Chapter,  Paragraph

  1 Intro,1  |      ľudské svedomia. Ale je isté, že "rieka vody života", ktorá
  2  I,4     |         Jubileum nám dalo pocítiť, že dvetisícročné dejiny uplynuli
  3  I,4     |          dejiny uplynuli bez toho, že by boli oslabili sviežosť
  4  I,5     |        nového tisícročia bez toho, že by sme podliehali chiliastickým
  5  I,6     |  pripravovali. Uvedomovali sme si, že Cirkev, ktorá zahrnuje vo
  6  I,7     |           sme práve ukončili, tým, že svojej Cirkvi zabezpečil
  7  I,9     |        však takmer "pomýlilo" tým, že nám namiesto toho odovzdalo
  8  I,10    |          Mt 19,4-6). Zaviazali sa, že budú toto svetlo vyžarovať
  9  I,10    |           oblasti, aby nezabúdali, že majú veľkú zodpovednosť
 10  I,12    |      stolca. Pritom ale nezabúdam, že ja sám som chcel, aby jeho
 11  I,12    |        Predsa však je pozoruhodné, že početné diecézy si želali
 12  I,12    |             ale oživuje nás nádej, že nás vedie prítomnosť Vzkrieseného
 13  I,14    |           majetkov. Teším sa tomu, že nedávno parlamenty mnohých
 14  I,15    |        nepokoj, s rizikom v obavu, že sa stane "činnosťou pre
 15  I,15    |     pokušeniu musíme odolávať tým, že sa snažíme najprv "byť",
 16 II,17    |           Hieronym rozhodne tvrdí, že "nepoznať Sväté písmo znamená
 17 II,18    |        širšími, pravdaže bez toho, že by boli organickou a podrobnou
 18 II,18    |      svedectvom zhora a vo vedomí, že je milovaným synom (Lk 3,
 19 II,20    |           smerom, keď poznamenáva, že tento dialóg s učeníkmi
 20 II,20    |         umožňujú uvedomiť si fakt, že k dokonalému sústredenému
 21 II,21(10)|        jednohlasne učíme vyznávať, že Syn, náš Pán Ježiš Kristus,
 22 II,21(10)|     Kristus, je jeden a ten istý a že je dokonalý vo svojom božstve
 23 II,21(10)|      dokonalý vo svojej ľudskosti, že je pravý Boh a pravý človek (...)
 24 II,21(10)|           Boh a pravý človek (...) že jeden a ten istý Kristus,
 25 II,21(10)|   nerozdieľne, neoddeliteľne (...) že nie je jeden na dve osoby
 26 II,21(10)|    rozdelený alebo rozčlenený, ale že je jeden a ten istý Syn,
 27 II,22    |         apoštol Pavol, keď hovorí, že Boží Syn podľa tela pochádza
 28 II,22    |           neodmysliteľné vyznávať, že Slovo sa naozaj stalo telom
 29 II,23    |      perspektíve "zbožštenia" tým, že vykúpený človek začlenený
 30 II,23    |           zdôrazňovali: Iba preto, že sa Syn Boží stal naozaj
 31 II,24    |         samom. Cirkev nepochybuje, že evanjelisti, inšpirovaní
 32 II,24    |          chráme? Už vtedy ukazuje, že si uvedomuje svoj jedinečný
 33 II,24    |          ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho
 34 II,24    |          Lk 2,49). Neudivuje teda, že v dospelosti jeho reč vyjadruje
 35 II,24    |          Ak je možné domnievať sa, že v postavení človeka, ktoré
 36 II,24    |    človečenstva, niet pochybnosti, že Ježiš si bol už vo svojej
 37 II,24    |         Ján, ktorý nakoniec tvrdí, že práve preto ho odmietli
 38 II,24    |         narušiť jeho pevnú istotu, že je Synom nebeského Otca. ~
 39 II,26    |            výkrik opustenosti. To, že tieto dve zdanlivo nezmieriteľné
 40 II,27    |       tajomstvo, ale uisťujem vás, že z toho, čo skusujem ja sama,
 41 II,27    |          povedomia, keď pripomína, že aj vo svojej vrcholnej bolesti,
 42 II,28    |        lásku ku Kristovi: Ty vieš, že ťa mám rád (Jn 21,15-17).
 43 II,28    |            15-17). Robí to aj tým, že sa pripája k Pavlovi, ktorý
 44 III,29   |         nezvádza naivná predstava, že na veľké výzvy dnešných
 45 III,29   |            Jubilea. Ďakujem za to, že bol môj návrh, predložený
 46 III,30   |      neváham v prvom rade povedať, že perspektíva, v ktorej sa
 47 III,30   |            ale aby si uvedomovali, že je to veľmi náročná milosť.
 48 III,31   |            sa na prvý pohľad zdať, že tu ide o čosi, z čoho sa
 49 III,31   |          to vyjadriť presvedčenie, že ak je krst opravdivé vkročenie
 50 III,31   |           stať svätým. Znamená to, že jeho cesta by sa mala riadiť
