? Mnoho úsilia sa vynaložilo na tento cieľ.
64 I,12 | všetkých Arménov. Okrem toho sa aj mnohí veriaci iných cirkví
65 I,13 | chaldejskom meste Ur, aby som sa - takmer hmatateľne - vydal
66 I,13 | Rim 4,11-16). Musel som sa však uspokojiť len s duchovnou
67 I,13 | Mal som potešenie zastaviť sa na vrchu Sinaj, v dejisku
68 I,13 | Zmluvy. O mesiac neskôr som sa vybral na cestu znova. Putoval
69 I,13 | na vrch Nebo a odtiaľ som sa vybral na tie isté miesta,
70 I,13 | som hlboko dojatý, keď som sa modlil pri múre nárekov
71 I,14 | bolo práve časom, v ktorom sa spoločenstvo zaväzovalo
72 I,14 | hmotných majetkov. Teším sa tomu, že nedávno parlamenty
73 I,14 | uskutočnili. Problematickou sa ukázala naproti tomu otázka
74 I,14 | pozn. KVAS) dlhov, ktorými sa zadlžili najchudobnejšie
75 I,14 | orgánov. Želateľné je, aby sa štátom, ktoré sú členmi
76 I,14 | získať potrebný súhlas, aby sa dospelo k rýchlemu riešeniu
77 I,15 | položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie
78 I,15 | kráľovstvo, niet času obzerať sa nazad a ešte menej oddávať
79 I,15 | nazad a ešte menej oddávať sa záhaľke. Veľa nás toho čaká,
80 I,15 | plánovaniu.~Je však dôležité, aby sa všetko, čo si s Božou pomocou
81 I,15 | neustálom pohybe, ktorý sa často mení až v nepokoj,
82 I,15 | nepokoj, s rizikom v obavu, že sa stane "činnosťou pre činnosť".
83 I,15 | musíme odolávať tým, že sa snažíme najprv "byť", a
84 I,15 | najprv "byť", a to skôr než sa budeme namáhať "konať".
85 I,15 | Ježišovu výčitku Marte: "Staráš sa a znepokojuješ pre mnohé
86 II,16 | sviatky. V Jubilejnom roku sa táto prosba duchovne ozývala
87 II,16 | prehĺbiť. Na záver Jubilea, keď sa znovu podujímame na bežnú
88 II,17 | Uvažovanie o Kristovej tvári sa musí inšpirovať tým, čo
89 II,17 | naznačené, v Novom zákone sa naplno zjavuje. Preto svätý
90 II,17 | zakotvení v Písme, otvárame sa pôsobeniu Ducha Svätého (
91 II,17 | na vlastné uši a dotýkali sa ho svojimi rukami (porov.
92 II,18 | 18. Evanjeliá sa v skutočnosti nejavia ako
93 II,18 | základom, lebo evanjelistom sa podarilo zobraziť ho zozbieraním
94 II,18 | vedení svetlom Ducha Svätého sa dozvedeli z ľudského hľadiska
95 II,18 | porov. Mk 6,3) a žil - ako sa patrí - v rámci svojho príbuzenstva (
96 II,18 | porov. Lk 4,16).~Údaje sa potom stávajú širšími, pravdaže
97 II,18 | To začína vo chvíli, keď sa mladý Galilejčan dá pokrstiť
98 II,18 | Evanjeliové rozprávanie sa potom zameriava na rastúce
99 II,18 | nevýslovnou radosťou, stretajú sa s ním už živým a žiariacim,
100 II,19 | Cesta viery ~19. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána (
101 II,19 | Apoštol Tomáš uveril, až keď sa presvedčil o zázraku (porov.
102 II,19 | koľkokoľvek ráz videl a dotkol sa ho, v skutočnosti len viera
103 II,19 | prichádzali na myseľ vždy, keď sa cítili byť jeho gestami
104 II,19 | pred hádanku. K Ježišovi sa v skutočnosti podarí dostať
105 II,19 | etapy nám naznačuje - ako sa zdá - samo evanjelium v
106 II,19 | porov. Mt 16,13-20). Ježiš sa pýta učeníkov, ako by chcel
107 II,19 | očarujúco rozpráva, ale nepodarí sa im postaviť ho nad tých
