Chapter, Paragraph
1 Intro | JÁN PAVOL II. ~Spolubratom v biskupskom úrade,~kňazom
2 Intro,1 | sa končí Veľké jubileum, v ktorom sme slávili dvetisíce
3 Intro,1 | úsek cesty, opäť sa ozývajú v našom srdci slová, ktorými
4 Intro,1 | Veľkú radosť prežívala v tomto roku Cirkev, ktorá
5 Intro,1 | tomto roku Cirkev, ktorá sa v hlbokej kontemplácii zahľadela
6 Intro,1 | jej členov, Boží ľud tu v Ríme, ale aj v Jeruzaleme
7 Intro,1 | Boží ľud tu v Ríme, ale aj v Jeruzaleme a vo všetkých
8 Intro,1 | účinok milosti, ktorej boli v priebehu roka účastné ľudské
9 Intro,1 | láska Otca, ktorá sa nám v Kristovi ešte raz zjavila
10 Intro,2 | Svätý rok 2000 a videl som v ňom dôležitý dátum. V slávení
11 Intro,2 | som v ňom dôležitý dátum. V slávení tohto roka som videl
12 Intro,2 | ešte raz premysleli a - v určitom zmysle slova - dešifrovali.
13 Intro,3 | očakáva. Mnohokrát sme sa v týchto mesiacoch pozerali
14 Intro,3 | pozvať všetky miestne cirkvi. V každej z nich, zhromaždenej
15 Intro,3 | okolo svojho biskupa, je v počúvaní Božieho slova,
16 Intro,3 | počúvaní Božieho slova, v bratskej jednote a v lámaní
17 Intro,3 | slova, v bratskej jednote a v lámaní chleba (porov. Sk
18 Intro,3 | Kristova".1 Predovšetkým v konkrétnej skutočnosti každej
19 Intro,3 | mu umožňuje udomácniť sa v jednotlivých prostrediach
20 Intro,3 | Toto zakorenenie Cirkvi v čase a priestore odzrkadľuje
21 Intro,3 | a priestore odzrkadľuje v podstate samotné uskutočnenie
22 Intro,3 | Svätý povedal Božiemu ľudu v tomto osobitnom roku milosti,
23 Intro,3 | osobitnom roku milosti, ale aj v dlhšom časovom rozpätí od
24 I,4 | všemohúci. (Zjv 11,17). V Bule vyhlásenia Veľkého
25 I,4 | odpoveď viery na zjavenie Boha v Kristovi. Kresťanstvo je
26 I,4 | hovoril skrze prorokov, v posledných dňoch prehovoril
27 I,4 | posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi (porov. Hebr 1,1-
28 I,4 | Synovi (porov. Hebr 1,1-2).~V posledných dňoch! Áno, Jubileum
29 I,4 | udalosť Ježišovho narodenia v Betleheme: Dnes sa vám v
30 I,4 | v Betleheme: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil
31 I,4 | svojimi udivenými spoluobčanmi v nazaretskej synagóge a aplikoval
32 I,4 | hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji (Lk 23,43). ~
33 I,5 | Izraelom zmluvu a pripraviť tak v plnosti času (Gal 4,4) narodenie
34 I,5 | Gal 4,4) narodenie Syna v lone Panny Márie. Keď pozeráme
35 I,5 | Keď pozeráme na Krista v jeho božskom a ľudskom tajomstve,
36 I,5 | veľkonočnom tajomstve a v dare Ducha Svätého, predstavuje
37 I,5 | srdce času, tajomnú hodinu, v ktorej sa priblížilo Božie
38 I,5 | nevýslovnému tajomstvu, v ktorom má všetko svoj počiatok
39 I,6 | mnohí jej synovia a dcéry, v priebehu dejín, vrhli tieň
40 I,6 | pomohli spresniť tie aspekty, v ktorých evanjeliový duch
41 I,6 | ktorých evanjeliový duch v prvých dvoch tisícročiach
42 I,6 | pokornejšími a bedlivejšími v našej vernosti evanjeliu. ~