 51 III,31   |       jednotlivca. Ďakujem Pánovi, že mi doprial v týchto rokoch
 52 III,31   |        smerom. Je ale tiež zrejmé, že cesty svätosti sú osobnými
 53 III,32   |         modlitby. Ale dobre vieme, že ani modlitba sa nemôže predpokladať "
 54 III,33   |           to azda "znamenie čias", že dnes vo svete, napriek ďalekosiahlym
 55 III,33   |         tom veľa povedať. Ukazuje, že modlitba, ako pravý a vlastný
 56 III,33   |           lásky môže pokročiť tak, že napokon ľudskú osobu úplne
 57 III,33   |          sa v dejinách spásy: tým, že otvára srdce pre lásku k
 58 III,34   |            by pomýlené myslieť sa, že bežní veriaci sa môžu uspokojiť
 59 III,34   |         totiž nebezpečnému riziku, že ich viera by postupne upadala,
 60 III,35   |       začína, ale vieme s istotou, že ostane pevne v rukách Krista,
 61 III,35   |            porov. Zjv 19,16). Tým, že Cirkev slávi Veľkú noc nie
 62 III,36   |      listom Dies Domini zdôrazniť, že účasť na Eucharistii je
 63 III,36   |  zachovanie prikázania, ale preto, že je potrebná pre opravdivý
 64 III,38   |            pokušením je domnienka, že výsledky závisia od našej
 65 III,38   |           beda, ak by sme zabudli, že bez Krista nemôžeme urobiť
 66 III,38   | nerešpektuje, možno sa ešte diviť, že pastoračné plány zlyhávajú
 67 III,39   |           slovo ~39. Niet pochyby, že tento primát svätosti a
 68 III,40   |        poslaní. Treba si uvedomiť, že už aj v krajinách prvotnej
 69 III,40   |           preto, aby som naznačil, že je potrebné, aby sme v sebe
 70 III,41   |  prekvapujúci scenár. Ukázala nám, že náš čas je zvlášť bohatý
 71 IV,42    |        Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa
 72 IV,42    |           by sme takú silnú vieru, že by sme vrchy prenášali,
 73 IV,42    |        vedy lásky: "Pochopila som, že Cirkev mala jedno srdce,
 74 IV,42    |         Cirkev mala jedno srdce, a že to srdce bolo zapálené Láskou.
 75 IV,42    |    zapálené Láskou. Pochopila som, že len Láska hýbala údmi Cirkvi...
 76 IV,42    |         zahŕňala všetky povolania, že Láska bola všetko".27 ~
 77 IV,44    |    overovanie, ktorým sa zaručuje, že sú inšpirované evanjeliom.
 78 IV,45    |           múdrosť, ktorá bez toho, že by spôsobila nejakú ujmu
 79 IV,46    |       hľadať Božie kráľovstvo tým, že sa zapodievajú časnými záležitosťami
 80 IV,46    |         podľa Boha",32 ako aj tým, že sú apoštolsky činní "ohlasovaním
 81 IV,47    |          chvíli o to potrebnejšia, že badať veľkú a hlbokú krízu
 82 IV,47    |       presvedčivé svedectvo o tom, že je možné prežívať manželstvo
 83 IV,48    |        pred sebou dlhú cestu.~Tým, že Veľké jubileum zameralo
 84 IV,48    |       Ježiša Krista nám pripomína, že tento dar sa má prijať a
 85 IV,48    |     lenivosť a úzkoprsosť. Dôvera, že budeme môcť aj v dejinách
 86 IV,49    |         Isteže neslobodno zabúdať, že nikto nemôže byť vylúčený
 87 IV,50    |            lásky - nebezpečenstvo, že sa mu nebude rozumieť, alebo
 88 IV,50    |          mu nebude rozumieť, alebo že zapadne do toho mora slov,
 89 IV,51    |           sa často tak málo chápu, že robia jej zásah nepopulárnym.
 90 IV,51    |            niekomu páči alebo nie, že tí, čo využívajú novú možnosti
 91 IV,51    |          zdôrazňovať predovšetkým, že nejde o nanucovanie pohľadu
 92 IV,52    |  predovšetkým laici, ale bez toho, že by podľahli pokušeniu urobiť
 93 IV,52    |        vôbec to pre nás neznamená, že by sme boli zbavení povinnosti
 94 IV,52    |            ktorý hovorí: Je jasné, že "kresťanská blahozvesť neodvracia
 95 IV,56    |         povinnosť rozvíjať ho tak, že ponúkame svedectvo plné
 96 IV,56    |            3,15). Nesmieme sa báť, že by mohlo byť urážkou pre
 97 IV,56    |            ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
 98 IV,56    |            k národom ostáva zvesť, že ľudia dosiahnu spásu v Kristovi,
 99 IV,56    |   pripravení počúvať. Vieme totiž, že pokiaľ ide o tajomstvo milosti,
100 IV,56    |           dôveryplnej otvorenosti, že sa Druhý vatikánsky koncil