108 II,19 | tých Božích mužov, ktorí sa objavili v priebehu dejín
109 II,19 | ďalší krok poznania, ktorý sa týka hlbokej úrovne jeho
110 II,19 | Cirkev všetkých čias, dostáva sa k jeho srdcu a preniká do
111 II,20 | Peter k tejto viere? A čo sa požaduje od nás, ak chceme
112 II,20 | tento dialóg s učeníkmi sa odohral keď sa (Ježiš) raz
113 II,20 | učeníkmi sa odohral keď sa (Ježiš) raz osamote modlil (
114 II,20 | silami, ale iba tak, keď sa dáme viesť milosťou. Len
115 II,20 | môže dozrieť a rozvíjať sa najpravdivejšie, najvernejšie
116 II,20 | evanjelistu Jána: A Slovo sa telom stalo a prebývalo
117 II,21 | vyzýva aj svoju Cirkev, aby sa dotkla jeho rán, čiže, aby
118 II,21 | padá na kolená a klania sa Vzkriesenému v plnosti jeho
119 II,22 | 22. Slovo sa telom stalo (Jn 1,14). Toto
120 II,22 | Nový zákon. Do tejto línie sa zapája aj apoštol Pavol,
121 II,22 | Rim 1,3; porov. 9,5). Ak sa dnes zásluhou racionalizmu,
122 II,22 | zásluhou racionalizmu, ktorý sa šíri v značnej časti súčasnej
123 II,22 | neodmysliteľné vyznávať, že Slovo sa naozaj stalo telom a prijalo
124 II,22 | skutočne kenosis, "zrieknutie sa": Syn Boží sa zrieka tej
125 II,22 | zrieknutie sa": Syn Boží sa zrieka tej slávy, ktorú
126 II,22 | druhej strany, toto poníženie sa Božieho Syna nie je samoúčelné;
127 II,22 | nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé
128 II,23 | zdôrazňovali: Iba preto, že sa Syn Boží stal naozaj človekom,
129 II,23 | stal naozaj človekom, môže sa človek v ňom a skrze neho
130 II,24 | Ak je možné domnievať sa, že v postavení človeka,
131 II,24 | ktoré mu umožňovalo vzmáhať sa v múdrosti, veku a milosti (
132 II,24 | odmietli a odsúdili. Usilovali sa ho totiž zabiť lebo nielenže
133 II,24 | nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu (Jn 5,18). V
134 II,24 | Bohu (Jn 5,18). V tom, čo sa udialo v Getsemanskej záhrade
135 II,25 | aspektu jeho tajomstva, ktoré sa vynára v poslednej hodine,
136 II,25 | kolená.~Pred naším zrakom sa objavuje ťaživý výjav agónie
137 II,25 | Mk 14,36). Ale Otec, zdá sa, nechce počuť Synov hlas.
138 II,25 | urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou (
139 II,25 | Všetka drsnosť tohto paradoxu sa vynára zo zdanlivo zúfalého
140 II,25 | vyslobodil si ich... Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku
141 II,25 | Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a
142 II,26 | Otcom "opustený" Syn, ktorý sa stotožňuje s naším hriechom,
143 II,26 | duši. Teologická tradícia sa nevyhýbala otázke, ako mohol
144 II,27 | nezriedka prežili čosi, čo sa podobá Ježišovej skúsenosti
145 II,28 | tak aj na Bielu sobotu sa Cirkev i naďalej ponára
146 II,28 | zakrvavenej tvári, v ktorej sa skrýva život Boha a ponúka
147 II,28 | skrýva život Boha a ponúka sa spása sveta. Ale jej rozjímanie
148 II,28 | rozjímanie o Kristovej tvári sa nemôže zastaviť pri obraze
149 II,28 | toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti, a keď dosiahol
150 II,28 | dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre
151 II,28 | oplakal svoje zaprenie, vrátil sa na svoju cestu a s pochopiteľným
152 II,28 | 17). Robí to aj tým, že sa pripája k Pavlovi, ktorý