43 I,7 | všetkých storočiach, zvlášť v storočí, ktoré sme práve
44 I,7 | spoločenstiev 7. mája 2000 v pôsobivom prostredí Kolosea,
45 I,8 | s Kristom, a ktorá sa - v dialógu s ním - znovu vydala
46 I,8 | milosti, ktoré sa udiali v srdciach? Nám prichodí len
47 I,8 | klaňať sa, pokorne dôverovať v tajomné pôsobenie dobrotivého
48 I,9 | ktorý viac ako iné ostane v živej pamäti, tak je to
49 I,9 | vymazať z pamäti ten týždeň, v ktorom sa Rím stal "mladým
50 I,9 | na slávenie Eucharistie v Tor Vergata.~Znovu sa raz
51 I,9 | ktoré majú svoje naplnenie v Kristovi. Či nie je Kristus
52 I,10 | 16,2-4). Potom prišli - v určitom zmysle po stopách
53 I,10 | bolo skutočne výrečné, lebo v ňom mnohé rodiny, pochádzajúce
54 I,10 | Kristovo svetlo a spoznať v ňom pôvodný Boží plán s
55 I,10 | budú toto svetlo vyžarovať v kultúre, ktorá stále znepokojujúcejším
56 I,10 | milosrdenstva". A napokon v posledných dňoch roka bolo
57 I,11 | eucharistický kongres ~11. V logike tohto Jubilejného
58 I,11 | úkonu oddanosti, ktorým som, v prítomnosti značnej časti
59 I,12 | prebiehalo plnohodnotne aj v partikulárnych cirkvách.
60 I,12 | skupinami veriacich aj tu v Ríme. Večné mesto tak dalo
61 I,12 | prozreteľnostnú úlohu miesta, v ktorom bohatstvá a dary
62 I,12 | navzájom uvádzajú do súladu v "katolicite", aby jediná
63 I,12 | Požadoval som, aby sa v programe Jubilejného roka
64 I,12 | cieľ. Ekumenické stretnutie v Bazilike svätého Pavla 18.
65 I,12 | nám zostane určite dlho v pamäti. Po prvý raz v dejinách
66 I,12 | dlho v pamäti. Po prvý raz v dejinách otvoril Svätú bránu
67 I,12 | spoločenstiev z celého sveta. V tejto línii prebiehali aj
68 I,13 | zemi? Túžil som začať ho v chaldejskom meste Ur, aby
69 I,13 | liturgia slova, slávená v Aule Pavla VI. Hneď po nej
70 I,13 | zastaviť sa na vrchu Sinaj, v dejisku odovzdania Desatora
71 I,13 | narodenia a života Ježiša Krista v Betleheme a Nazarete, keď
72 I,13 | pripomínam atmosféru, ktorú som v tých dňoch prežíval, nemôžem
73 I,14 | trápia svet. Zvláštny význam v tomto scenári nadobudla
74 I,14 | bolo gesto veľkodušnosti v samotnej logike Jubilea,
75 I,14 | význame bolo práve časom, v ktorom sa spoločenstvo zaväzovalo
76 I,14 | spoločenstvo zaväzovalo v medziľudských vzťahoch znovu
77 I,14 | želám, aby príslušné vlády v krátkom čase tieto parlamentné
78 I,15 | jubilejného zážitku. Zanecháva v nás veľa spomienok. Ak ale
79 I,15 | na ktorého sme pozerali v jeho historických črtách
80 I,15 | jeho historických črtách i v jeho tajomstve, ktorého
81 I,15 | jeho tajomstve, ktorého v jeho mnohonásobnej prítomnosti
82 I,15 | hlbinu!" To, čo sme urobili v tomto roku, nesmie byť dôvodom
83 I,15 | ktoré sme nadobudli, musia v nás vzbudiť nový dynamizmus,
84 I,15 | zaumienime, hlboko zakorenilo v uvažovaní a v modlitbe.
85 I,15 | zakorenilo v uvažovaní a v modlitbe. Náš čas je v neustálom
86 I,15 | a v modlitbe. Náš čas je v neustálom pohybe, ktorý