153 II,28 | Cirkev ich prežíva, akoby sa boli stali dnes. Ona, Kristova
154 II,28 | týmto zážitkom, podujíma sa Cirkev znovu na svoju cestu,
155 III,29 | veľké výzvy dnešných čias sa dá hneď nájsť nejaká "čarovná
156 III,29 | Jeruzaleme. Je to program, ktorý sa striedaním čias a kultúr
157 III,29 | tisícročie.~Je však potrebné, aby sa tlmočil v pastoračných smerniciach,
158 III,29 | mimoriadnu príležitosť, aby sa celá Cirkev vydala na niekoľkoročnú
159 III,29 | cestu. Bola to cesta, ktorá sa katecheticky zamerala na
160 III,29 | programe evanjelia, ako sa to robí odjakživa v dejinách
161 III,29 | samotných miestnych cirkvách sa môžu nastoliť také konkrétne
162 III,29 | línie, ktoré umožnia, aby sa ohlasovanie Ježiša Krista
163 III,29 | kolegiálna práca, ktorá sa stala už obvyklou a účinne
164 III,29 | znovuoživenia. Je to práca, ktorá sa týka nás všetkých. Chcel
165 III,29 | pastoračné priority, ktoré sa pred mojím zrakom vynorili
166 III,30 | že perspektíva, v ktorej sa má niesť celá pastoračná
167 III,30 | Kristovej milosti práve to, aby sa život každého pokrsteného
168 III,30 | hlboko obnoviť?~Želám si, aby sa mnohí z tých, čo sa zúčastnili
169 III,30 | aby sa mnohí z tých, čo sa zúčastnili na Jubileu, tešili
170 III,30 | Kristovej nevesty, za ktorú sa Ježiš práve preto vydal
171 III,30 | objektívnej" svätosti sa ponúka každému pokrstenému.~
172 III,30 | každému pokrstenému.~Ale dar sa stáva aj úlohou, ktorá má
173 III,30 | 4,3). Je to úloha, ktorá sa týka nie iba niektorých
174 III,31 | 31. Keď sa pripomína táto základná
175 III,31 | základná pravda a berie sa ako základ nášho plánovania
176 III,31 | nového tisícročia, mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že
177 III,31 | že tu ide o čosi, z čoho sa len máločo bude dať uskutočniť.
178 III,31 | bude dať uskutočniť. Veď či sa svätosť môže "plánovať"?~
179 III,31 | prostredníctvom začlenenia sa do Krista a prijatia Ducha
180 III,31 | by nezmyselné uspokojiť sa s nejakým priemerným životom,
181 III,31 | povrchnej religióznosti. Pýtať sa katechumena: "Chceš sa dať
182 III,31 | Pýtať sa katechumena: "Chceš sa dať pokrstiť?", znamená
183 III,31 | pokrstiť?", znamená zároveň sa ho aj pýtať, či sa chce
184 III,31 | zároveň sa ho aj pýtať, či sa chce stať svätým. Znamená
185 III,31 | Znamená to, že jeho cesta by sa mala riadiť radikalizmom
186 III,31 | nimi aj mnohí laici, ktorí sa posvätili v najobyčajnejších
187 III,31 | bola schopná prispôsobiť sa rytmom jednotlivých osôb.
188 III,31 | tradičnými formami pomoci, ktorá sa dáva osobám a skupinám,
189 III,31 | aj novými formami, ktoré sa poskytujú v združeniach
190 III,32 | potrebné kresťanstvo, ktoré sa vyznačuje predovšetkým umením
191 III,32 | dobre vieme, že ani modlitba sa nemôže predpokladať "automaticky".
192 III,32 | automaticky". Modlitbe sa musíme učiť, akoby sme si
193 III,32 | prosili: Pane, nauč nás modliť sa! (Lk 11,1). V modlitbe sa
194 III,32 | sa! (Lk 11,1). V modlitbe sa rozvíja s Kristom dialóg,
195 III,32 | s Kristom dialóg, ktorým sa mu stávame dôverne blízki: "
196 III,32 | nebeskom Otcovi. Naučiť sa túto trojičnú logiku kresťanskej
197 III,32 | ktoré nemá dôvod obávať sa budúcnosti, lebo sa neprestajne
198 III,32 | obávať sa budúcnosti, lebo sa neprestajne vracia k prameňom
199 III,32 | vracia k prameňom a obnovuje sa v nich. ~
200 III,33 | túžbu po spiritualite, ktorá sa prejavuje najmä obnovenou
201 III,33 | zaujme božský Miláčik, ona sa stane vnímavou na vnuknutia
202 III,33 | Srdcu nebeského Otca. Tak sa oživuje skúsenosť s Kristovým
203 III,33 | naše kresťanské komunity sa musia stať autentickými "
204 III,33 | školami" modlitby, kde sa stretanie s Kristom prejavuje
205 III,33 | záväznej úlohy angažovať sa v dejinách spásy: tým, že
206 III,34 | bolo by pomýlené myslieť sa, že bežní veriaci sa môžu
207 III,34 | myslieť sa, že bežní veriaci sa môžu uspokojiť s povrchnou
208 III,34 | kresťanmi". Vystavovali by sa totiž nebezpečnému riziku,
209 III,34 | náboženské ponuky a oddali sa výstredným formám povery.~
210 III,34 | Preto je potrebné, aby sa výchova k modlitbe stala
211 III,34 | Aké užitočné by bolo, keby sa nielen v rehoľných komunitách,
212 III,34 | kresťanskej komunity, v ktorom by sa spojili viaceré úlohy pastorácie
213 III,34 | chválami a Vešperami, by sa dal možno ľahšie uskutočniť,
214 III,34 | možno ľahšie uskutočniť, ako sa bežne myslí. Ukazuje to
215 III,35 | Najväčšia starostlivosť sa musí teda venovať liturgii,
216 III,35 | i samotnú nedeľu, ktorá sa pokladá za zvláštny deň
217 III,35 | predobrazom posledného dňa, keď sa vráti oslávený Kristus.
218 III,35 | prinesie tisícročie, ktoré sa práve začína, ale vieme
219 III,36 | krajinách kresťania sú, alebo sa stávajú malým stádom (Lk
220 III,36 | prostriedkom proti roztrateniu sa. Svätá omša je privilegovaným
221 III,36 | privilegovaným miestom, kde sa spoločenstvo trvale zvestuje
222 III,36 | prostredníctvom účasti na Eucharistii sa "Deň Pána" stáva aj "Dňom
223 III,37 | sviatosti zmierenia. Ako sa pamätáte, na túto tému som
224 III,37 | Biskupskej synody, ktorá sa venovala tejto problematike.
225 III,37 | hriechov po krste".24 Keď sa spomenutá Synoda zaoberala
226 III,37 | pred očami krízu, ktorá sa objavuje zvlášť v niektorých
227 III,37 | Ale Jubilejný rok, ktorý sa zvlášť vyznačoval návratom
228 III,37 | povzbudzujúce posolstvo, ktoré by sa nemalo zanedbať: Ak mnohí
229 III,37 | pravdepodobne potrebné, aby sa duchovní pastieri vyzbrojili
230 III,37 | Pred dočasnými krízami sa - drahí bratia v kňazstve -
231 III,38 | Prvenstvo milosti ~38. Zapojiť sa s veľkou dôverou do nastávajúceho
232 III,38 | duchovného života a svätosti. Ak sa však tento princíp nerešpektuje,
233 III,38 | princíp nerešpektuje, možno sa ešte diviť, že pastoračné
234 III,38 | zázračného lovu: Celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili.
235 III,38 | tomu úkonu viery, ktorý by sa mal prejaviť obnovenou horlivosťou
236 III,39 | v živote Cirkvi, určite sa urobil pokrok vo vytrvalom
237 III,39 | Úcta, ktorú si zaslúži, sa mu zabezpečila vo verejnej
238 III,39 | samotnými laikmi sú mnohí, ktorí sa mu venujú aj s cennou pomocou
239 III,39 | Zvlášť je potrebné, aby sa počúvanie Božieho slova