87 I,15 | ktorý sa často mení až v nepokoj, s rizikom v obavu,
88 I,15 | až v nepokoj, s rizikom v obavu, že sa stane "činnosťou
89 I,15 | namáhať "konať". Myslime v tomto súvise na Ježišovu
90 I,15 | len jedno" (Lk 10,41-42). V tomto duchu - skôr ako vám
91 II,16 | pútnici na veľkonočné sviatky. V Jubilejnom roku sa táto
92 II,16 | prosba duchovne ozývala aj v našich ušiach. Ako pútnici
93 II,16 | Kristovi, ale aby im ho v určitom zmysle slova umožnili "
94 II,16 | odzrkadľovať Kristovo svetlo v každom dejinnom období a
95 II,16 | každodennú cestu a nesieme si v srdci bohatstvo zážitkov
96 II,17 | preniknuté jeho tajomstvom. Čo je v Starom zákone len tajomne
97 II,17 | zákone len tajomne naznačené, v Novom zákone sa naplno zjavuje.
98 II,17 | Krista".8 Keď sme zakotvení v Písme, otvárame sa pôsobeniu
99 II,18 | 18. Evanjeliá sa v skutočnosti nejavia ako
100 II,18 | tridsiatich rokov, ktoré strávil v Nazarete (porov. Lk 3,23),
101 II,18 | a žil - ako sa patrí - v rámci svojho príbuzenstva (
102 II,18 | pokrstiť Jánom Krstiteľom v rieke Jordán. Posilnený
103 II,18 | prázdny hrob a sledujú ho v rade zjavení, pri ktorých
104 II,19 | ráz videl a dotkol sa ho, v skutočnosti len viera mohla
105 II,19 | pred hádanku. K Ježišovi sa v skutočnosti podarí dostať
106 II,19 | sa zdá - samo evanjelium v známej scéne pri Cézarei
107 II,19 | mužov, ktorí sa objavili v priebehu dejín v Izraeli.
108 II,19 | objavili v priebehu dejín v Izraeli. Ale Ježiš je v
109 II,19 | v Izraeli. Ale Ježiš je v skutočnosti niekto celkom
110 II,20 | vždy presvedčivejšie kráčať v jeho šľapajach? Matúš nám
111 II,20 | Tento všeobecný spôsob však v Ježišovom prípade nestačí.
112 II,20 | poskytuje primeraný horizont, v ktorom môže dozrieť a rozvíjať
113 II,20 | ktoré má svoj vrcholný výraz v slávnostnom vyhlásení evanjelistu
114 II,21 | jej príbytok medzi ľuďmi! V úzkom a neoddeliteľnom spojení
115 II,21 | r.451): "jednou osobou v dvoch prirodzenostiach".
116 II,21 | a klania sa Vzkriesenému v plnosti jeho božského jasu
117 II,22 | racionalizmu, ktorý sa šíri v značnej časti súčasnej kultúry,
118 II,22 | problémom predovšetkým viera v božstvo Ježiša Krista, v
119 II,22 | v božstvo Ježiša Krista, v iných historických a kultúrnych
120 II,22 | hriechu (porov. Hebr 4,15). V tejto perspektíve je vtelenie
121 II,22 | plnému Kristovmu osláveniu aj v jeho ľudskej prirodzenosti:
122 II,22 | Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí
123 II,22 | koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk
124 II,23 | prekvapujúcejšie splnenie ako v sústredenom rozjímaní o
125 II,23 | rozjímaní o tvári Ježiša Krista. V ňom nás Boh naozaj požehnal
126 II,23 | autentickú tvár človeka, "v plnej miere odhaľuje človeka
127 II,23 | na svojom božskom živote. V tajomstve vtelenia sú položené
128 II,23 | človekom, môže sa človek v ňom a skrze neho stať skutočne
129 II,23(11)| pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et