240 III,40 | nás Božím slovom, aby sme sa stali "služobníkmi Slova"
241 III,40 | odvážne čeliť situácii, ktorá sa v súvise s globalizáciou
242 III,40 | počiatočné nadšenie a dali sa preniknúť horlivosťou apoštolského
243 III,40 | misionársku horlivosť, ktorá sa nebude môcť preniesť iba
244 III,40 | apoštolský prelom, ktorý by sa prežíval ako každodenné
245 III,40 | spoločenstiev a skupín. Ten sa však bude musieť uplatňovať
246 III,40 | posolstvo zakotviť tak, aby sa osobitné hodnoty každého
247 III,40 | mnohotvárneho vzhľadu Cirkvi sme sa tešili zvlášť v Jubilejnom
248 III,40 | Svätý. Ponuka Ježiša Krista sa má predostrieť všetkým s
249 III,40 | všetkým s dôverou. Treba sa obrátiť na dospelých, rodiny,
250 III,40 | hovoril: Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil
251 III,41 | ktorý vyslovil Tertulián, sa v historických skúškach
252 IV,42 | že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" (
253 IV,42 | o Kristovej tvári, potom sa naše pastoračné plánovanie
254 IV,42 | ktoré nám dal: "...aby ste sa aj vy vzájomne milovali,
255 IV,42 | veľkým priestorom, v ktorom sa musí prejaviť rozhodné úsilie
256 IV,42 | porov. Rim 5,5), rozlieva sa v našich srdciach, aby z
257 IV,42 | tohto spoločenstva lásky sa Cirkev javí ako "sviatosť",
258 IV,43 | sveta, v tisícročí, ktoré sa začína, stojí pred nami
259 IV,43 | konkrétne znamená? Aj tu by sa naša reč mohla stať hneď
260 IV,43 | spoločenstva a umožniť jej, aby sa ukázala ako výchovný princíp
261 IV,43 | výchovný princíp všade tam, kde sa formuje človek a kresťan,
262 IV,43 | formuje človek a kresťan, kde sa vychovávajú služobníci oltára,
263 IV,43 | pastorační pracovníci, a kde sa budujú rodiny a spoločenstvá.
264 IV,43 | uhádnuť jeho želania, postarať sa o jeho potreby a ponúknuť
265 IV,43 | osožili spoločenstvu.~Stali by sa bezduchými aparátmi, skôr
266 IV,43 | jeho možnosťami prejaviť sa a rásť. ~
267 IV,44 | 44. Na tomto základe sa budeme musieť v novom storočí
268 IV,44 | stále overovanie, ktorým sa zaručuje, že sú inšpirované
269 IV,44 | Druhého vatikánskeho koncilu sa veľa urobilo aj pokiaľ ide
270 IV,44 | ešte veľa toho urobiť, aby sa lepšie vyjadrila účinnosť
271 IV,44 | odpovedali na problémy, ktorými sa Cirkev v rýchlych premenách
272 IV,45 | Priestory spoločenstva sa musia v celom živote každej
273 IV,45 | hnutiami. Pre tento cieľ sa majú stále viac uplatňovať
274 IV,45 | rady. Ako je známe, tie sa neriadia kritériami parlamentnej
275 IV,45 | súčasne ich to pobáda normálne sa zjednocovať aj v diskutabilných
276 IV,46 | dobročinnej lásky.~Isteže sa treba veľmi horlivo snažiť -
277 IV,46 | prijali evanjelium, stala sa táto potreba priam dramatickou.
278 IV,46 | Božie kráľovstvo tým, že sa zapodievajú časnými záležitosťami
279 IV,46 | skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! (1Sol 5,19-21). ~
280 IV,47 | 47. Zvlášť starostlivo sa treba venovať pastorácii
281 IV,47 | rozšírenej a neraz bojovnej. Skôr sa musí všemožne snažiť, aby
282 IV,47 | starostlivosť o deti, a stať sa aktívnymi nositeľmi účinnej
283 IV,48 | čias. Táto jednota, ktorá sa v Katolíckej cirkvi - napriek