130 II,23(12)| V tomto súvise sv. Atanáz
131 II,24 | sotva dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme? Už
132 II,24 | 49). Neudivuje teda, že v dospelosti jeho reč vyjadruje
133 II,24 | pochybnosť: "Otec je vo mne a ja v Otcovi" (Jn 10,38).~Ak je
134 II,24 | je možné domnievať sa, že v postavení človeka, ktoré
135 II,24 | mu umožňovalo vzmáhať sa v múdrosti, veku a milosti (
136 II,24 | sa rovným Bohu (Jn 5,18). V tom, čo sa udialo v Getsemanskej
137 II,24 | 18). V tom, čo sa udialo v Getsemanskej záhrade a na
138 II,25 | tajomstva, ktoré sa vynára v poslednej hodine, hodine
139 II,25 | ktorým môže ľudská bytosť len v úcte padnúť na kolená.~Pred
140 II,25 | objavuje ťaživý výjav agónie v Olivovej záhrade. Ježiš,
141 II,25 | urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou (
142 II,25 | heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože
143 II,25 | nepreniknuteľnejšiu tmu? V skutočnosti to úzkostlivé "
144 II,25 | zmyslom celej modlitby, v ktorej žalmista spája v
145 II,25 | v ktorej žalmista spája v dojímavom citovom prejave
146 II,25 | dôveru. Žalm totiž pokračuje: V teba dúfali naši otcovia,
147 II,26 | ktorú má s Bohom len on, aj v tejto hodine temna vidí
148 II,26 | ktorý vidí Otca a prežíva v ňom dokonalú radosť, opravdivo
149 II,26 | otázke, ako mohol Ježiš žiť v hlbokom spojení s Otcom,
150 II,26 | dimenzie stoja vedľa seba, je v skutočnosti zakotvené v
151 II,26 | v skutočnosti zakotvené v nevyspytateľnej hĺbke hypostatickej
152 II,27 | 27. Dôležitú pomoc v pohľade na toto tajomstvo
153 II,27 | Ježišovej skúsenosti na kríži v paradoxnom spojení blaženosti
154 II,27 | spojení blaženosti a bolesti. V Dialógu Božej prozreteľnosti
155 II,27 | Terézia z Lisieux svoju agóniu v spoločenstve s Ježišovou.
156 II,27 | naplneného Ježiša: "Náš Pán v Olivovej záhrade požíval
157 II,28 | tejto zakrvavenej tvári, v ktorej sa skrýva život Boha
158 II,28 | pripomína List Hebrejom: On v dňoch svojho pozemského
159 II,28 | Kristova nevesta, vidí v jeho tvári svoj poklad a
160 III,29 | tisícročia a teraz ju oživila v našich srdciach oslava Jubilea.
161 III,29 | otázku, ktorú dostal Peter v Jeruzaleme hneď po svojej
162 III,29 | Svoje ťažisko má napokon v samom Kristovi, ktorého
163 III,29 | nasledovať, aby sme mohli v ňom žiť trojičným životom
164 III,29 | dejiny až po ich zavŕšenie v nebeskom Jeruzaleme. Je
165 III,29 | potrebné, aby sa tlmočil v pastoračných smerniciach,
166 III,29 | bol môj návrh, predložený v Apoštolskom liste Tertio
167 III,29 | každodennej pastorácie. V rámci všeobecných a osvedčených
168 III,29 | súradníc je potrebné pokračovať v jednom jedinom programe
169 III,29 | ako sa to robí odjakživa v dejinách všetkých cirkevných
170 III,29 | cirkevných skutočností. V samotných miestnych cirkvách
171 III,29 | účinne ju uplatňujú biskupi v biskupských konferenciách
172 III,29 | dnešné ohlasovanie evanjelia v mnohorakých súvislostiach