284 IV,48 | posväcovania a pravdy, ktoré sa nachádzajú v iných cirkvách
285 IV,48 | pripomína, že tento dar sa má prijať a vždy hlbšie
286 IV,48 | spoločenstvo všetkých kresťanov, sa opiera nie o naše schopnosti,
287 IV,48 | Východu a želám si, aby sa naplno obnovila výmena darov,
288 IV,48 | oprávneným odlišnostiam, a aby sa navzájom prijímali a podporovali
289 IV,48 | tela.~S podobným úsilím sa má pestovať ekumenický dialóg
290 IV,49 | vnútrocirkevného spoločenstva sa láska - ako to zodpovedá
291 IV,49 | Storočie a tisícročie, ktoré sa začínajú, budú ešte musieť
292 IV,49 | v tvári tých, s ktorými sa on chcel stotožniť: "Lebo
293 IV,49 | lásky, "lebo svojím vtelením sa Boží Syn určitým spôsobom
294 IV,49 | každým človekom".35 Keď sa však držíme evanjeliových
295 IV,49 | evanjeliových slov, ktoré sa nedajú nerozumieť, potom
296 IV,49 | ukladá Cirkvi prednostne sa rozhodnúť pre nich. Týmto
297 IV,49 | nich. Týmto rozhodnutím sa dosvedčuje štýl Božej lásky,
298 IV,49 | milosrdenstvo a určitým spôsobom sa zasievajú do dejín tie semienka
299 IV,49 | vychádzajúc v ústrety tým, čo sa naňho obracali vo všetkých
300 IV,50 | skutočne veľa bied, ktoré sa naliehavo obracajú na kresťanské
301 IV,50 | ľudský život. Je možné, aby sa v našom čase ešte zomieralo
302 IV,50 | nemal domov, do ktorého by sa uchýlil?~Obraz chudoby sa
303 IV,50 | sa uchýlil?~Obraz chudoby sa dá neobmedzene rozširovať,
304 IV,50 | biedam pripojíme nové, ktoré sa týkajú aj prostredí a kategórií,
305 IV,50 | diskriminácii. Kresťan, ktorý sa ocitá pred týmto obrazom,
306 IV,50 | pred týmto obrazom, musí sa naučiť vyznávať svoju vieru
307 IV,50 | fantázie lásky", ktorá sa uplatňuje ani nie tak a
308 IV,50 | tomu kto trpí, tak, aby sa toto gesto pomoci necítilo
309 IV,50 | musíme počínať tak, aby sa chudobní cítili v každom
310 IV,50 | lásky - nebezpečenstvo, že sa mu nebude rozumieť, alebo
311 IV,51 | necitlivým.~Zvláštne úsilie sa musí venovať niektorým aspektom
312 IV,51 | lásky nepovšimnuté, i keď sa často tak málo chápu, že
313 IV,51 | tu na povinnosť angažovať sa za rešpektovanie života
314 IV,51 | káže pozdvihnúť hlas, či sa to niekomu páči alebo nie,
315 IV,51 | požiadavky etiky, i keby sa odvolávali na pochybnú solidárnosť,
316 IV,51 | prirodzenosti ľudskej bytosti. Láska sa potom nutne stane službou
317 IV,51 | ekonómii i rodine, aby sa všade rešpektovali základné
318 IV,52 | 52. Všetko toto sa bude musieť prirodzene realizovať
319 IV,52 | sociálne agentúry. Zvlášť sa bude musieť upraviť vzťah
320 IV,52 | spoločnosti, a to tak, aby sa rešpektovala jej autonómia
321 IV,52 | sociálnej otázky, ktorá sa stala medzitým celosvetovým
322 IV,52 | etická a sociálna stránka sa javí ako nevyhnutný rozmer
323 IV,52 | individualistickej spirituality, ktorá by sa ťažko zlaďovala nielen s
324 IV,53 | chudobnejším bratom, aby sa mohli zúčastniť na Jubileu -
325 IV,53 | priebehu roka, peniaze, ktoré sa ušetrili, boli určené na
326 IV,53 | Je totiž dôležité, aby sa z takej významnej náboženskej
327 IV,53 | najchudobnejších.~Dielo, ktoré sa uskutoční, bude len malým
328 IV,53 | len malým potôčikom, ktorý sa vleje do veľkej rieky kresťanskej
329 IV,53 | priviedlo svet k tomu, aby sa pozrel na Rím, na Cirkev, "
330 IV,53 | Petrovi svoj milodar. Teraz sa láska, prejavená v centre
331 IV,54 | storočie a nové tisícročie sa otvárajú vo svetle Kristovom.
332 IV,54 | hovorí sám Kristus, keď sa predstavuje ako "svetlo
333 IV,54 | úloha je to splniteľná, ak sa vystavíme Kristovmu svetlu
334 IV,54 | Kristovmu svetlu a dokážeme sa otvoriť milosti, ktorá nás
335 IV,55 | medzináboženského dialógu, o ktorý sa budeme usilovať aj v novom
336 IV,55 | rokoch na Veľké jubileum sa Cirkev snažila aj stretnutiami
337 IV,55 | náboženského pluralizmu, aký sa dá v spoločnosti nového
338 IV,55 | dialóg dôležitý aj preto, aby sa utvoril bezpečný predpoklad
339 IV,55 | predpoklad pre pokoj, a aby sa zahnala hrôza náboženských
340 IV,55 | krvou. Meno jediného Boha sa musí vždy viac stávať tým,
341 IV,56 | 56. Ale dialóg sa nemôže zakladať na náboženskom
342 IV,56 | porov. 1Pt 3,15). Nesmieme sa báť, že by mohlo byť urážkou
343 IV,56 | je pre všetkých a ponúka sa všetkým s najväčšou úctou
344 IV,56 | povinní ohlasovať. Cirkev sa preto nemôže vyhýbať misionárskej
345 IV,56 | dôveryplnej otvorenosti, že sa Druhý vatikánsky koncil
346 IV,57 | jubileum žiadal Cirkev, aby sa skúmala, ako prijala Koncil. 44
347 IV,57 | prijala Koncil. 44 Urobilo sa to? Kongres, ktorý sa uskutočnil
348 IV,57 | Urobilo sa to? Kongres, ktorý sa uskutočnil tu vo Vatikáne,
349 IV,57 | uskutočnil tu vo Vatikáne, sa tým zaoberal. A želám si,
350 IV,57 | zaoberal. A želám si, aby sa to vhodným spôsobom urobilo
351 IV,57 | primeraným spôsobom, aby sa poznali a osvojili ako kvalifikované
352 IV,57 | bezpečný kompas, aby sme sa ním orientovali v začínajúcom
353 IV,57 | orientovali v začínajúcom sa storočí. ~~
354 Zaver,58| poďme vpred! Pred Cirkvou sa otvára nové tisícročie ako
355 Zaver,58| ako šíry oceán, na ktorý sa má vydať v nádeji na pomoc
356 Zaver,58| Krista. Boží Syn, ktorý sa z lásky k ľuďom stal pred
357 Zaver,58| veľkorysé srdce, aby sme sa aj my stali jeho nástrojmi.
358 Zaver,58| ešte raz vyzýva, aby sme sa vydali na cestu: "Choďte
359 Zaver,58| dnes pobáda nás, aby sme sa znovu vydali na cestu, povzbudení
360 Zaver,58| spoločenstvom, spoločenstvom ktoré sa denne živí pri stole eucharistického
361 Zaver,58| deň po sobote (Jn 20,19) sa predstavil svojim, aby im
362 Zaver,58| spolu s mnohými biskupmi, čo sa zišli do Ríma zo všetkých
363 Zaver,58| porov. Jn 19,26) a stávam sa pri nej hlasom detinskej
364 Zaver,59| sestry! Symbol Svätej brány sa zatvára za našimi pleciami,
365 Zaver,59| pleciami, ale iba preto, aby sa väčšmi ako doteraz otvorila
366 Zaver,59| Kristus. Po jubilejnom nadšení sa vraciame nie do každodennej
367 Zaver,59| uvažovanie Panny Márie, ktorá sa po púti do svätého mesta
368 Zaver,59| Zmŕtvychvstalý Ježiš, ktorý sa pripája k nám na našich
369 Zaver,59| na našich cestách a dáva sa nám poznať ako učeníkom
370 Zaver,59| poznať jeho tvár a ponáhľať sa k našim bratom s veľkou
371 Zaver,59| Vykupiteľa človeka. Jubileum sa končí a zároveň nás otvára
372 Zaver,59| pre budúcnosť nádeje. Nech sa prostredníctvom Krista a
|