173 III,29 | kultúrach, spolupracovali v príprave na Jubileum? Toto
174 III,29 | ako zvlášť naliehavé práve v súvislosti so slávením Veľkého
175 III,30 | Svätosť ~30. A neváham v prvom rade povedať, že perspektíva,
176 III,30 | povedať, že perspektíva, v ktorej sa má niesť celá
177 III,30 | Preto treba znovu objaviť V. kapitolu dogmatickej konštitúcie
178 III,30 | o Cirkvi Lumen gentium, v celej jej programovej hodnote.
179 III,30 | jej "svätosti", chápanej v základnom význame príslušnosti
180 III,30 | príslušnosti k tomu, ktorý je v pravom zmysle slova svätý,
181 III,30 | niektorých kresťanov: "Všetci v Krista veriaci, v každom
182 III,30 | Všetci v Krista veriaci, v každom stave alebo hodnosti,
183 III,31 | môže toto slovo znamenať v logike pastoračného plánu?~
184 III,31 | priemerným životom, prežívaným v znamení minimalistickej
185 III,31 | Ďakujem Pánovi, že mi doprial v týchto rokoch blahorečiť
186 III,31 | laici, ktorí sa posvätili v najobyčajnejších životných
187 III,31 | formami, ktoré sa poskytujú v združeniach a hnutiach,
188 III,32 | nás modliť sa! (Lk 11,1). V modlitbe sa rozvíja s Kristom
189 III,32 | pastoračný život. Realizuje ju v nás Duch Svätý a ona nás
190 III,32 | nás uvádza skrze Krista a v Kristovi k sústredenému
191 III,32 | ju prežívať predovšetkým v liturgii, ktorá je vrcholom
192 III,32 | cirkevného života, 17 ale aj v osobnej skúsenosti, je tajomstvom
193 III,32 | k prameňom a obnovuje sa v nich. ~
194 III,33 | sú dnes veľmi rozšírené v krajinách so starou kresťanskou
195 III,33 | sme dostali milosť veriť v Krista, ohlasovateľa Otca
196 III,33 | záväznej úlohy angažovať sa v dejinách spásy: tým, že
197 III,34 | by bolo, keby sa nielen v rehoľných komunitách, ale
198 III,34 | Deň kresťanskej komunity, v ktorom by sa spojili viaceré
199 III,34 | kresťansky angažovaných skupín, v ktorých tvoria značný podiel
200 III,35 | ktorého prúdi jej sila".19 V 20. storočí, najmä od Koncilu,
201 III,35 | kresťanské spoločenstvo v spôsobe slávenia sviatostí,
202 III,35 | Eucharistie, vzrástlo. Treba v tomto smere pokračovať a
203 III,35 | 2.9; Lk 24,1; Jn 20,1), v ktorom zmŕtvychvstalý Kristus
204 III,35 | to udalosť, ktorá stojí v centre tajomstva času a
205 III,35 | istotou, že ostane pevne v rukách Krista, Kráľa kráľov
206 III,35 | slávi Veľkú noc nie iba raz v roku, ale každú nedeľu,
207 III,36 | 36. Preto by som chcel v súlade s listom Dies Domini
208 III,36 | poznačené, pravdepodobne aj v krajinách dávnej kresťanskej
209 III,36 | spleťou kultúr a náboženstiev. V mnohých krajinách kresťania
210 III,36 | svojej totožnosti, často v podmienkach osamelosti a
211 III,37 | na túto tému som poukázal v r. 1984 posynodálnou exhortáciou
212 III,37 | pre hriech", ktorú badať v súčasnej kultúre. 23 Ale
213 III,37 | Krista ako tajomstvo spásy. V Kristovi nám Boh ukazuje
214 III,37 | ktorá sa objavuje zvlášť v niektorých oblastiach sveta.
215 III,37 | ktoré sú pri jej koreňoch, v tomto krátkom časovom rozpätí
216 III,37 | krízami sa - drahí bratia v kňazstve - nesmieme vzdávať!
217 III,38 | Modlitba nám pomáha žiť práve v tejto pravde. Ona nám neprestajne
218 III,38 | zlyhávajú a zanechávajú v srdci pokorujúci pocit sklamania?
219 III,38 | Potom vyzeráme ako učeníci v evanjeliovej udalosti zázračného
220 III,38 | prejaviť obnovenou horlivosťou v modlitbe. ~
221 III,39 | významnú úlohu Božieho slova v živote Cirkvi, určite sa
222 III,39 | túto črtu aj šírením Biblie v rodinách. Zvlášť je potrebné,
223 III,39 | ktorá nám umožňuje čerpať v biblickom texte živé slovo,
224 III,40 | stali "služobníkmi Slova" v našom evanjelizačnom poslaní.
225 III,40 | Treba si uvedomiť, že už aj v krajinách prvotnej evanjelizácie,
226 III,40 | čeliť situácii, ktorá sa v súvise s globalizáciou a
227 III,40 | náročnejšou. Veľa ráz som v týchto rokoch opakoval výzvu
228 III,40 | že je potrebné, aby sme v sebe znovu zapálili počiatočné
229 III,40 | zoslaní Ducha Svätého. Musíme v sebe oživiť planúce nadšenie
230 III,40 | Toto nadšenie určite vzbudí v Cirkvi novú misionársku
231 III,40 | prihliadnutím na rozličné kultúry, v ktorých má kresťanské posolstvo
232 III,40 | nedotknutú svoju totožnosť v plnej vernosti evanjeliovej
233 III,40 | národov, ktoré ho prijmú a v ktorých zapustí korene.
234 III,40 | Cirkvi sme sa tešili zvlášť v Jubilejnom roku. Je to azda
235 III,40 | posolstva. Treba však vychádzať v ústrety požiadavkám každého,
236 III,41 | 41. V tejto dôveryplnej a tvorivej
237 III,41 | ktorý vyslovil Tertulián, sa v historických skúškach ukázal
238 III,41 | pravdivým. Nebude to tak aj v storočí a tisícročí, ktoré
239 III,41 | zvyknutí myslieť na mučeníkov v trochu vzdialených termínoch,
240 III,41 | obetu krvi. Božie slovo v nich padlo na dobrú pôdu
241 III,41 | s milosťou Božou kráčať v ich stopách. ~~
242 IV,42 | Ďalším veľkým priestorom, v ktorom sa musí prejaviť
243 IV,42 | porov. Rim 5,5), rozlieva sa v našich srdciach, aby z nás
244 IV,42 | Cirkvi budú potrebné aj v novom storočí mnohé veci.
245 IV,42 | apoštol Pavol nám to pripomína v hymne na lásku: aj keby
246 IV,43 | veľkým očakávaniam sveta, v tisícročí, ktoré sa začína,
247 IV,43 | tojjediného Boha, ktorý v nás prebýva a ktorého svetlo
248 IV,43 | brata a sestru vo viere v hlbokej jednote tajomného
249 IV,43 | spoločenstva je aj schopnosť vidieť v druhom predovšetkým pozitívne
250 IV,44 | základe sa budeme musieť v novom storočí viac ako doteraz
251 IV,44 | spoločenstvu, ako sú Petrov úrad a v užšom vzťahu k nemu biskupská
252 IV,44 | základ a svoju opodstatnenosť v samom Kristovom pláne s
253 IV,44 | problémy, ktorými sa Cirkev v rýchlych premenách nášho
254 IV,45 | Priestory spoločenstva sa musia v celom živote každej miestnej
255 IV,45 | normálne sa zjednocovať aj v diskutabilných otázkach,
256 IV,45 | všetkých veriacich, lebo v každom veriacom vanie Boží
257 IV,46 | početných údov, spojených v jedno telo, jediné telo
258 IV,46 | svoju aktívnu zodpovednosť v cirkevnom živote. Vedľa
259 IV,46 | spoločenstva a podporovať ho v jeho mnohorakých potrebách:
260 IV,46 | potreba pre život Cirkvi v každej časti sveta. V niektorých
261 IV,46 | Cirkvi v každej časti sveta. V niektorých krajinách, ktoré
262 IV,46 | niektorých krajinách, ktoré už v dávnych časoch prijali evanjelium,
263 IV,46 | svoju rozhodujúcu syntézu v odpovedi, ktorú má každý
264 IV,46 | služieb Božieho kráľovstva.~V tejto súvislosti dostáva
265 IV,46 | povolanie, ktoré napokon pramení v bohatstve nového života,
266 IV,46 | plnia svoje vlastné úlohy v Cirkvi a vo svete. V tom
267 IV,46 | úlohy v Cirkvi a vo svete. V tom istom zmysle je pre
268 IV,46 | druhy združení, ktoré či už v tradičnejších alebo novších
269 IV,46 | združenia a hnutia, tak v Cirkvi všeobecnej ako aj
270 IV,46 | Cirkvi všeobecnej ako aj v cirkvách partikulárnych,
271 IV,46 | partikulárnych, pôsobili v plnom cirkevnom súlade a
272 IV,47 | pastorácii rodiny, ktorá je v tejto historickej chvíli
273 IV,47 | tejto základnej ustanovizne. V kresťanskom pohľade na manželstvo,
274 IV,47 | Božiemu plánu, ktorý bol v dejinách tvrdosťou srdca
275 IV,47 | ho však prišiel obnoviť v jeho pôvodnom jase a zjaviť
276 IV,47 | mať od počiatku (Mt 19,8). V manželstve, pozdvihnutom
277 IV,47 | porov. Ef 5,32). Cirkev v tomto bode nemôže ustúpiť
278 IV,47 | možné prežívať manželstvo v plnom súlade s Božím plánom
279 IV,47 | nositeľmi účinnej prítomnosti v Cirkvi a spoločnosti na
280 IV,48 | podporovať spoločenstvo v citlivej oblasti ekumenického
281 IV,48 | tajomstvo jednoty. "Verím v jednu Cirkev"... To, čo
282 IV,48 | viery, má svoj hlboký základ v Kristovi, v ktorom Cirkev
283 IV,48 | hlboký základ v Kristovi, v ktorom Cirkev nie je rozdelená (
284 IV,48 | Skutočnosť rozdelenia vzniká v priebehu dejín a je otázkou
285 IV,48 | dôsledok ľudskej krehkosti v prijímaní daru, ktorý ustavične
286 IV,48 | ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v
287 IV,48 | v tebe, aby aj oni boli v nás" (Jn 17,21) - je zároveň
288 IV,48 | Cirkvi a večný dar, ktorý ona v ňom bude tajomne prijímať
289 IV,48 | Táto jednota, ktorá sa v Katolíckej cirkvi - napriek
290 IV,48 | konkrétne uskutočňuje, pôsobí v rozličnej miere aj v mnohých
291 IV,48 | pôsobí v rozličnej miere aj v mnohých prvkoch posväcovania
292 IV,48 | pravdy, ktoré sa nachádzajú v iných cirkvách a cirkevných
293 IV,48 | Dôvera, že budeme môcť aj v dejinách dosiahnuť plné
294 IV,48 | tisícročia. Spomienka na čas, v ktorom Cirkev dýchala "obidvomi
295 IV,48 | Západu, aby kráčali spolu v jednote viery a úcty k oprávneným
296 IV,48 | viery a morálky, spolupráca v dobročinnej kresťanskej
297 IV,48 | Božou pomocou určite prinesú v budúcnosti svoje ovocie.
298 IV,49 | musia vidieť predovšetkým v tvári tých, s ktorými sa
299 IV,49 | zvláštnym spôsobom prítomný v chudobných, čo ukladá Cirkvi
300 IV,49 | pozemskom živote, vychádzajúc v ústrety tým, čo sa naňho
301 IV,49(35)| pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium st
302 IV,50 | 50. V našom čase je skutočne veľa
303 IV,50 | na okraji pokroku, ale aj v existenčných podmienkach
304 IV,50 | život. Je možné, aby sa v našom čase ešte zomieralo
305 IV,50 | závislosti od drog, opustenosti v starobe alebo chorobe, odsunutiu
306 IV,50 | naučiť vyznávať svoju vieru v Ježiša Krista takým spôsobom,
307 IV,50 | tradície lásky, ktorá mala už v dvoch uplynulých tisícročiach
308 IV,50 | aby sa chudobní cítili v každom kresťanskom spoločenstve "
309 IV,51 | medzi životom a životom, v znevažovaní dôstojnosti,
310 IV,51 | svedectvo bolo účinné, zvlášť v týchto citlivých a kontroverzných
311 IV,52 | Učiteľský úrad Cirkvi najmä v 20. storočí na to, aby sociálnu
312 IV,53 | podpory, ktorá má svoj koreň v hlbokých požiadavkách evanjelia,
313 IV,53 | lásky, ktoré priniesol už v priebehu svojho konania -
314 IV,53 | ktoré bolo treba vyrovnať v priebehu roka, peniaze,
315 IV,53 | Zostatok bude slúžiť aj v tomto prípade na zopakovanie
316 IV,53 | skúsenosti, prežívanej už veľaráz v dejinách odvtedy, čo v prvotnej
317 IV,53 | veľaráz v dejinách odvtedy, čo v prvotnej Cirkvi jeruzalemská
318 IV,53 | po spoločenstvo majetkov v prospech najchudobnejších.~
319 IV,53 | Teraz sa láska, prejavená v centre katolicity, vracia
320 IV,55 | 55. Práve v tejto perspektíve vystupuje
321 IV,55 | ktorý sa budeme usilovať aj v novom storočí podľa línie
322 IV,55 | vatikánskym koncilom. 39 V prípravných rokoch na Veľké
323 IV,55 | Dialóg musí pokračovať. V situácii stále výraznejšieho
324 IV,55 | náboženského pluralizmu, aký sa dá v spoločnosti nového storočia
325 IV,56 | svedectvo plné nádeje, ktorá je v nás (porov. 1Pt 3,15). Nesmieme
326 IV,56 | byť predmetom vyjednávania v dialógu, ako keby to bola
327 IV,56 | že ľudia dosiahnu spásu v Kristovi, ktorý je "Cesta,
328 IV,56(41)| pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete Gaudium et
329 IV,57 | drahí bratia a sestry, v smerniciach, ktoré nám dal
330 IV,57 | vatikánsky koncil! Preto som v príprave na Veľké jubileum
331 IV,57 | texty Učiteľského úradu v rámci cirkevnej tradície.
332 IV,57 | milosť, z ktorej mala Cirkev v 20. storočí veľký úžitok:
333 IV,57 | aby sme sa ním orientovali v začínajúcom sa storočí. ~~
334 Zaver,58 | oceán, na ktorý sa má vydať v nádeji na pomoc Ježiša Krista.
335 Zaver,58 | všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha
336 Zaver,58 | vo Večeradle, kde večer v prvý deň po sobote (Jn 20,
337 Zaver,58 | tisícročie. Mnohokrát som ju v týchto rokoch predstavil
338 Zaver,58 | tvoje deti", opakujem jej v ozvene hlasu samého Ježiša (
339 Zaver,59 | Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi (Flp 3,
340 Zaver,59 | prostredníctvom Krista a v Duchu Svätom vznáša k nebeskému
341 Zaver,59 | Slávnosť Zjavenia Pána, v 23. roku môjho pontifikátu. ~
|